Až štvrtina detí a viac ako tretina rodín s deťmi sú na Slovensku ohrozené chudobou alebo sociálnym vylúčením. Vláda svojimi krokmi štatistiky rozhodne nevylepší.
Takmer milión ľudí (943-tisíc) na Slovensku, podľa údajov Štatistického úradu (ŠÚ SR), ohrozovala v minulom roku chudoba alebo sociálne vylúčenie, pričom najviac ohrozené boli rodiny s deťmi a neúplné domácnosti. Nehovoríme o situácii, kedy si musia odrieknuť druhú dovolenku v roku alebo tábor pre deti. Hovoríme o stave, kedy financie nepokryjú ani základné výdavky domácnosti, nemôžu si dovoliť zdravotnú či sociálnu starostlivosť a otázka ako ďalej je na dennom poriadku.
„Hovoriť o chudobe ako o niečom, čo u nás neexistuje, je nezmyslel, čísla ukazujú nepríjemnú realitu, ktorú spoločnosť a štát musí nielen vnímať reálne ale i riešiť. Najmä rodinám podlomila kolená pandémia a konsolidácia tejto vlády. Infláciu paradoxne zvládli, nakoľko rodinný balíček, známy ako 200 eur na dieťa, urobil situáciu s nárastom cien udržateľnou. Takzvaná prorodinná a sociálna vláda Róberta Fica si škrtaním podpory rodín jednoducho zabezpečila, aby štatistiky výrazne rástli,“ konštatuje Anna Záborská, predsedníčka Kresťanskej únie.
Zo správy ŠÚ SR vyplýva, že slovenské domácnosti s deťmi sú z hľadiska výskytu chudoby podstatne rizikovejšie ako domácnosti bez detí. Domácnosti so závislými deťmi v SR boli až 1,5-násobne viac ohrozené rizikom chudoby alebo sociálneho vylúčenia ako domácnosti bez detí. Konkrétne, najviac boli ohrozené úplné domácnosti s vyšším počtom detí, t. j. domácnosť 2 dospelých s 3 a viacerými závislými deťmi. Až 37,1% ľudí žijúcich v takomto type domácnosti bolo dotknutých chudobou alebo sociálnym vylúčením.
Na Slovensku je chudobou alebo sociálnym vylúčením ohrozená štvrtina detí. Vyplýva to z najnovších údajov Eurostatu za minulý rok. Slovensko vykazuje horšie výsledky aj ako je priemer Európskej únie. Patrí nám 8. najhoršia priečka v rámci EÚ. Chudobou alebo sociálnym vylúčením je u nás ohrozených 25,3 percenta detí do 18 rokov. Ide o najhorší výsledok v porovnaní s okolitými krajinami.
„Je dôležité neustále hovoriť o tom, že chudoba je veľký problém aj vyspelej spoločnosti, nielen krajín tretieho sveta. Je potrebné si neustále pripomínať slová katolíckeho kňaza Josepha Wresinského, ktoré si prečítate v Paríži, pri budove OSN či europarlamentu na pamätnej tabuli všetkým obetiam hladu, nevedomosti a násilia – kde sú ľudia odsúdení na život v chudobe, tam sú porušované ľudské práva. Zjednotiť sa pre ich dodržiavanie je našou svätou povinnosťou. Vtesané do nej boli v roku 1987 a odvtedy vyznievajú, žiaľ aj dnes, pravdivo a naliehavo,“ dodáva A. Záborská.
Medzinárodný deň boja proti chudobe má výnimočný príbeh
17. október bol uznesením Valného zhromaždenia OSN zo dňa 22.decembra 1992 vyhlásený za Medzinárodný deň za odstránenie chudoby. Tento dátum nebol vybraný náhodne. Viaže sa s menom francúzskeho katolíckeho kňaza Josepha Wresinského (1917 – 1988).
Detstvo prežil v trpkej chudobe. Stal sa kňazom a bol v blízkosti chudobných. Po vysvätení pôsobil v priemyselnej oblasti, najskôr ako kaplán, neskôr ako farár. V roku 1956 mu biskup navrhol, aby prevzal prácu v tábore bezdomoveckých rodín v Noisy-le-Grand (východne od Paríža), kde žilo takmer 250 rodín. Príchod na toto miesto bol preňho skutočne šokujúci. Vložil celú svoju energiu, aby týmto rodinám bola priznaná ich dôstojnosť, aby bolo rešpektované ich človečenstvo s vlastnou a jedinečnou životnou skúsenosťou, aby neboli vylúčení zo spoločnosti. Poháňalo ho presvedčenie, že bieda nie je nezmeniteľná a ľudia sú schopní ju prekonať. Časom sa spolu s ním angažovalo v boji proti chudobe množstvo mužov a žien rôzneho pôvodu. Mnohí z nich sa rozhodli ponúknuť svoje skúsenosti a schopnosti a zdieľať svoj život s najchudobnejšími.Takto vznikol “voluntariát”, spoločenstvo spolupracovníkov ATD štvrtý svet. V roku 1979 bol Wresinski menovaný za člena francúzskej hospodárskej a sociálnej rady. V jej mene predložil v roku 1984 svetoznámu správu „Veľká chudoba a hospodárska a sociálna neistota”. Rada prijala jeho návrhy na rozsiahly boj proti chudobe a tým potvrdila jeho presvedčenie, že chudoba predstavuje narušenie ľudských práv. Toto narušenie sa dá prekonať iba vtedy, ak sú chudobní vtiahnutí do tohto procesu ako partneri. Z jeho iniciatívy sa 17. októbra 1987 zišlo na námestí Trocadero v Paríži 100 tisíc ľudí zo všetkých sociálnych vrstiev, z rôznych končín sveta. Ich zámerom bolo vyvinúť na spoločnosť tlak v prospech rešpektovania ľudských práv.
(zdroj: TK KBS)