02_Vateska_MZ-1-2048x1365-1

Keď som kričal na premiéra

Keby ste sa opýtali ľudí, čo im prekážalo najviac na vládnej koalícii v tomto volebnom období, väčšina by asi odpovedala: „Neustále hádky.“ Na druhej strane nám vyčítajú – pokojne aj tí istí ľudia –, prečo sme sa neozvali.

Píše Richard Vašečka

Kresťanská únia hádkami čas nestrácala. A ozývali sme sa vždy, keď to bolo potrebné. Nerobili sme to však na tlačovkách alebo v médiách, ale tam, kde sa to má diať – na stretnutiach s lídrami strán, na poslaneckom klube, pri osobných stretnutiach s členmi vlády.

Áno, tento spôsob má jednu nevýhodu. Neviete si nazbierať politické body na úkor svojich koaličných partnerov.

Tak to robila SaS. Tá nielenže neustále stresovala koalíciu svojimi verejnými vyjadreniami, ale povalila za toto volebné obdobie dokonca nie jednu, ale až dve vlády. A nakoniec jej to vôbec nepomohlo. Mesiac pred voľbami sa potáca na hranici zvoliteľnosti.

Na začiatku volebného obdobia som si stanovil za strategický cieľ pôsobiť ako podpredseda najväčšieho poslaneckého klubu a podpredseda Kresťanskej únie tak, aby táto vláda vydržala celé volebné obdobie. A tak sme sa aj správali.

Kresťanská únia bola maximálne konštruktívnou a lojálnou súčasťou koalície. Ak sme mali problémy či námietky, riešili sme ich tak, aby to neškodili vláde. Najčastejšie dlhými nočnými rokovaniami.

Ja osobne som bol rozhodnutý byť lojálny najmä k premiérovi Eduardovi Hegerovi. Neľutujem to. Lojalitu pokladám za veľmi dôležitú nielen v politike. Som však sklamaný z toho, že Edo nebol vždy lojálny voči nám. A ešte viac som sklamaný z mnohých ďalších, ktorí hrali čoraz viac na seba.

Kresťanská únia nehrala na seba. Robili sme dokonca veci, o ktorých sme vedeli, že nám budú politicky škodiť, ale budú dobré pre vládu a najmä pre Slovensko.

Veľmi často sme sa ozývali. Mnohokrát to boli aj hodnotové témy. Pri otázke otvorenia kostolov pred Veľkou nocou 2021 – to už bol premiérom Heger – sme na seba s Edom doslova kričali do telefónu. Nebol to nepriateľský rozhovor, ale obaja sme boli silne presvedčení o správnosti svojho stanoviska. Ja som zastával predovšetkým náboženskú slobodu, Edo predovšetkým ochranu zdravia a životov. Pričom sme obaja chápali pohľad toho druhého.

O všetkých týchto dlhých nočných stretnutiach a telefonátoch neviete a ani nemusíte vedieť. Stačí, keď vidíte výsledky. A tie sú veľmi dobré. Podpora rodín s deťmi či seniorov. Ochrana manželstva muža a ženy. Podpora cirkevného školstva a domáceho vzdelávania.

Kresťanská únia je solídny politický partner. My vlády nepodrážame, ale sme v nich dôrazným hlasom, ktorý upozorňuje na hodnotový kompas. Máme hodnoty, skúsenosti aj výsledky.

Nepôjdeme so Smerom a nebudeme ani súčasťou vlády Hlas-PS-SaS. Našimi najbližšími partnermi sú naši koaliční partneri, s ktorými sme vládli a s ktorými opäť kandidujeme – OĽaNO a Za ľudí. Svojou prorodinnou a konzervatívnou orientáciou sú nám blízke Sme rodina a KDH.

S nami máte istotu, že naše hodnoty nezradíme, aj keď sa koaličný partner „postaví na hlavu“ a položí dve vlády. Môžete nám veriť a môžete sa na nás spoľahnúť aj v ďalšom volebnom období.

Foto: Matúš Zacajac

IMG_4431

Sviatočný Deň Ústavy SR medzi vami

Areál Bratislavského hradu a priestory Národnej rady SR boli dnes, pri príležitosti Dňa Ústavy Slovenskej republiky, otvorené návštevníkom z každého kúta Slovenska i zahraničia. Sviatočný deň sme mali aj my. Kompletná zostava poslancov a kandidátov Kresťanskej únie “zarezávala” od rána na hradnom nádvorí. Hovorí sa, že “koľko ľudí, toľko chutí”. Podstatné je, že sme sa porozprávali korektne, konštruktívne ale aj s dobrou dávkou kritiky či povzbudení.

Tešíme sa aj naďalšie spoločné stretnutia. Môžete nám veriť!

IMG_4123

Lebo medveď, alebo rozumná, systematická a funkčná ochrana prírody

Na zložité otázky týkajúce sa ochrany prírody a krajiny dostávame v poslednom čase jednoduchú odpoveď. Lebo medveď. Problém s medveďmi sa stal aj mediálne atraktívnou témou v čase volebnej kampane. Prečo? Pretože ľudia jej „rozumejú”, týka sa ich. Niektorých, žiaľ, doslova a do písmena. Keď chýbajú argumenty či porozumenie téme nielen s medveďmi ale celkovo téme nášho života v súlade s prírodou – stačí upriamiť pozornosť na medveďa a ponúknuť jednoduché riešenia.

Píše Ján Szőllős

V uplynulom volebnom období som pôsobil ako poslanec Národnej rady SR vo Výbore NR SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Predtým som sa ako vedecký pracovník a ochranár venoval problematike životného prostredia. Zo skúsenosti viem, že skratkovité a rýchle riešenia typu „lebo medveď“ nič neprinesú. No nič nevyrieši ani nekonečné „odborné“ vajatanie bez konkrétnych opatrení. V Kresťanskej únii presadzujeme aj v ochrane prírody systematické, rozumné a funkčné prístupy a riešenia.

