Týždeň medzi vami a s vami začíname v Turčianskych Tepliciach. Krásny Turiec je po Orave, Kysuciach a Považí ďalším miestom, kam prídeme s našim kávovým autíčkom. Tešíme sa na VÁS v pondelok po 14-tej na pešej zóne, pred mestským úradom.

Pri poslednom nedeľnom obede niektorým zabehlo, keď na otázku o korupcii a LGBTI predseda KDH odpovedal, že obe sú rovnako škodlivé pre národ. Okamžite sa strhla mediálna smršť, hoci z kontextu diskusie bolo jasné, že sa Milan Majerský nevyjadroval k ľuďom ale k ideológii LGBTI.

Píše Anna Záborská

Ako politička, ktorá vedie konzervatívno-kresťanskú stranu, viem, že postaviť sa hodnotovo k „progresívnym“ témam, ktoré hýbu spoločnosťou, sa v dnešnej dobe nevypláca. Väčšinové médiá sú momentálne na „progresívnej vlne“, ktorá oslavuje zdanie cnosti na úkor pravdy a vyzdvihuje nároky skupín nad práva jednotlivcov a dobro spoločnosti.      

Pohoršenie nad porovnaním korupcie a LGBTI ideológie vo vzťahu k ich dosahu na spoločnosť ma úprimne prekvapuje. Nezažili sme len nedávno v tomto štáte dôsledky korupcie, ktorá dovolila skupinám presadzovať svoje záujmy a vytvorila systém „našich ľudí“, ktorí boli mimo väčšiny? 

Predstavitelia záujmových skupín, ktorých nikto demokraticky nezvolil, v pozadí hýbali štátom na úkor ostatných občanov. Ideológia korupcie zmenila našu spoločnosť a jej dôsledky budeme ešte dlho naprávať. 

Keď sa pozriem na štáty, v ktorých LGBTI ideológia zapustila svoje korene, vidím veľa podobností. Záujmové skupiny reprezentované aktivistickými organizáciami, ktoré nie sú demokraticky zvolené, sa tvária, že zastupujú v spoločnosti všetkých jednotlivcov s rôznymi sexuálnymi orientáciami. Nie je to tak. Napriek tomu tieto skupiny cez sociálne siete, médiá, spoločenské elity tlačia na rôzne inštitúcie a presadzujú svoje záujmy. Cieľom je mať moc zmeniť spoločnosť, a to aj napriek odporu väčšiny.

Nie, väčšina spoločnosti na Slovensku nie je za sexualizáciu detí v školách. Nie, väčšina spoločnosti na Slovensku nie je za takzvané manželstvo pre všetkých alebo registrované partnerstvá. Nie, väčšina ľudí na Slovensku nie je za to, aby sme popierali biológiu a tvrdili, že muž je vlastne žena. Vízia budúcnosti, ktorú LGBTI ideológia ponúka, má totiž vo svojej vysnenej utópii človeka, ktorý sa sám identifikuje, akokoľvek sa cíti, rodina je nahradená príťažlivosťou kohokoľvek ku komukoľvek, pravda sa podriaďuje propagande a právo jednotlivca nárokom skupiny. 

A ak niekto nebude súhlasiť, bude za svoj názor potrestaný, ak sa však rozhodne spolupracovať, bude odmenený, napríklad mediálnou pochvalou a spoločenským prijatím. Nepripomína vám to niečo? Mne áno. Minulosť, v ktorej som žila, ktorej hnacím motorom bol „triedny boj – utláčateľov a utláčaných“ a v ktorej, čuduj sa svete, prekvitala korupcia všetkého druhu. Nie, neverím, že je toto vízia väčšiny našej spoločnosti.

Za moje hodnotové postoje k LGBTI ideológii a tiež návrhy zákonov v parlamente, napríklad tie, ktoré mali zabezpečiť, aby rodné číslo označovalo biologické pohlavie pri narodení, alebo tie, ktoré mali pomôcť tehotným ženám pri rozhodovaní nechať si svoje nenarodené dieťa, som si „vyslúžila“ rôzne komentáre v niektorých médiách, výsmech a nadávky verejnosti či výhražné anonymy. 

