Patrí dnes k prívlastku konzervatívny rovná sa starý, spiatočnícky či hovorovo – zatuchnutý? Alebo konzervatívny je ten, ktorý rešpektuje overené, zaužívané zásady, spôsoby, poriadky… Ak by aj našli také synonymá, s ktorými je väčšina spokojná, prichádza na rad väčší kaliber. Téma „konzervatívny verzus liberálny“. Profesorka Mariana Mrázová sa pustila do témy, pri ktorej sa často „pochytia“ nielen politici.
Píše Mariana Mrázová
Kresťanstvo je automaticky spájané s konzervativizmom, najmä pre zastávanie tzv. pro-life hodnôt. Albert Einstein sa ako slávny fyzik vyjadroval aj k náboženským otázkam. Mal svojské ponímanie viery, avšak povedal jednu výstižnú vetu: „Veda bez náboženstva je chromá, náboženstvo bez vedy je slepé“. K viere sa hlásili významní vedci 20. storočia, napr. Alessandro Volta, Isaac Newton, Max Planck, Gregor Mendel, Charles Darwin Johann Kepler, Galileo Galilei, Luis Pasteur, Thomas Edison a mnohí ďalší. Títo velikáni boli sami sebou, výnimoční a rozhodne nie „spiatočnícki“. Súhlasíte?
Na začiatku by som rada položila čitateľovi otázku, či sám seba považuje za konzervatívneho alebo liberálneho človeka.
Právo na názor
Priznám sa, že nemám rada delenie spoločnosti na konzervatívcov a liberálov. V podstate každý, kto vyjadrí názor, že za manželstvo považuje zväzok muža a ženy, že nesúhlasí so zavedením registrovaných partnerstiev, odmieta sexuálnu výchovu na školách, odmieta potraty, zmenu pohlavia – je okamžite nazvaný konzervatívcom, homofóbom, transfóbom, človekom odopierajúcim ženám práva slobodne sa rozhodnúť, zabraňujúci deťom sa slobodne sexuálne prejaviť.
Toľko prívlastkov, no jeden mi chýba – rešpektujúci prirodzené pravidlá života.
Naopak ten, kto s týmito zmenami súhlasí, podporuje ich, alebo presadzuje, je považovaný za liberála, teda „pokrokového človeka, ktorý je in, kráča s dobou a pokrokom.“
Dokážeme sa s týmito charakteristikami stotožniť?
Všetci sú si rovní. Niektorí rovnejší …
K filozofii kresťanstva patrí láska, odpustenie, milosrdenstvo. Od kresťanov sa automaticky očakáva, že budú tolerantní. Na tom je postavená celá filozofia nových liberálnych trendov. Avšak snahy kresťanov, aj kresťanských politikov byť tolerantnými, vedú k mnohým kompromisom. Tie však slúžia k rýchlemu a unáhlenému presadzovaniu neoverených a experimentálnych postupov a tiež k potláčaniu akéhokoľvek iného názoru.
V súčasnosti naberá boj za hodnoty na intenzite, kedy už aj politici, vedci a odborníci bojujúci za ochranu ľudského života sú zatláčaní do úzadia, verejne vysmievaní, až šikanovaní. Za urážku LGBT človeka sa požaduje trest odňatia slobody na 2-5 rokov, avšak urážke „kresťanského aktivistu“ spoločnosť zatlieska.
Počas svojej dobrovoľníckej činnosti som pracovala s celkom slušným počtom ľudí s orientáciou k rovnakému pohlaviu. Verím, že nikto z nich nemôže povedať, že by som sa k nim nesprávala úctivo a s rešpektom. Niektorým dokonca poskytujem poradenstvo v oblasti prevencie prenosných ochorení. Nedávno som sa jedného z nich spýtala, či ma považuje za homofóba, keď nepodporujem registrované partnerstvá. Schuti sa zasmial a povedal: “Vy určite nie ste homofób“. Tak kto ním teda je? Akým právom dostávajú ľudia túto a iné ďalšie nálepky? Veľmi silno vnímam strach ľudí s konzervatívnymi názormi vyjadriť svoj názor, aby neboli označení ako neznášanliví, nepokrokoví. Ja skôr vnímam opačný trend, a to, že ochranu by potrebovali práve ľudia s konzervatívnym postojom.
