Progresivizmus ako by vyskakoval odvšadiaľ. Sú ho plné médiá, univerzity. Tlačí sa do parlamentu. Hodnoty vychádzajúce z kresťanstva ako by boli nemoderné. Má kresťanská politika ešte budúcnosť? Má zmysel?
Končiace sa volebné obdobie bolo plné zápasov. Mnohí budú hovoriť o pandémii, Ukrajine, mafii, zdražovaní a podobne. Pre mňa to bol však zápas aj za ľudskú prirodzenosť, ľudskú dôstojnosť. Ukázalo sa, že ani v „najkonzervatívnejšom parlamente“ (ako strašili progresívci už v roku 2020) sa opakovane nenašlo dosť hlasov na mierne zmeny pre ochranu života a dôstojnosť detí.
Mnohí takzvaní kresťania alebo „hodnotoví“ politici sa na konci dňa, keď bolo treba ukázať postoj, zľakli resp. ušli do zóny „ja nič, ja muzikant“. Však kresťanom stačí byť doma a ešte v kostole. Takých kresťanov a konzervatívcov bolo mnoho. V Smere, Hlase, Sme rodina a v ďalších stranách. My v Kresťanskej únii a naši konzervatívni priatelia v poslaneckom klube OĽaNO sme, vďaka Bohu, stáli pevne.
Napriek prekrúcaniu a klamaniu o našom zákone na pomoc tehotným ženám, sme neuhli. Poslanci za Kresťanskú úniu neuhli ani pri prorodinných zákonoch. Či išlo o rodičovský bonus, prorodinný balíček alebo zákon o matkách bez daní.To bolo rečí od takzvaných prorodinných kresťanov a konzervatívcov ako samosprávy vedia spravovať peniaze lepšie. Lepšie ako kto? Rodiny? To nám chceli povedať? Nad logikou mnohých zostáva rozum stáť. Tak často sme, žiaľ, videli, že slová o rodinách, o deťoch, o matkách sú iba prázdne reči.
Deti. To je to, čo sa počíta. To je budúcnosť. Tak kresťanskej politiky ako aj celého stvorenstva. Keď vidíme, čo sa na nás valí z progresívneho západu nemali by sme zostať ľahostajní. Ale mnohí tunajší kresťania ešte stále rozprávajú o tom, ako sa dá dohodnúť, napísať si nepriestrelné koaličné dohody a podobne. Poučenie z tohto volebného obdobia je, že sa to nedá. (Prežila som rôzne koalície. Aj dve so SaS (vláda Ivety Radičovej a súčasné volebné obdobie).
Dnes sa s nimi dohodnúť na hodnotových veciach už nedá. Drogy, tzv. transpráva a pod. sa stali pre nich svätým grálom. Už to nie je o slobode. Je to o sebeckosti, prázdnote a hysterickej nenávistnej kampani. Ak neveríte, zadajte si moje meno do googlu. Čo tam je karikatúr, nadávok. Mám niekedy pocit, že za všetko zlé na Slovensku môžem iba ja.
Nie, s militantným progresivizmom sa dohodnúť nedá. Musí sa iba demaskovať a odmietnuť.Nie je možný ani kompromis.Nejde iba o registrované partnerstvá, či transsexualizmus.Tie tlaky na umožnenie zmien pohlavia, ale aj na registrované partnerstvá a v dôsledku na manželstvo párov rovnakého pohlavia boli obrovské. Mnohí tomu podľahli. Vraj v mene vedeckých argumentov. Keby ste čítali tzv. štandardný postup k transsexualizmu, zistíte, že je tam kopec prázdnych slov, ale vedecký odborný podklad je nulový. Výstup práce popredných odborníkov Ministerstva zdravotníctva SR. Ešteže sme to dokázali aspoň zatiaľ zastaviť.
Hráme o samotnú podstatu našej kultúry, našej civilizácie. O to či muž bude muž a žena bude žena. O to či zmetieme zo stola minulosť a na jej miesto dáme čosi iné – vraj pokrokové. Je to tak banálne a predsa také dôležité.
Kresťanská politika musí prežiť. Ak neprežije, tak s ňou môžu zahynúť aj tieto „banálne“ pravdy. A môžeme stratiť to, kým sme a uvrhnúť naše deti do umelého sveta bez pravdy.
Takto sme pristupovali aj k príprave na tieto voľby. Nejde iba o konkrétnych politikov, či strany. Ide o podstatu nášho štátu a národa. Snažili sme sa ísť spoločne s KDH, naším najprirodzenejším spojencom, ktorý je už roky mimo parlamentu a hlasy jeho voličov zbytočne prepadajú. Mysleli sme si, že Slovensko potrebuje jedno silné kresťansko demokratické zoskupenie, také, ktoré pozýva a nie vytesňuje.
Žiaľ, KDH chcelo ísť do volieb samé. Ak by sa chcel niekto k nim pridať, tak len ako „osobnosť“. KDH Kresťanskú úniu ako celok odmietlo. KDH Milana Majerského sa zachovalo ako KDH Alojza Hlinu pred skoro 4 rokmi. KDH bolo našou prvou voľbou, ale chcieť musia obaja. Nie iba jeden. Žiaľ.
V tej situácii sme museli hľadať pre kresťanskú politiku inú budúcnosť. Po náročných rokovaniach sme ju našli v strane Za ľudí a v hnutí OĽaNO. Spojenectvo s našimi partnermi nie je ideálne (ani s KDH by nebolo). V pohľade na viaceré veci z nedávnej minulosti sa rozchádzame. Napriek tomu, v obidvoch stranách sú uvedomelí a úprimní kresťania a možno to bola jediná možná voľba pre prežitie pravej a pravdivej kresťanskej politiky. Zlu sa musíme postaviť a nemôžeme stáť sami. Ideme do volieb spolu.
Vieme, že mnohí voliči OĽaNO či Za ľudí nechcú voliť Záborskú. Nevadí. Nemusíme byť rovnakí. Ani mnohí z KÚ nechcú voliť Matoviča či Remišovú. Ale môžu voliť Záborskú, Vašečku, Šteinigera, Mrázovú, Filka, Marettu a iných. Sme spolu na kandidátke koalície, a ľudia, naši voliči, rozhodnú koho zvolia.
Ak vnímate svet ako my a ste presvedčení, že sa treba bez bázne postaviť za kresťanské hodnoty, ak veríte, že rodina je základ a Slovensko má byť prorodinným štátom, voľte koalíciu Kresťanská únia, OĽaNO, Za ľudí a krúžkujte ľudí hodnôt, ktorí kandidujú za Kresťanskú úniu.
Kresťanskú politiku zachováme. Postavíme sa za naše a vaše deti.
Môžete nám veriť!