Ak niečo v posledných rokoch naozaj chýbalo, tak to bola otvorená a zvučná podpora kresťanských politikov presadzujúcich hodnotové otázky. Tento svoj postreh som verejne komunikovala aj na ostatných Bratislavských Hanusových dňoch, keď som vyzvala kresťanské a konzervatívne médiá a osobností, aby prehodnotili svoje postoje a podporu hodnotových zápasov kresťanských politikov. Preto som dnes úprimne vďačná, že sa na obranu hodnotového vyjadrenia Milana Majerského postavili kresťanské a konzervatívne médiá a aj niektoré osobnosti. Ja sa k nim pridávam. Je to dobré a ja pevne verím, že podpora kresťanských politikov pri hodnotových zápasoch bude zo strany konzervatívnych a kresťanských médií a osobností rásť. 

My, kresťanskí politici, v nich totiž nedokážeme stáť sami. Potrebujeme jeden druhého a potrebujeme, aby tí, ktorí veria v rovnaké hodnoty, držali naše ruky. Tak ako to robil Jozue. Ide totiž o budúcnosť nášho národa. To, akú spoločnosť odovzdáme našim deťom, je zodpovednosťou nás všetkých.

Foto: Anna Záborská, štátny tajomník Hermann Binkert a Maria Steurer

Nechajte sa pozvať na kávičku a kus reči v sobotu, 9. septembra, na Námestie Andreja Hlinku.

Tešíme sa na vás od 9-tej hodiny 🙂

Prišla mi pozvánka na tri schôdze Národnej rady. Na tom nie je nič neobvyklé. Veľmi nezvyčajné sú však poradové čísla týchto schôdzí: 100., 101. a 102.

Píše Richard Vašečka

V tomto 8. volebnom období Národnej rady sme prvýkrát v dejinách moderného Slovenska prekonali počet 100 schôdzí za jedno obdobie. Doterajší rekord bol 63.

Toto volebné obdobie je pritom skrátené. Pretože SaS položila aj tretiu vládu, ktorej bola súčasťou. Keď vládli v rokoch 2006 až 2010 spolu Fico, Mečiar a Slota, tak za kompletné štvorročné obdobie zvládli tých schôdzí len 53.

Nejde, samozrejme, len o čísla a o počty schôdzí. Rozhodujúce sú ich dôvody. A tie sú jednoznačné: pandémia, vojna na Ukrajine, energetická kríza, vysoká inflácia. Koalícia ich musela riešiť úplne reálne a konkrétne, veľmi často pod časovým tlakom, opozícia sa na nich snažila populisticky a niekedy až cynicky získavať politické body.

Toto volebné obdobie je bezkonkurenčne najdramatickejším za posledných 30 rokov. Bolo extrémne náročné, ale zvládli sme to. Porovnateľne s okolitými krajinami alebo aj lepšie. Naši občania platia napríklad výrazne nižšie ceny za energie ako v susednom Česku.

Neboli sme však iba hasiči. V týchto náročných podmienkach sme na Slovensku spustili doslova prorodinnú revolúciu. Podpora až 200 eur na dieťa nás radí medzi lídrov v Európe. Tehotenský príspevok až 370 eur už od štvrtého mesiaca je silný prolife krok. Rovnako ako príspevok vyše 800 eur aj pri narodení štvrtého dieťaťa.

Nezabudli sme ani na seniorov. Veľmi hrdý som na prejav úcty a vďačnosti voči našim rodičom. Tí vďaka našej vláde dostávajú pravidelný príspevok zo zaplatených daní ich detí. Nejde len o sociálne opatrenie, ale o rešpekt štátu voči otcom a matkám, ktorí vychovali deti, ktoré pracujú a platia dane na Slovensku.

Toto obdobie bolo neuveriteľne náročné. To nie sú výhovorky. To sú historické fakty. Na toto celé sa akosi zabúda pri hodnotení našej vlády. Porovnáva sa s predošlými vládami, pričom tie mali absolútne iné podmienky. To je to isté, ako keby ste hodnotili dvoch maratóncov: jeden ma voľnú trasu a ešte podporné stánky popri trase, druhý má na tvári rúško a popritom mu strieľajú do nohy.

Toto volebné obdobie bolo nepochybne rekordné. Ale viac ako 100 schôdzí Národnej rady ma teší rekordná podpora rodín až 200 eur na dieťa mesačne, na ktorú sme čakali 30 rokov.

Na otvorení nového školského roka som sa ako predseda parlamentného školského výboru zúčastnil spolu s predsedníčkou Žilinského samosprávneho kraja Erikou Jurinovou na stredných odborných školách na Kysuciach.

Píše Richard Vašečka

Nový školský rok je však pre mňa veľmi dôležitý aj ako pre rodiča. Najmladšia dcéra nastupuje do ôsmeho ročníka CZŠ, mladší syn bude tento rok maturovať na Obchodnej akadémii sv. Tomáša Akvinského, staršia dcéra začína inžinierske štúdium na Ekonomickej univerzite v Bratislave. Najstarší syn je bakalár ITečkár, takže už pracuje a štúdium dokončuje externe. Klasika.