Dohodnime sa, kde je kto„doma”
V samotnej problematike medveďa hnedého a nášho spolužitia s ním nepovažujeme za efektívne nekonečné odborné spory o počtoch a metódach sčítania medveďov na našom území. Určite je dôležité aj túto otázku vyjasniť pre dlhodobé riešenie problému. Popri tom však považujeme za potrebné zaviesť funkčné pravidlá na ochranu nielen medveďa, ale aj človeka a jeho hospodárskej činnosti. Niektoré sa už uplatňujú, ale je nevyhnutné ich na základe doterajších skúseností revidovať a rozšíriť. Musíme jasne vymedziť teritóriá, kde nie je výskyt medveďa žiaduci, lebo „patria“ človeku. Máme na mysli najmä intravilány obcí a ich najbližšie okolie, ale je potrebné určiť aj ďalšie oblasti, kde má človek a jeho činnosť prednosť. V týchto oblastiach, na ktorých sa dohodneme, nemá medveď čo hľadať. 

Východiskom sú funkčné pravidlá
Je však naivné si myslieť, že do teritória ľudí sa zviera aj napriek prekážkam nedostane. Ak sa tak však stane, je dôležité mať možnosť ho jednoducho eliminovať z populácie, bez veľkých byrokratických procesov a vybavovania povolení. V oblastiach, kde sa pôsobiská ľudí a medveďov prelínajú – najmä v lesoch, na lúkach a poliach, kde človek hospodári –  je potrebné zabezpečiť pre ľudí ochranu. Je nevyhnutné tiež nastaviť jasné, jednoducho uplatniteľné pravidlá odškodnenia, keď vzniknú hospodárske škody. V tých oblastiach, kde sa dohodneme, že je medveď doma, by mala naďalej platiť jeho prísna ochrana. Človek by tam mal ísť s vedomím, že je tam návštevníkom. Podobným spôsobom by sa mohlo pristupovať aj vo vzťahu k vlkom či iným chráneným zvieratám.

Oveľa väčším problémom je premnoženie raticovej zveri (jeleňov, srncov, danielov). Mediálne je to menej populárne, no hospodárske škody sú mnohonásobne väčšie. Poľovníci nedokázali z rôznych dôvodov v minulých rokoch regulovať počty tejto zveri. Ako Kresťanská únia považujeme za dôležité zaviesť funkčné pravidlá pre vykonávanie poľovníctva. Je potrebné umožniť najmä poľnohospodárom a aj lesníkom, aby mohli aktívne chrániť svoju produkciu a získať primerané odškodnenie za jej zničenie či poškodenie za jasne stanovených podmienok a v stanovenej lehote. 

Môže to fungovať ako v „raji”
Argument „lebo medveď“, či „lebo raticová zver“ sa používa aj v otázke vyhlasovania chránených území a stanovovania zón v národných parkoch. Vykonávanie poľovného práva v týchto oblastiach je pritom len okrajovou otázkou z hľadiska poľovníctva aj z hľadiska zonácie chránených území. Považujeme za dôležité systémové opatrenie, že všetky národné parky získavajú právnu subjektivitu. Rozhodovanie o tom, čo sa v nich bude alebo nebude diať, sa dostalo do regiónov, bližšie k ľuďom, ktorí tam žijú. Prostredníctvom rady národného parku, zriadenej podľa zákona, by mali všetky zainteresované subjekty vrátane samospráv a súkromných vlastníkov pozemkov ovplyvňovať a spolurozhodovať o konkrétnych otázkach fungovania národného parku.

Pravidlá robia poriadok
V Kresťanskej únii sme za ochranu súkromného vlastníctva, odstránenie byrokratických prekážok a jasné stanovenie pravidiel. Ak v dôsledku ochrany prírody vlastníci nemôžu hospodáriť na svojom majetku, majú mať nárok na adekvátne odškodnenie a náhradu ušlého zisku. Rovnako podporujeme rozvoj mäkkého turizmu v chránených územiach. Považujeme za dôležité zaviesť zákonom určené pravidlá pre značkované turistické trasy. Tie by právne ukotvili existujúci unikátny systém turistického značkovania na Slovensku a zároveň brali do úvahy a zabezpečili aj záujmy vlastníkov pozemkov, cez ktoré prechádzajú.

Populistické riešenia typu lebo medveď ani extrémy uprednostňujúce len hospodárenie a zisk alebo len ochranu, neprinášajú skutočné riešenia, prinášajú len škodu – tak pre človeka, ako aj pre prírodu. Môžete nám veriť, že Kresťanská únia chce aj v oblasti ochrany prírody presadzovať rozumné, zodpovedné správcovstvo stvorenia, ktoré nám ľuďom Stvoriteľ zveril do správy.

headline

Matky s deťmi si zaslúžia nižšie dane

Najlepší spôsob, ako niekomu zvýšiť príjem, je znížiť mu dane. Teda zobrať mu menej z toho, čo zarobil, čo vyprodukoval. Nechať mu viac z jeho peňazí

Píše Richard Vašečka

Preto som veľmi spokojný, že z príspevku až 200€, ktoré môžu dostať rodičia na svoje dieťa vďaka našej vláde, až 140€ môže tvoriť daňový bonus pracujúcich rodičov. Je to jedna z vecí, na ktorú som najviac hrdý zo svojho pôsobenia v politike.

Ak hovoríme o podpore rodín s deťmi, okrem detí sú to v prvom rade matky, ktoré treba podporiť. Už vo štvrtom mesiaci tehotenstva môžu poberať tehotenský príspevok vo výške až 370€. A pri narodení prvých štyroch detí získajú zvýšený príspevok vyše 800€. My, ktorí sme mali deti za Dzurindu či za Fica, sme o takom niečom mohli len snívať.

Na matky však nesmieme zabudnúť ani potom, keď po skončení materskej či rodičovského príspevku nastúpenia do práce. Čas, ktorý venovali svojim deťom v prvých rokoch ich života – a ktoré sú pre vývoj dieťaťa kľúčové – sú totiž z hľadiska ich pracovnej kariéry väčšinou stratou. Muži, ale aj ženy, ktoré sa nestali matkami, ich totiž predbiehajú v kariérnom raste, v odpracovaných rokoch a často aj v uprednostňovaní zo strany zamestnávateľa.