Anna Záborská získala „ocenenie“ „Homofób roka“ dokonca dvakrát. Nie je to urážka a výsmech? Aký meter teda ideme používať – na jednej strane trest odňatia slobody a na druhej sloboda urobiť si z ľudí s iným názorom terč posmechu, urážok a trestov? Jedna strana volá po tolerancii, ale nie je ochotná tolerovať názor väčšiny, ktorá radšej mlčí? Ako je v štáte zabezpečená ochrana tých, ktorí sa postavia za tradičné hodnoty?
Kto ponesie zodpovednosť za následky experimentov?
Pýtam sa nahlas a otvorene. Je vždy to, čo je považované za pokrokové, naozaj prospešné? Je správne vrhnúť sa do experimentov, ktoré nie sú vedecky podložené a potom riešiť dôsledky?
Ako člen projektového tímu a Komisie štandardných diagnostických a terapeutických postupov som bola pre trvanie na mojich zásadných pripomienkach nazvaná (a nielen ja) transfóbom, stredovekom, inkvizíciou a odvolaná. V tom čase sa mi uľavilo, nakoľko už nie som pod týmto štandardným postupom podpísaná ako odborník – recenzent. Tento štandardný postup bol schválený napriek tomu, že nespĺňal základné požiadavky Štatútu, ktorý hovorí, že projekt je určený pre najčastejšie a najzávažnejšie ochorenia a nespĺňa ani najzásadnejšiu podmienku – podloženie navrhnutého medicínou dôkazov. Do úvahy neboli brané výsledky nezávislých štúdií a ani vyše 400 podpisov slovenských odborníkov, vrátane psychológov.
Úlohou členov komisie je nielen štandardné postupy posúdiť, ale aj chrániť pacientov pred rizikovými postupmi. Dnes sa ukazuje moja opatrnosť ako správna a moje obavy sa napĺňajú: v Anglicku sa zástupkyňa Úradu vlády ospravedlnila rodičom a deťom, ktoré podstúpili chirurgickú a hormonálnu tranzíciu, obe tieto formy zakázali u detí a aj adolescentov (vek do 22-26 rokov, to znamená, že je zahrnutá aj dospelá populácia) a podľa posledných informácii v Anglicku zakázali aj sociálnu tranzíciu, t.j. zmenu pohlavia u detí a adolescentov. Prípadné zaradenie do procesu tranzície je podmienené prísnymi podmienkami experimentálneho výskumu, ktorý má svoje pravidlá. Vážim si vedcov zo Švédska, Nórska, kde sa ako krajiny do týchto experimentov vrhli, ale po vyhodnotení výsledkov si priznali mnohé chyby a varujú pred nimi.
Za ďalší obrovský experiment považujem sexuálnu výchovu detí a mládeže od najútlejšieho detstva. Vedenie detí k sexuálnym praktikám s odvolávaním sa na sexuálne práva detí považujem za absolútne neprijateľné. Deti sa majú hrať, športovať, majú zostať nevinné, máme ich viesť k zdržanlivosti, sebaúcte, úcte k manželstvu a rodičovstvu a nie k masturbácii od narodenia, predčasnému sexuálnemu správaniu so všetkými dôsledkami.
Kresťanská únia chráni hodnoty
Slovensko ako malá krajina môže robiť veľké a pokrokové veci v duchu kresťanských hodnôt. Cieľom tzv. moderného konzervativizmu je nebáť sa reforiem, ale zachovať si hodnotové dedičstvo. Kresťanská únia ponúka víziu a ochotu prijať pokrokové reformy na Slovensku, ak sú vedecky podložené a je jasne dokázaný väčší benefit ako riziko. K tomu je potrebný slušný celospoločenský dialóg, v ktorom ľudia brániaci hodnoty nebudú trestaní ani zosmiešňovaní a budú rovnocenným partnerom pri tvorbe zákonov a politík. A pokiaľ tieto jasné dôkazy absentujú, budú schopní tieto hodnoty chrániť. A to je aj misiou Kresťanskej únie.