Začiatok školského roka je dôležitý nielen pre deti, pre ich rodičov, pre učiteľov a zamestnancov škôl, ale aj pre nás, poslancov Národnej rady. Zvlášť pre členov školského výboru.

Keďže volebné obdobie končí, je čas rekapitulovať. Na ministerskej stoličke sa od marca 2020 vystriedali až 3 ministri školstva, čo je, bohužiaľ, len pokračovaním nezdravého trendu v slovenskom školstve. Od roku 1992 boli tých ministrov až 21. Ja sám som ako poslanec od roku 2012 zažil dohromady osem ministrov školstva. Striedali sa ako na bežiacom páse aj za vlád Roberta Fica a Petra Pellegriniho.

Toto je pre rezort školstva mimoriadne škodlivé. Chýba kontinuita a dlhodobé plány. Kresťanská únia vo svojom programe takýto pohľad ponúka.

Z nášho programu pre školstvo vyberám:

Navrhujeme zmenu povinnej školskej dochádzky na povinné vzdelávanie. Cieľom vzdelávania nie je „sedieť v škole“, ale získať potrebné vedomosti, zručnosti a cnosti. Hlavným miestom, kde to deti a mladí ľudia nadobúdajú, je rodina. Rodina, pokiaľ chce a má na to predpoklady, má právo svoje deti aj vzdelávať.

Chceme dosiahnuť zrovnoprávnenie domáceho vzdelávania a vzdelávacích skupín s klasickými školami po stránke funkčnej, organizačnej či finančnej. Cieľom je kvalitné vzdelanie pre naše deti a nie podpora konkrétneho druhu škôl.

Dosiahli sme zrovnoprávnenie financovanie cirkevných a súkromných škôl so štátnymi. Sme však presvedčení, že najlepšie by bolo, aby sa príspevok na žiaka pre cirkevné a súkromné školy vyplácal priamo z ministerstva školstva, nie prostredníctvom samospráv.

Ak hovoríme o solídnych platoch pre učiteľov, nejde nám len o lepšie sociálne podmienky učiteľov, ale najmä o kvalitnejšie vzdelávanie pre naše deti. Potrebujeme a chceme, aby naše deti trávili čas – celé roky a dlhé hodiny – s elitou národa.

Platy učiteľov treba riešiť systémovo, aby sa nemuselo každý rok vyjednávať a štrajkovať. Preto navrhujeme plošné naviazanie platov pedagógov na priemernú mzdu vysokoškolsky vzdelaného zamestnanca v hospodárstve. Pomohlo by aj zavedenie príspevku na bývanie pre učiteľov v regiónoch, kde je ich plat najnižší v pomere k reálnej mzde, teda tam, kde sú najvyššie výdavky na bývanie a život. V týchto regiónoch je momentálne akútny nedostatok učiteľov.

Nutne potrebujeme dostatočné a systematické financovanie mládežníckych organizácii. Jednou možnosťou je samostatný riadok v rozpočte so zákonom stanovenou minimálnou sumou, ktorú tieto organizácie dostanú na člena. Druhou možnosťou je zriadenie Fondu na podporu práce s mládežou.

Nevyhnutná je cielená podpora univerzít a študentskej vybavenosti (budovanie campusov, rekonštrukcia internátov, dostupnosť jedální, voľnočasové a študijné priestory). Slovenskí študenti neodchádzajú do zahraničia len za kvalitnejším vzdelaním, ale tiež kvôli chabej a zastaranej infraštruktúre. To, čo mladých priláka na naše univerzity, nie je len kvalitnejšie vzdelanie, ale aj kvalita bývania a služieb.

Chceme podporovať projekty zamerané na systematickú prípravu na manželstvo, materstvo, rodičovstvo a vedenie domácnosti.

Žiadame zaviesť povinný informovaný súhlas rodičov so vzdelávaním a výchovou ich detí v oblasti sexuálneho správania. O výchove majú rozhodovať rodičia, nie ideológie.

Všetkým deťom, ich rodičom, učiteľom a zamestnancom škôl prajem požehnaný a úspešný školský rok 2023/2024. Učiteľom i deťom prajem, aby sa do školy tešili, a aby zažívali, že týchto desať mesiacov bolo veľmi dobre využitým a prežitým časom v ich živote.