Hovorí sa, že ženy majú nižšie platy ako muži. To nie je celkom presné. Pravda je taká, že najmä matky, ktoré zostali doma so svojimi deťmi, majú nižšie platy ako muži. Ale aj nižšie ako ženy, ktoré deti nemali, alebo s nimi strávili doma len minimálny čas.

Ak je nespravodlivosťou voči ženám, ak majú nižší plat oproti mužom, potom je do neba volajúca nespravodlivosť a veľká nerozumnosť spoločnosti, keď znevýhodňujeme ženy-matky, ktoré sa venujú svojim deťom. Za svoju lásku a obetu sa im odmeňujeme nevýhodným postavením v pracovnom procese.

Spravodlivým a veľmi účinným spôsobom ako túto nerovnosť vyriešiť, je znížiť pracujúcim matkám daňové zaťaženie. Napríklad tak, že ženám, ktoré nastúpili do práce, a majú deti vo veku do 15 rokov, výrazne znížime alebo úplne odpustíme dane po určitú hranicu príjmu; povedzme do výšky 2000€ hrubého príjmu. To môžeme znamenať až stovky eur pre pracujúce matky s deťmi mesačne naviac.

Samozrejme, pri presadení takéhoto opatrenia je dôležité myslieť na rozpočet a zodpovedne pristúpiť k spôsobu, z čoho by bolo toto opatrenie financované. Kto nechce, hľadá dôvody (prečo sa to nedá); kto chce, hľadá spôsoby (ako sa to dá). My chceme a tak hľadáme spôsoby. Spôsoby, ako presadzovať dobré veci a odmeniť mamy, ktoré si to zaslúžia.

S touto myšlienkou prišiel ako prvý Igor Matovič a takýto návrh aj predložil do parlamentu. Ako sa k tomu postavili poslanci jednotlivých strán? Tu nájdete hlasovanie.

Za hlasovali poslanci OĽANO, Kresťanskej únie, Za ľudí, Sme rodina a zopár nezaradených poslancov. Poslanci Hlasu, SaS či PS zákon nepodporili alebo hlasovali priamo proti. Podotýkam, že išlo len o prvé čítanie, teda o rozhodnutie, či sa máme takouto myšlienkou vôbec zaoberať. Konkrétne nastavenie by sa riešilo v druhom a v treťom čítaní. Ale ani tak ho väčšina nepodporila.

Slováci pritom zníženie daní pracujúcim matkám podľa najnovšieho prieskumu podporujú. “Výnimkou je len hnutie Progresívne Slovensko (54 percent proti). V prípade SaS je 48 percent za a 48 percent proti.”

Podpora rodín s deťmi a vznik prorodinnej vlády je pre Kresťanskú úniu prioritou. Aj preto si nevieme predstaviť byť súčasťou vlády HLAS – PS – SAS.

O mnohom z toho, čo sme počas tohto volebného obdobia dokázali, politici 30 rokov len teoretizovali a v skutočnosti neverili, že sa to môže podariť. My sme dokázali, že sa to dá. Na Slovensku za našej vlády prebehla doslova prorodinná revolúcia. My sa s tým však nechcem uspokojiť, ale chceme v podpore rodín s deťmi pokračovať. Napríklad tým, že pracujúcim matkám s deťmi výrazne zvýšime príjem tak, že im odpustíme dane.

IMG_4131

Prevencia. Luxus alebo právo?

Je možné vhodnou prevenciou zabrániť vzniku ochorení? Považujete preventívne prehliadky a skríning za dostatočnú prevenciu? Citát „Prevencia je lepšia ako liečba“ vyslovil holandský filozof Desiderius Erasmus a ja som si ho osvojila ako motto mojej práce. Rada by som sa mu venovala na tomto mieste v širších súvislostiach.

Slováci žijú kratšie a menej kvalitne

Slovensko patrí medzi krajiny Európskej únie s najvyššou úmrtnosťou. Zdravotnícke zariadenia praskajú vo švíkoch, pacientov s kardiovaskulárnymi, onkologickými a ďalšími chronickými ochoreniami pribúda.  Prečo je to tak? Za prototyp prevencie je na Slovensku považovaná preventívna prehliadka a skríning. Ich cieľom je zachytiť ochorenie v čo najskoršom štádiu. Ak chceme tento nepriaznivý trend zastaviť a v budúcnosti zvrátiť, musíme siahnuť o úrovne nižšie, a to po primárnej prevencii. Tú tvoria opatrenia, ktorých cieľom je zabrániť vzniku ochorení. 

Zdravie ako hodnota

Na úvod otázka: Považujete sa za zdravého človeka? Z mojej skúsenosti len veľmi malé percento odpovie áno. Podľa tradičného prístupu bol považovaný za zdravého človeka ten, kto nemal príznaky poškodenia zdravia. Čiže: „Kto nie je chorý, je zdravý.“ Prečo sa teda človek, ktorý nemá diagnostikované žiadne ochorenie, necíti zdravo? 

Novšia definícia Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) definuje zdravie ako stav úplnej mentálnej a sociálnej pohody a nielen neprítomnosť choroby alebo poruchy a je výsledkom vzájomného vzťahu medzi človekom (populáciou) a prostredím. To znamená, že pre udržanie zdravia je potrebná určitá forma rovnováhy medzi individuálnou dispozíciou človeka a expozíciou, faktorom v životnom a pracovnom prostredí a tiež spôsobom života. V prípade, ak je táto dynamická rovnováha narušená, dochádza k narušeniu zdravia až k smrti. 

Má človek právo na zdravie? 

Neexistuje právo človeka na zdravie – také právo nevieme zabezpečiť, ale zákonom je dané právo na ochranu a podporu zdravia (Zákon č. 355/2007 Z. z. Zákon o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia). To znamená, že jednotlivec má nárok nielen na adekvátnu zdravotnú starostlivosť, ale aj na takú prevenciu, aby ku vzniku ochorení nedochádzalo. Na tú sú však vynakladané minimálne prostriedky, a to je dôvod, prečo je Slovensko na popredných miestach v chorobnosti a úmrtnosti na kardiovaskulárne a onkologické ochorenia. O prevencii sa mnoho píše a hovorí, ale praktická realizácia je v nedohľadne. Už Hippokrates vo svojom diele „Corpus Hippocraticum“ kladie dôraz na to, že fyzickú, psychickú a sociálnu pohodu, ako aj zdravie človeka výrazne ovplyvňuje okolie, najmä voda, vzduch a spôsob života. A tu sa už dostávame k determinantom zdravia. Niektoré z nich nevieme ovplyvniť (pohlavie, vek, rasa, genetika), ale niektoré ovplyvniť vieme. Patria k nim najmä  životný štýl, pričom pri zdravom životnom štýle vieme znížiť chorobnosť a úmrtnosť až o 40 – 50 percent. 