Keby ste sa opýtali ľudí, čo im prekážalo najviac na vládnej koalícii v tomto volebnom období, väčšina by asi odpovedala: „Neustále hádky.“ Na druhej strane nám vyčítajú – pokojne aj tí istí ľudia –, prečo sme sa neozvali.

Píše Richard Vašečka

Kresťanská únia hádkami čas nestrácala. A ozývali sme sa vždy, keď to bolo potrebné. Nerobili sme to však na tlačovkách alebo v médiách, ale tam, kde sa to má diať – na stretnutiach s lídrami strán, na poslaneckom klube, pri osobných stretnutiach s členmi vlády.

Áno, tento spôsob má jednu nevýhodu. Neviete si nazbierať politické body na úkor svojich koaličných partnerov.

Tak to robila SaS. Tá nielenže neustále stresovala koalíciu svojimi verejnými vyjadreniami, ale povalila za toto volebné obdobie dokonca nie jednu, ale až dve vlády. A nakoniec jej to vôbec nepomohlo. Mesiac pred voľbami sa potáca na hranici zvoliteľnosti.

Na začiatku volebného obdobia som si stanovil za strategický cieľ pôsobiť ako podpredseda najväčšieho poslaneckého klubu a podpredseda Kresťanskej únie tak, aby táto vláda vydržala celé volebné obdobie. A tak sme sa aj správali.

Kresťanská únia bola maximálne konštruktívnou a lojálnou súčasťou koalície. Ak sme mali problémy či námietky, riešili sme ich tak, aby to neškodili vláde. Najčastejšie dlhými nočnými rokovaniami.

Ja osobne som bol rozhodnutý byť lojálny najmä k premiérovi Eduardovi Hegerovi. Neľutujem to. Lojalitu pokladám za veľmi dôležitú nielen v politike. Som však sklamaný z toho, že Edo nebol vždy lojálny voči nám. A ešte viac som sklamaný z mnohých ďalších, ktorí hrali čoraz viac na seba.

Kresťanská únia nehrala na seba. Robili sme dokonca veci, o ktorých sme vedeli, že nám budú politicky škodiť, ale budú dobré pre vládu a najmä pre Slovensko.

Veľmi často sme sa ozývali. Mnohokrát to boli aj hodnotové témy. Pri otázke otvorenia kostolov pred Veľkou nocou 2021 – to už bol premiérom Heger – sme na seba s Edom doslova kričali do telefónu. Nebol to nepriateľský rozhovor, ale obaja sme boli silne presvedčení o správnosti svojho stanoviska. Ja som zastával predovšetkým náboženskú slobodu, Edo predovšetkým ochranu zdravia a životov. Pričom sme obaja chápali pohľad toho druhého.

O všetkých týchto dlhých nočných stretnutiach a telefonátoch neviete a ani nemusíte vedieť. Stačí, keď vidíte výsledky. A tie sú veľmi dobré. Podpora rodín s deťmi či seniorov. Ochrana manželstva muža a ženy. Podpora cirkevného školstva a domáceho vzdelávania.

Kresťanská únia je solídny politický partner. My vlády nepodrážame, ale sme v nich dôrazným hlasom, ktorý upozorňuje na hodnotový kompas. Máme hodnoty, skúsenosti aj výsledky.

Nepôjdeme so Smerom a nebudeme ani súčasťou vlády Hlas-PS-SaS. Našimi najbližšími partnermi sú naši koaliční partneri, s ktorými sme vládli a s ktorými opäť kandidujeme – OĽaNO a Za ľudí. Svojou prorodinnou a konzervatívnou orientáciou sú nám blízke Sme rodina a KDH.

S nami máte istotu, že naše hodnoty nezradíme, aj keď sa koaličný partner „postaví na hlavu“ a položí dve vlády. Môžete nám veriť a môžete sa na nás spoľahnúť aj v ďalšom volebnom období.

Foto: Matúš Zacajac

Areál Bratislavského hradu a priestory Národnej rady SR boli dnes, pri príležitosti Dňa Ústavy Slovenskej republiky, otvorené návštevníkom z každého kúta Slovenska i zahraničia. Sviatočný deň sme mali aj my. Kompletná zostava poslancov a kandidátov Kresťanskej únie “zarezávala” od rána na hradnom nádvorí. Hovorí sa, že “koľko ľudí, toľko chutí”. Podstatné je, že sme sa porozprávali korektne, konštruktívne ale aj s dobrou dávkou kritiky či povzbudení.

Tešíme sa aj naďalšie spoločné stretnutia. Môžete nám veriť!

Na zložité otázky týkajúce sa ochrany prírody a krajiny dostávame v poslednom čase jednoduchú odpoveď. Lebo medveď. Problém s medveďmi sa stal aj mediálne atraktívnou témou v čase volebnej kampane. Prečo? Pretože ľudia jej „rozumejú”, týka sa ich. Niektorých, žiaľ, doslova a do písmena. Keď chýbajú argumenty či porozumenie téme nielen s medveďmi ale celkovo téme nášho života v súlade s prírodou – stačí upriamiť pozornosť na medveďa a ponúknuť jednoduché riešenia.

Píše Ján Szőllős

V uplynulom volebnom období som pôsobil ako poslanec Národnej rady SR vo Výbore NR SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Predtým som sa ako vedecký pracovník a ochranár venoval problematike životného prostredia. Zo skúsenosti viem, že skratkovité a rýchle riešenia typu „lebo medveď“ nič neprinesú. No nič nevyrieši ani nekonečné „odborné“ vajatanie bez konkrétnych opatrení. V Kresťanskej únii presadzujeme aj v ochrane prírody systematické, rozumné a funkčné prístupy a riešenia.

Dohodnime sa, kde je kto„doma”
V samotnej problematike medveďa hnedého a nášho spolužitia s ním nepovažujeme za efektívne nekonečné odborné spory o počtoch a metódach sčítania medveďov na našom území. Určite je dôležité aj túto otázku vyjasniť pre dlhodobé riešenie problému. Popri tom však považujeme za potrebné zaviesť funkčné pravidlá na ochranu nielen medveďa, ale aj človeka a jeho hospodárskej činnosti. Niektoré sa už uplatňujú, ale je nevyhnutné ich na základe doterajších skúseností revidovať a rozšíriť. Musíme jasne vymedziť teritóriá, kde nie je výskyt medveďa žiaduci, lebo „patria“ človeku. Máme na mysli najmä intravilány obcí a ich najbližšie okolie, ale je potrebné určiť aj ďalšie oblasti, kde má človek a jeho činnosť prednosť. V týchto oblastiach, na ktorých sa dohodneme, nemá medveď čo hľadať. 

Východiskom sú funkčné pravidlá
Je však naivné si myslieť, že do teritória ľudí sa zviera aj napriek prekážkam nedostane. Ak sa tak však stane, je dôležité mať možnosť ho jednoducho eliminovať z populácie, bez veľkých byrokratických procesov a vybavovania povolení. V oblastiach, kde sa pôsobiská ľudí a medveďov prelínajú – najmä v lesoch, na lúkach a poliach, kde človek hospodári –  je potrebné zabezpečiť pre ľudí ochranu. Je nevyhnutné tiež nastaviť jasné, jednoducho uplatniteľné pravidlá odškodnenia, keď vzniknú hospodárske škody. V tých oblastiach, kde sa dohodneme, že je medveď doma, by mala naďalej platiť jeho prísna ochrana. Človek by tam mal ísť s vedomím, že je tam návštevníkom. Podobným spôsobom by sa mohlo pristupovať aj vo vzťahu k vlkom či iným chráneným zvieratám.

Oveľa väčším problémom je premnoženie raticovej zveri (jeleňov, srncov, danielov). Mediálne je to menej populárne, no hospodárske škody sú mnohonásobne väčšie. Poľovníci nedokázali z rôznych dôvodov v minulých rokoch regulovať počty tejto zveri. Ako Kresťanská únia považujeme za dôležité zaviesť funkčné pravidlá pre vykonávanie poľovníctva. Je potrebné umožniť najmä poľnohospodárom a aj lesníkom, aby mohli aktívne chrániť svoju produkciu a získať primerané odškodnenie za jej zničenie či poškodenie za jasne stanovených podmienok a v stanovenej lehote. 

Môže to fungovať ako v „raji”
Argument „lebo medveď“, či „lebo raticová zver“ sa používa aj v otázke vyhlasovania chránených území a stanovovania zón v národných parkoch. Vykonávanie poľovného práva v týchto oblastiach je pritom len okrajovou otázkou z hľadiska poľovníctva aj z hľadiska zonácie chránených území. Považujeme za dôležité systémové opatrenie, že všetky národné parky získavajú právnu subjektivitu. Rozhodovanie o tom, čo sa v nich bude alebo nebude diať, sa dostalo do regiónov, bližšie k ľuďom, ktorí tam žijú. Prostredníctvom rady národného parku, zriadenej podľa zákona, by mali všetky zainteresované subjekty vrátane samospráv a súkromných vlastníkov pozemkov ovplyvňovať a spolurozhodovať o konkrétnych otázkach fungovania národného parku.