Môže jednotlivec ovplyvniť svoje zdravie?

Po rozšírení si medicínskeho vzdelania o vzdelanie v odbore Verejné zdravotníctvo som musela prehodnotiť svoj prístup lekára k poskytovaniu zdravotnej starostlivosti. Tá je v slovenských podmienkach zameraná na zdravie jednotlivca v kontexte diagnostiky, liečby a prevencie vzniku komplikácií. Z hľadiska populačného zdravia je však potrebné brať do úvahy aj ďalšie faktory (determinanty zdravia), ktoré už jednotlivec nedokáže ovplyvniť. Patrí k nim napr. úroveň poskytovania zdravotnej starostlivosti, životné a pracovné prostredie, sociálno-ekonomické faktory. Najnovším ovplyvniteľným, ale veľmi významným určujúcim faktorom zdravia, je zdravotná gramotnosť, t. j. schopnosť jednotlivca si informácie nielen vyhľadať, ale ich aj správne pochopiť a interpretovať. 

A to mení aj pohľad na ponechanie zodpovednosti za svoje zdravie na jednotlivcovi. V kontexte zdravia celej populácie nie je jednotlivec sám schopný ovplyvniť to, či bude zdravý alebo nie. Samozrejme, do veľkej miery sa vie rozhodnúť pre zdravé správanie, ale na to, aby sa správne rozhodol, potrebuje mať dostatok vedomostí a vytvorené podmienky.

Stratené roky života

Pre globálne hodnotenie záťaže, akú predstavujú choroby, vyvinula Harvardova univerzita na objednávku Svetovej banky ukazovateľ „roky života stratené v dôsledku choroby“. Ukazovateľ má anglickú skratku DALY (Disability Adjusted Life Year). Jeden DALY znamená podľa WHO jeden stratený rok zdravého života. Už pri narodení máme na základe viacerých ukazovateľov určenú očakávanú dĺžku života, t. j. predpokladaný počet rokov, ktorých sa jednotlivec dožije, ak sa úmrtnostné pomery nezmenia. Ženy sa v priemere dožívajú o 5 rokov dlhšie ako muži, avšak dôležitá je aj kvalita prežitých rokov, ktorá je zas priaznivejšia pre mužskú populáciu. Zjednodušene môžeme povedať, že muži žijú kratšie, no v lepšej kvalite života. Počas pandémie COVID-19 sa tieto úmrtnostné pomery zmenili a za necelé 3 roky sa očakávaná dĺžka dožitia skrátila o približne 2 roky, čo výrazne zmenilo priaznivý trend v zmysle predlžovania dĺžky života.

Asi mi dá každý za pravdu, že cieľom nie je len predlžovanie života, ale dôležitá je aj kvalita, v akej tie “roky navyše“ prežijeme. A to je možné nielen dokonalou zdravotnou starostlivosťou, ale najmä účinnou prevenciou. 

S Kresťanskou úniou pre dlhší a kvalitnejší život

Prevencia je jednou z kľúčových priorít programu Kresťanskej únie. Ak chceme zvrátiť nepriaznivý trend v chorobnosti a úmrtnosti na Slovenku, je potrebné investovať do primárnej prevencie. Jej realizácia nemôže zostať na pleciach jednotlivca, ale musí sa stať celospoločenskou prioritou, ktorá presahuje rámec zdravotníctva a je do veľkej miery v rukách politikov. Prevencia je prioritou aj môjho profesionálneho pôsobenia. Kto ma pozná vie, že všetky moje činnosti smerujú nielen k odovzdaniu vedomostí, ale aj praktických zručností. O prevencii budeme nielen hovoriť, ale ju aj v praxi realizovať. A keďže ako tím Kresťanskej únie chceme ísť príkladom, začíname realizovať výzvu: „Začni od seba“ a do tejto výzvy pozývame aj širokú verejnosť. 

Tešíme sa na spoločné kráčanie pre dlhší, kvalitnejší a hlavne radostnejší život.

Anna Zaborska

Slovensko buď bude kresťanské alebo nebude

Slovensko je pre nás samozrejmosťou. Vlasť vybudovaná a nám odovzdaná našimi predkami. Nie je to iba krajina, iba zem, po ktorej chodíme. Slovensko je aj myšlienkou. Vo svojej podstate kresťanskou myšlienkou.

Píše Anna Záborská

Slovensko sa zrodilo a stále žije z kresťanskej idei. Či sa to našim progresívnym priateľom páči alebo nie. Dokonca ani ich progresivizmus by nevznikol bez základnej kresťanského učenia, že ľudia sú stvorení na Boží obraz a teda navzájom sú si rovní.

Dnes sa na kresťanský základ všetkého vôkol nás útočí. Zašlo to tak ďaleko, že na západe už mnohí akademici či sudcovia najvyšších súdov nevedia povedať čo je žena. Hoci samé sú ženami… Ideológia je stavaná nad vedu a biológiu.

My v strednej Európe by sme mali byť na ideologické výstrelky imúnni. Ešte si pamätáme na komunizmus a jeho viaceré smutno-trápne predstavy. Žiaľ, tá imunita akoby sa vytrácala. Okolo nás sa presadzuje davovosť. Progresivizmus je nový „punk“ a kto mu netlieska, nie je „in“.