Pravidlá robia poriadok
V Kresťanskej únii sme za ochranu súkromného vlastníctva, odstránenie byrokratických prekážok a jasné stanovenie pravidiel. Ak v dôsledku ochrany prírody vlastníci nemôžu hospodáriť na svojom majetku, majú mať nárok na adekvátne odškodnenie a náhradu ušlého zisku. Rovnako podporujeme rozvoj mäkkého turizmu v chránených územiach. Považujeme za dôležité zaviesť zákonom určené pravidlá pre značkované turistické trasy. Tie by právne ukotvili existujúci unikátny systém turistického značkovania na Slovensku a zároveň brali do úvahy a zabezpečili aj záujmy vlastníkov pozemkov, cez ktoré prechádzajú.

Populistické riešenia typu lebo medveď ani extrémy uprednostňujúce len hospodárenie a zisk alebo len ochranu, neprinášajú skutočné riešenia, prinášajú len škodu – tak pre človeka, ako aj pre prírodu. Môžete nám veriť, že Kresťanská únia chce aj v oblasti ochrany prírody presadzovať rozumné, zodpovedné správcovstvo stvorenia, ktoré nám ľuďom Stvoriteľ zveril do správy.

Najlepší spôsob, ako niekomu zvýšiť príjem, je znížiť mu dane. Teda zobrať mu menej z toho, čo zarobil, čo vyprodukoval. Nechať mu viac z jeho peňazí

Píše Richard Vašečka

Preto som veľmi spokojný, že z príspevku až 200€, ktoré môžu dostať rodičia na svoje dieťa vďaka našej vláde, až 140€ môže tvoriť daňový bonus pracujúcich rodičov. Je to jedna z vecí, na ktorú som najviac hrdý zo svojho pôsobenia v politike.

Ak hovoríme o podpore rodín s deťmi, okrem detí sú to v prvom rade matky, ktoré treba podporiť. Už vo štvrtom mesiaci tehotenstva môžu poberať tehotenský príspevok vo výške až 370€. A pri narodení prvých štyroch detí získajú zvýšený príspevok vyše 800€. My, ktorí sme mali deti za Dzurindu či za Fica, sme o takom niečom mohli len snívať.

Na matky však nesmieme zabudnúť ani potom, keď po skončení materskej či rodičovského príspevku nastúpenia do práce. Čas, ktorý venovali svojim deťom v prvých rokoch ich života – a ktoré sú pre vývoj dieťaťa kľúčové – sú totiž z hľadiska ich pracovnej kariéry väčšinou stratou. Muži, ale aj ženy, ktoré sa nestali matkami, ich totiž predbiehajú v kariérnom raste, v odpracovaných rokoch a často aj v uprednostňovaní zo strany zamestnávateľa.

Hovorí sa, že ženy majú nižšie platy ako muži. To nie je celkom presné. Pravda je taká, že najmä matky, ktoré zostali doma so svojimi deťmi, majú nižšie platy ako muži. Ale aj nižšie ako ženy, ktoré deti nemali, alebo s nimi strávili doma len minimálny čas.

Ak je nespravodlivosťou voči ženám, ak majú nižší plat oproti mužom, potom je do neba volajúca nespravodlivosť a veľká nerozumnosť spoločnosti, keď znevýhodňujeme ženy-matky, ktoré sa venujú svojim deťom. Za svoju lásku a obetu sa im odmeňujeme nevýhodným postavením v pracovnom procese.

Spravodlivým a veľmi účinným spôsobom ako túto nerovnosť vyriešiť, je znížiť pracujúcim matkám daňové zaťaženie. Napríklad tak, že ženám, ktoré nastúpili do práce, a majú deti vo veku do 15 rokov, výrazne znížime alebo úplne odpustíme dane po určitú hranicu príjmu; povedzme do výšky 2000€ hrubého príjmu. To môžeme znamenať až stovky eur pre pracujúce matky s deťmi mesačne naviac.

Samozrejme, pri presadení takéhoto opatrenia je dôležité myslieť na rozpočet a zodpovedne pristúpiť k spôsobu, z čoho by bolo toto opatrenie financované. Kto nechce, hľadá dôvody (prečo sa to nedá); kto chce, hľadá spôsoby (ako sa to dá). My chceme a tak hľadáme spôsoby. Spôsoby, ako presadzovať dobré veci a odmeniť mamy, ktoré si to zaslúžia.

S touto myšlienkou prišiel ako prvý Igor Matovič a takýto návrh aj predložil do parlamentu. Ako sa k tomu postavili poslanci jednotlivých strán? Tu nájdete hlasovanie.

Za hlasovali poslanci OĽANO, Kresťanskej únie, Za ľudí, Sme rodina a zopár nezaradených poslancov. Poslanci Hlasu, SaS či PS zákon nepodporili alebo hlasovali priamo proti. Podotýkam, že išlo len o prvé čítanie, teda o rozhodnutie, či sa máme takouto myšlienkou vôbec zaoberať. Konkrétne nastavenie by sa riešilo v druhom a v treťom čítaní. Ale ani tak ho väčšina nepodporila.

Slováci pritom zníženie daní pracujúcim matkám podľa najnovšieho prieskumu podporujú. “Výnimkou je len hnutie Progresívne Slovensko (54 percent proti). V prípade SaS je 48 percent za a 48 percent proti.”

Podpora rodín s deťmi a vznik prorodinnej vlády je pre Kresťanskú úniu prioritou. Aj preto si nevieme predstaviť byť súčasťou vlády HLAS – PS – SAS.

O mnohom z toho, čo sme počas tohto volebného obdobia dokázali, politici 30 rokov len teoretizovali a v skutočnosti neverili, že sa to môže podariť. My sme dokázali, že sa to dá. Na Slovensku za našej vlády prebehla doslova prorodinná revolúcia. My sa s tým však nechcem uspokojiť, ale chceme v podpore rodín s deťmi pokračovať. Napríklad tým, že pracujúcim matkám s deťmi výrazne zvýšime príjem tak, že im odpustíme dane.

Je možné vhodnou prevenciou zabrániť vzniku ochorení? Považujete preventívne prehliadky a skríning za dostatočnú prevenciu? Citát „Prevencia je lepšia ako liečba“ vyslovil holandský filozof Desiderius Erasmus a ja som si ho osvojila ako motto mojej práce. Rada by som sa mu venovala na tomto mieste v širších súvislostiach.

Slováci žijú kratšie a menej kvalitne

Slovensko patrí medzi krajiny Európskej únie s najvyššou úmrtnosťou. Zdravotnícke zariadenia praskajú vo švíkoch, pacientov s kardiovaskulárnymi, onkologickými a ďalšími chronickými ochoreniami pribúda.  Prečo je to tak? Za prototyp prevencie je na Slovensku považovaná preventívna prehliadka a skríning. Ich cieľom je zachytiť ochorenie v čo najskoršom štádiu. Ak chceme tento nepriaznivý trend zastaviť a v budúcnosti zvrátiť, musíme siahnuť o úrovne nižšie, a to po primárnej prevencii. Tú tvoria opatrenia, ktorých cieľom je zabrániť vzniku ochorení. 

Zdravie ako hodnota

Na úvod otázka: Považujete sa za zdravého človeka? Z mojej skúsenosti len veľmi malé percento odpovie áno. Podľa tradičného prístupu bol považovaný za zdravého človeka ten, kto nemal príznaky poškodenia zdravia. Čiže: „Kto nie je chorý, je zdravý.“ Prečo sa teda človek, ktorý nemá diagnostikované žiadne ochorenie, necíti zdravo? 

Novšia definícia Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) definuje zdravie ako stav úplnej mentálnej a sociálnej pohody a nielen neprítomnosť choroby alebo poruchy a je výsledkom vzájomného vzťahu medzi človekom (populáciou) a prostredím. To znamená, že pre udržanie zdravia je potrebná určitá forma rovnováhy medzi individuálnou dispozíciou človeka a expozíciou, faktorom v životnom a pracovnom prostredí a tiež spôsobom života. V prípade, ak je táto dynamická rovnováha narušená, dochádza k narušeniu zdravia až k smrti. 

Má človek právo na zdravie? 

Neexistuje právo človeka na zdravie – také právo nevieme zabezpečiť, ale zákonom je dané právo na ochranu a podporu zdravia (Zákon č. 355/2007 Z. z. Zákon o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia). To znamená, že jednotlivec má nárok nielen na adekvátnu zdravotnú starostlivosť, ale aj na takú prevenciu, aby ku vzniku ochorení nedochádzalo. Na tú sú však vynakladané minimálne prostriedky, a to je dôvod, prečo je Slovensko na popredných miestach v chorobnosti a úmrtnosti na kardiovaskulárne a onkologické ochorenia. O prevencii sa mnoho píše a hovorí, ale praktická realizácia je v nedohľadne. Už Hippokrates vo svojom diele „Corpus Hippocraticum“ kladie dôraz na to, že fyzickú, psychickú a sociálnu pohodu, ako aj zdravie človeka výrazne ovplyvňuje okolie, najmä voda, vzduch a spôsob života. A tu sa už dostávame k determinantom zdravia. Niektoré z nich nevieme ovplyvniť (pohlavie, vek, rasa, genetika), ale niektoré ovplyvniť vieme. Patria k nim najmä  životný štýl, pričom pri zdravom životnom štýle vieme znížiť chorobnosť a úmrtnosť až o 40 – 50 percent. 