Aj mnohí z nás podľahli novej móde. Tlieskame pekným, no prázdnym slovám. Páčiť sa je silné pokušenie. Výber vo voľbách však nie je súťažou krásy. K voľbám sa nedá premlčať spôsobom, že nepovieme, čo skutočne chceme presadzovať. Či ide o starú ľavicu Smeru alebo novú ľavicu zvanú progresivizmus. Vodu kážu, víno pijú. Nie, nepotrebujeme strany, ktoré na Slovensku hovoria jedno a v zahraničí konajú inak. Či ide o podporu Istanbulského dohovoru poslancami Smeru v Európskom parlamente alebo požiadavky Progresívneho Slovenska už viac nesledovať a teda zrejme v konečnom dôsledku vymazať rozlišovanie medzi mužmi a ženami. Takýto prístup ničí Slovensko. Ničí to prirodzené v nás a „chce konštruovať nového človeka“. Že to nie je možné sme si skúsili počas 40 rokov komunizmu. Nevadí. Skúsme to znovu a opäť si to pretrpme.

Kresťanská únia a ja osobne som proti „pokusom na ľuďoch“. My nie sme králici v laboratóriách. Sme Bohom stvorené bytosti s nárokom na osobné šťastie, nie bábky v rukách mocných ideológov. Aj preto prichádza Kresťanská únia s jasnými programovými prioritami:

  • Nepristúpime na žiadne okliešťovanie prorodinnej politiky. Slovensko sa musí zmeniť na krajinu priateľskú rodinám.
  • Budeme presadzovať jasné a prirodzené vnímanie muža a ženy vo všetkých verejných politikách.
  • Zavedieme ochranu detí a mládeže pred ideologickou propagandou a to najmä v školách a školských zariadeniach.
  • Budeme presadzovať výhradu vo svedomí pre všetkých pracovníkov.
  • Nepodporíme liberalizáciu drog.
  • Budeme presadzovať jeden spoločný deň na odpočinok v zamestnaniach, kde je to možné.
  • Slovensko sa na medzinárodnom fóre zasadí za obranu prenasledovaných kresťanov vo svete a vytvorí osobitný fond pre zachovanie ich komunít.
  • Podporíme iba takú reformu migračnej politky EÚ, ktorej základom bude zastavenie nelegálnej migrácie a výrazné zníženie legálnej migrácie z tretích krajín. Migrácia nesmie nahradiť prorodinnú politiku.
  • Budeme podporovať viac informácií a pomoci pre tehotné ženy, aby sa mohli slobodne rozhodnúť pre narodenie svojho dieťaťa.

Jasnosť a priamočiarosť musí byť základom politiky. Nie hovorenie jedného a konanie druhého. Klamári a pokrytci nemajú mať v politike miesto.

Kresťanská únia pevne stála na konzervatívnych a kresťanských hodnotách v tomto volebnom období a neuhneme ani v budúcom. Môžete nám veriť.

IMG_4222

Kysuce, Považie, Orava

ĎAKUJEME!

Stretnutia s ľuďmi, rozhovory o ich živote, plánoch, potrebách i nápadoch. Kritika i povzbudenia. Krátke pozdravy i diskusie na pár minút. Tieto momenty sa ťažko verne zachytia na bilbordoch. Do detailu však ostávajú v našich hlavách, myšlienkach, spoločných rozhovoroch o tom, čo nám povedali ľudia.

Kysucké Nové Mesto, Krásno nad Kysucou, Čadca, Oščadnica, Skalité, Trenčín, Nemšová, Tvrdošín, Dolný Kubín … a pokračujeme ďalej!

IMG_4106

Má kresťanská politika budúcnosť?

Progresivizmus ako by vyskakoval odvšadiaľ. Sú ho plné médiá, univerzity. Tlačí sa do parlamentu. Hodnoty vychádzajúce z kresťanstva ako by boli nemoderné. Má kresťanská politika ešte budúcnosť? Má zmysel?

Končiace sa volebné obdobie bolo plné zápasov. Mnohí budú hovoriť o pandémii, Ukrajine, mafii, zdražovaní a podobne. Pre mňa to bol však zápas aj za ľudskú prirodzenosť, ľudskú dôstojnosť. Ukázalo sa, že ani v „najkonzervatívnejšom parlamente“ (ako strašili progresívci už v roku 2020) sa opakovane nenašlo dosť hlasov na mierne zmeny pre ochranu života a dôstojnosť detí.

Mnohí takzvaní kresťania alebo „hodnotoví“ politici sa na konci dňa, keď bolo treba ukázať postoj, zľakli resp. ušli do zóny „ja nič, ja muzikant“. Však kresťanom stačí byť doma a ešte v kostole. Takých kresťanov a konzervatívcov bolo mnoho. V Smere, Hlase, Sme rodina a v ďalších stranách. My v Kresťanskej únii a naši konzervatívni priatelia v poslaneckom klube OĽaNO sme, vďaka Bohu, stáli pevne.

Napriek prekrúcaniu a klamaniu o našom zákone na pomoc tehotným ženám, sme neuhli. Poslanci za Kresťanskú úniu neuhli ani pri prorodinných zákonoch. Či išlo o rodičovský bonus, prorodinný balíček alebo zákon o matkách bez daní.To bolo rečí od takzvaných prorodinných kresťanov a konzervatívcov ako samosprávy vedia spravovať peniaze lepšie. Lepšie ako kto? Rodiny? To nám chceli povedať? Nad logikou mnohých zostáva rozum stáť. Tak často sme, žiaľ, videli, že slová o rodinách, o deťoch, o matkách sú iba prázdne reči.

Deti. To je to, čo sa počíta. To je budúcnosť. Tak kresťanskej politiky ako aj celého stvorenstva. Keď vidíme, čo sa na nás valí z progresívneho západu nemali by sme zostať ľahostajní. Ale mnohí tunajší kresťania ešte stále rozprávajú o tom, ako sa dá dohodnúť, napísať si nepriestrelné koaličné dohody a podobne. Poučenie z tohto volebného obdobia je, že sa to nedá. (Prežila som rôzne koalície. Aj dve so SaS (vláda Ivety Radičovej a súčasné volebné obdobie).

Dnes sa s nimi dohodnúť na hodnotových veciach už nedá. Drogy, tzv. transpráva a pod. sa stali pre nich svätým grálom. Už to nie je o slobode. Je to o sebeckosti, prázdnote a hysterickej nenávistnej kampani. Ak neveríte, zadajte si moje meno do googlu. Čo tam je karikatúr, nadávok. Mám niekedy pocit, že za všetko zlé na Slovensku môžem iba ja.