Môže jednotlivec ovplyvniť svoje zdravie?

Po rozšírení si medicínskeho vzdelania o vzdelanie v odbore Verejné zdravotníctvo som musela prehodnotiť svoj prístup lekára k poskytovaniu zdravotnej starostlivosti. Tá je v slovenských podmienkach zameraná na zdravie jednotlivca v kontexte diagnostiky, liečby a prevencie vzniku komplikácií. Z hľadiska populačného zdravia je však potrebné brať do úvahy aj ďalšie faktory (determinanty zdravia), ktoré už jednotlivec nedokáže ovplyvniť. Patrí k nim napr. úroveň poskytovania zdravotnej starostlivosti, životné a pracovné prostredie, sociálno-ekonomické faktory. Najnovším ovplyvniteľným, ale veľmi významným určujúcim faktorom zdravia, je zdravotná gramotnosť, t. j. schopnosť jednotlivca si informácie nielen vyhľadať, ale ich aj správne pochopiť a interpretovať. 

A to mení aj pohľad na ponechanie zodpovednosti za svoje zdravie na jednotlivcovi. V kontexte zdravia celej populácie nie je jednotlivec sám schopný ovplyvniť to, či bude zdravý alebo nie. Samozrejme, do veľkej miery sa vie rozhodnúť pre zdravé správanie, ale na to, aby sa správne rozhodol, potrebuje mať dostatok vedomostí a vytvorené podmienky.

Stratené roky života

Pre globálne hodnotenie záťaže, akú predstavujú choroby, vyvinula Harvardova univerzita na objednávku Svetovej banky ukazovateľ „roky života stratené v dôsledku choroby“. Ukazovateľ má anglickú skratku DALY (Disability Adjusted Life Year). Jeden DALY znamená podľa WHO jeden stratený rok zdravého života. Už pri narodení máme na základe viacerých ukazovateľov určenú očakávanú dĺžku života, t. j. predpokladaný počet rokov, ktorých sa jednotlivec dožije, ak sa úmrtnostné pomery nezmenia. Ženy sa v priemere dožívajú o 5 rokov dlhšie ako muži, avšak dôležitá je aj kvalita prežitých rokov, ktorá je zas priaznivejšia pre mužskú populáciu. Zjednodušene môžeme povedať, že muži žijú kratšie, no v lepšej kvalite života. Počas pandémie COVID-19 sa tieto úmrtnostné pomery zmenili a za necelé 3 roky sa očakávaná dĺžka dožitia skrátila o približne 2 roky, čo výrazne zmenilo priaznivý trend v zmysle predlžovania dĺžky života.

Asi mi dá každý za pravdu, že cieľom nie je len predlžovanie života, ale dôležitá je aj kvalita, v akej tie “roky navyše“ prežijeme. A to je možné nielen dokonalou zdravotnou starostlivosťou, ale najmä účinnou prevenciou. 

S Kresťanskou úniou pre dlhší a kvalitnejší život

Prevencia je jednou z kľúčových priorít programu Kresťanskej únie. Ak chceme zvrátiť nepriaznivý trend v chorobnosti a úmrtnosti na Slovenku, je potrebné investovať do primárnej prevencie. Jej realizácia nemôže zostať na pleciach jednotlivca, ale musí sa stať celospoločenskou prioritou, ktorá presahuje rámec zdravotníctva a je do veľkej miery v rukách politikov. Prevencia je prioritou aj môjho profesionálneho pôsobenia. Kto ma pozná vie, že všetky moje činnosti smerujú nielen k odovzdaniu vedomostí, ale aj praktických zručností. O prevencii budeme nielen hovoriť, ale ju aj v praxi realizovať. A keďže ako tím Kresťanskej únie chceme ísť príkladom, začíname realizovať výzvu: „Začni od seba“ a do tejto výzvy pozývame aj širokú verejnosť. 

Tešíme sa na spoločné kráčanie pre dlhší, kvalitnejší a hlavne radostnejší život.