Nie, s militantným progresivizmom sa dohodnúť nedá. Musí sa iba demaskovať a odmietnuť.Nie je možný ani kompromis.Nejde iba o registrované partnerstvá, či transsexualizmus.Tie tlaky na umožnenie zmien pohlavia, ale aj na registrované partnerstvá a v dôsledku na manželstvo párov rovnakého pohlavia boli obrovské. Mnohí tomu podľahli. Vraj v mene vedeckých argumentov. Keby ste čítali tzv. štandardný postup k transsexualizmu, zistíte, že je tam kopec prázdnych slov, ale vedecký odborný podklad je nulový. Výstup práce popredných odborníkov Ministerstva zdravotníctva SR. Ešteže sme to dokázali aspoň zatiaľ zastaviť.

Hráme o samotnú podstatu našej kultúry, našej civilizácie. O to či muž bude muž a žena bude žena. O to či zmetieme zo stola minulosť a na jej miesto dáme čosi iné – vraj pokrokové. Je to tak banálne a predsa také dôležité.

Kresťanská politika musí prežiť. Ak neprežije, tak s ňou môžu zahynúť aj tieto „banálne“ pravdy. A môžeme stratiť to, kým sme a uvrhnúť naše deti do umelého sveta bez pravdy.

Takto sme pristupovali aj k príprave na tieto voľby. Nejde iba o konkrétnych politikov, či strany. Ide o podstatu nášho štátu a národa. Snažili sme sa ísť spoločne s KDH, naším najprirodzenejším spojencom, ktorý je už roky mimo parlamentu a hlasy jeho voličov zbytočne prepadajú. Mysleli sme si, že Slovensko potrebuje jedno silné kresťansko demokratické zoskupenie, také, ktoré pozýva a nie vytesňuje.

Žiaľ, KDH chcelo ísť do volieb samé. Ak by sa chcel niekto k nim pridať, tak len ako „osobnosť“. KDH Kresťanskú úniu ako celok odmietlo. KDH Milana Majerského sa zachovalo ako KDH Alojza Hlinu pred skoro 4 rokmi. KDH bolo našou prvou voľbou, ale chcieť musia obaja. Nie iba jeden. Žiaľ.

V tej situácii sme museli hľadať pre kresťanskú politiku inú budúcnosť. Po náročných rokovaniach sme ju našli v strane Za ľudí a v hnutí OĽaNO. Spojenectvo s našimi partnermi nie je ideálne (ani s KDH by nebolo). V pohľade na viaceré veci z nedávnej minulosti sa rozchádzame. Napriek tomu, v obidvoch stranách sú uvedomelí a úprimní kresťania a možno to bola jediná možná voľba pre prežitie pravej a pravdivej kresťanskej politiky. Zlu sa musíme postaviť a nemôžeme stáť sami. Ideme do volieb spolu.

Vieme, že mnohí voliči OĽaNO či Za ľudí nechcú voliť Záborskú. Nevadí. Nemusíme byť rovnakí. Ani mnohí z KÚ nechcú voliť Matoviča či Remišovú. Ale môžu voliť Záborskú, Vašečku, Šteinigera, Mrázovú, Filka, Marettu a iných. Sme spolu na kandidátke koalície, a ľudia, naši voliči, rozhodnú koho zvolia.

Ak vnímate svet ako my a ste presvedčení, že sa treba bez bázne postaviť za kresťanské hodnoty, ak veríte, že rodina je základ a Slovensko má byť prorodinným štátom, voľte koalíciu Kresťanská únia, OĽaNO, Za ľudí a krúžkujte ľudí hodnôt, ktorí kandidujú za Kresťanskú úniu.

Kresťanskú politiku zachováme. Postavíme sa za naše a vaše deti.

Môžete nám veriť!

headline

Richard Vašečka: Školstvo potrebuje stabilitu

Dieťa strávi od nástupu do materskej školy po skončenie vysokej školy v školskom prostredí 21 rokov. Na Slovensku môže za ten čas pokojne zažiť aj 14 ministrov školstva!

Od roku 1989 sa totiž na Slovensku za 33 rokov vystriedalo až 21 ministrov školstva. To znamená, že priemerná životnosť slovenského ministra školstva je zhruba rok a pol. A to je žalostne málo. Vôbec to totiž neprospieva stabilite a kontinuite vo výchove a vo vzdelávaní. Len dvaja ministri vydržali celé volebné obdobie a prípad, že by niektorý minister „potiahol“ osem rokov, sa vôbec nevyskytol.

Píše Richard Vašečka

Ja sám som ako poslanec Národnej rady od roku 2012 – teda za 11 rokov – zažil až osem ministrov školstva. To je asi rekord. Boli to Čaplovič, Pellegrini, Draxler, Plavčan, Lubyová, Gröhling, Horecký, Bútora. A to nerátam dočasne poverenú ministerku pôdohospodárstva, ministra financií či premiéra, ktorý spravovali neobsadené ministerstvo školstva niekedy aj niekoľko mesiacov.

V tomto volebnom období to boli nakoniec traja ministri. Gröhling a SaS to položili sami spolu s celou vládou (už tretia vláda, ktorú SaS povalila!). Horeckého „zarezala“ pani prezidentka. A Bútora ministruje bez dôvery parlamentu len ako prezidentkin úradník.

Každej vláde a teda aj každému ministrovi školstva totiž vyjadruje dôveru parlament. V Národnej rade sa minister školstva zodpovedá Výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Na začiatku tohto obdobia, v marci 2020, ma kolegovia 118 hlasmi zvolili za predsedu tohto výboru, tzv. školského. A v tejto pozícii som – na rozdiel od ministrov – vydržal celý čas. Pritom to vôbec nie je samozrejmosť. Poslanci už odvolali predsedníčku zdravotníckeho výboru Cigánikovú, predsedu brannobezpečnostného výboru Krúpu či predsedu výboru pre kultúru a média Čekovského.

Mojim cieľom nebolo udržať si stoličku predsedu výboru, ale zabezpečiť – podľa možností s čím širšou podporou naprieč celým politickým spektrom – prijatie zákonov, ktoré poskytnú deťom, školám a učiteľom stabilné prostredie, v ktorom deti dostanú kvalitnú výchovu a vzdelanie podľa výberu rodičov zodpovedajúce požiadavkám dnešnej doby a rýchlo sa meniacemu prostrediu.

Ako predseda školského výboru som sa preto snažil o konštruktívnu spolupráca s každým jedným z ministrov. A myslím, že sa mi to podarilo. Rovnako som spokojný s vecnou a odbornou spoluprácou s členmi výboru či už z koalície alebo opozície. Na školskom výbore sme nevyrábali škandály, nepolitizovali sme, nehádali sme sa, neútočili na seba. Nakoniec, pri výbore, ktorý v názve nesie vzdelanie a vedu, by to tak hádam malo byť. Ľudia nepotrebujú kauzy a hádky, ale výsledky.

Keď sa ľudí pýtajú, ktoré oblasti považujú za kľúčové, pravidelne sa na popredných priečkach objavuje školstvo a zdravotníctvo. Som rád, že školský a zdravotnícky výbor v parlamente vedieme v súčasnosti my dvaja s Marekom Krajčím. Obaja sa snažíme o odbornosť, stabilitu a kontinuitu napriek zemetraseniam na ministerských stoličkách (aj na zdravotníctve je v tomto období už tretí minister).

Ako predseda školského výboru si vysoko cením, že sa mi podarilo dosiahnuť zrovnoprávnenie financovania cirkevných škôl. Som veľmi rád aj za to, že som každoročne presadil dofinancovanie organizácii pracujúcich s mládežou, medzi ktoré patria aj skauti, ZKSM či eRko. Stálo ma to veľa síl, neustále pendlovanie medzi ministerstvami školstva a financií, ale podarilo sa.

Nespokojný som však s vlažnou a najmä oneskorenou reakciou ministerstva školstva na naliehavé prosby mládežníckych organizácii o financie, ktoré nevyhnutne potrebovali na svoju existenciu. Nie je možné, aby prostriedky určené na celoročnú prácu dostávali až niekedy v júli, čo v niektorých prípadoch znamenalo, že mali problém zabezpečiť letné tábory, ktoré sú tak dôležité pre deti i pre rodičov. Ak pre ministrov školstva práca s mládežou nie je prioritou, tak pre mňa a pre Kresťanskú úniu určite je.

V spolupráci s ministerstvom školstva som vypracoval a predložil aj zákon o povinnosti škôl žiadať si informovaný súhlas s výchovou a vzdelávaním v oblasti sexuálneho správania. O výchove majú rozhodovať rodičia, nie ideológia.

Školstvo potrebuje stabilitu. Ako učiteľ som 15 rokov učil na jednej škole, na cirkevnom gymnáziu v Žiline. Ako predseda školského výboru som dokázal, že pracovať na problémoch školstva sa dá vecne, odborne a pokojne. Ako poslanec a podpredseda Kresťanskej únie vám ponúkam hodnoty, skúsenosti a výsledky. Môžete sa spoľahnúť.

Foto: NR SR

Mrazova

Konzervatívny znamená spiatočnícky, brániaci pokroku. Mýtus alebo fakt?

Patrí dnes k prívlastku konzervatívny rovná sa starý, spiatočnícky či hovorovo – zatuchnutý? Alebo konzervatívny je ten, ktorý rešpektuje overené, zaužívané zásady, spôsoby, poriadky… Ak by aj našli také synonymá, s ktorými je väčšina spokojná, prichádza na rad väčší kaliber. Téma „konzervatívny verzus liberálny“. Profesorka Mariana Mrázová sa pustila do témy, pri ktorej sa často „pochytia“ nielen politici.

Píše Mariana Mrázová

Kresťanstvo je automaticky spájané s konzervativizmom, najmä pre zastávanie tzv. pro-life hodnôt.  Albert Einstein sa ako slávny fyzik vyjadroval aj k náboženským otázkam. Mal svojské ponímanie viery, avšak povedal jednu výstižnú vetu: „Veda bez náboženstva je chromá, náboženstvo bez vedy je slepé“. K viere sa hlásili významní vedci 20. storočia, napr. Alessandro Volta, Isaac Newton, Max Planck, Gregor Mendel, Charles Darwin Johann Kepler, Galileo Galilei, Luis Pasteur, Thomas Edison a mnohí ďalší. Títo velikáni boli sami sebou, výnimoční a rozhodne nie „spiatočnícki“. Súhlasíte?

Na začiatku by som rada položila čitateľovi otázku, či sám seba považuje za konzervatívneho alebo liberálneho človeka.

Právo na názor
Priznám sa, že nemám rada delenie spoločnosti na konzervatívcov a liberálov. V podstate každý, kto vyjadrí názor, že za manželstvo považuje zväzok muža a ženy, že nesúhlasí so zavedením registrovaných partnerstiev, odmieta sexuálnu výchovu na školách, odmieta potraty, zmenu pohlavia – je okamžite nazvaný konzervatívcom, homofóbom, transfóbom, človekom  odopierajúcim ženám práva slobodne sa rozhodnúť, zabraňujúci deťom sa slobodne sexuálne prejaviť. 
Toľko prívlastkov, no jeden mi chýba – rešpektujúci prirodzené pravidlá života.
Naopak ten, kto s týmito zmenami súhlasí, podporuje ich, alebo presadzuje, je považovaný za liberála, teda „pokrokového človeka, ktorý je in, kráča s dobou a pokrokom.“ 
Dokážeme sa s týmito charakteristikami stotožniť? 

Všetci sú si rovní. Niektorí rovnejší …
K filozofii kresťanstva patrí láska, odpustenie, milosrdenstvo. Od kresťanov sa automaticky očakáva, že budú tolerantní. Na tom je postavená celá filozofia nových liberálnych trendov. Avšak snahy kresťanov, aj kresťanských politikov byť tolerantnými, vedú k mnohým kompromisom. Tie však slúžia k rýchlemu a unáhlenému presadzovaniu neoverených a experimentálnych postupov a tiež k potláčaniu akéhokoľvek iného názoru. 
V súčasnosti naberá boj za hodnoty na intenzite, kedy už aj politici, vedci a odborníci bojujúci za ochranu ľudského života sú zatláčaní do úzadia, verejne vysmievaní, až šikanovaní. Za urážku LGBT človeka sa požaduje trest odňatia slobody na 2-5 rokov, avšak urážke „kresťanského aktivistu“ spoločnosť zatlieska. 

Počas svojej dobrovoľníckej činnosti som pracovala s celkom slušným počtom ľudí s orientáciou k rovnakému pohlaviu. Verím, že nikto z nich nemôže povedať, že by som sa k nim nesprávala úctivo a s rešpektom. Niektorým dokonca poskytujem poradenstvo v oblasti prevencie prenosných ochorení. Nedávno som sa jedného z nich spýtala, či ma považuje za homofóba, keď nepodporujem registrované partnerstvá. Schuti sa zasmial a povedal: “Vy určite nie ste homofób“. Tak kto ním teda je? Akým právom dostávajú ľudia túto a iné ďalšie nálepky? Veľmi silno vnímam strach ľudí s konzervatívnymi názormi vyjadriť svoj názor, aby neboli označení ako neznášanliví, nepokrokoví. Ja skôr vnímam opačný trend, a to, že ochranu by potrebovali práve ľudia s konzervatívnym postojom.  

Anna Záborská získala  „ocenenie“ „Homofób roka“ dokonca dvakrát. Nie je to urážka a výsmech? Aký meter teda ideme používať – na jednej strane trest odňatia slobody  a na druhej sloboda urobiť si z ľudí s iným názorom terč posmechu, urážok a trestov? Jedna strana volá po tolerancii, ale nie je ochotná tolerovať názor väčšiny, ktorá radšej mlčí? Ako je v štáte zabezpečená ochrana tých, ktorí sa postavia za tradičné hodnoty?

Kto ponesie zodpovednosť za následky experimentov?
Pýtam sa nahlas a otvorene. Je vždy to, čo je považované za pokrokové, naozaj prospešné?  Je správne vrhnúť sa do experimentov, ktoré nie sú vedecky podložené a potom riešiť dôsledky? 

Ako člen projektového tímu a Komisie štandardných diagnostických a terapeutických postupov som bola pre trvanie na mojich zásadných pripomienkach nazvaná (a nielen ja) transfóbom, stredovekom, inkvizíciou a odvolaná. V tom čase sa mi uľavilo, nakoľko už nie som pod týmto štandardným postupom  podpísaná ako odborník – recenzent. Tento štandardný postup bol schválený napriek tomu, že nespĺňal základné požiadavky Štatútu, ktorý hovorí, že projekt je určený pre najčastejšie a najzávažnejšie ochorenia a nespĺňa ani najzásadnejšiu  podmienku – podloženie navrhnutého  medicínou dôkazov. Do úvahy neboli brané výsledky nezávislých štúdií a ani vyše 400 podpisov slovenských odborníkov, vrátane psychológov. 
Úlohou členov komisie je nielen štandardné postupy posúdiť, ale aj chrániť pacientov pred rizikovými postupmi. Dnes sa ukazuje moja opatrnosť ako správna a moje obavy sa napĺňajú:  v Anglicku sa zástupkyňa Úradu vlády ospravedlnila rodičom a deťom, ktoré podstúpili chirurgickú a hormonálnu tranzíciu, obe tieto formy zakázali u detí a aj adolescentov (vek do 22-26 rokov, to znamená, že je zahrnutá aj dospelá populácia) a podľa posledných informácii v Anglicku zakázali aj sociálnu tranzíciu, t.j. zmenu pohlavia u detí a adolescentov. Prípadné zaradenie do procesu tranzície je podmienené prísnymi podmienkami experimentálneho výskumu, ktorý má svoje pravidlá.  Vážim si vedcov zo Švédska, Nórska, kde sa ako krajiny do týchto experimentov vrhli, ale po vyhodnotení výsledkov si priznali mnohé chyby a varujú pred nimi. 
Za ďalší obrovský experiment považujem sexuálnu výchovu detí a mládeže od najútlejšieho detstva. Vedenie detí  k sexuálnym praktikám s odvolávaním sa na sexuálne práva detí považujem za absolútne neprijateľné. Deti sa majú hrať, športovať, majú zostať nevinné, máme ich viesť k zdržanlivosti, sebaúcte, úcte k manželstvu a rodičovstvu a nie k masturbácii od narodenia, predčasnému sexuálnemu správaniu so všetkými dôsledkami. 

Kresťanská únia chráni hodnoty

Slovensko ako malá krajina môže robiť veľké a pokrokové veci v duchu kresťanských hodnôt. Cieľom tzv. moderného konzervativizmu je nebáť sa reforiem, ale zachovať si hodnotové dedičstvo.  Kresťanská únia ponúka víziu a ochotu prijať pokrokové reformy na Slovensku, ak sú vedecky podložené  a je jasne dokázaný väčší benefit ako riziko. K tomu je potrebný slušný celospoločenský dialóg, v ktorom ľudia brániaci hodnoty nebudú trestaní ani zosmiešňovaní a budú rovnocenným partnerom pri tvorbe zákonov a politík. A pokiaľ tieto jasné dôkazy absentujú, budú schopní tieto hodnoty chrániť. A to je aj misiou Kresťanskej únie. 

Spojme sa!

    [feed_them_social cpt_id=3281]

    Politická strana Kresťanská únia sa 27. 5. 2019 stala členskou stranou medzinárodnej politickej strany EUROPEAN CHRISTIAN POLITICAL MOVEMENT (EURÓPSKE KRESŤANSKÉ POLITICKÉ HNUTIE), ktoré pôsobí aj na pôde Európskeho parlamentu. Prečítajte si víziu ECPM

    Transparentný účet Kresťanskej únie

    Kresťanská únia, Záhradná 267/26, 972 01 Bojnice, IČO: 31794319
    ⓒ Kresťanská únia 2019 | Ochrana osobných údajov