Sociálne vylúčené komunity poznačené generačnou chudobou, toxickým stresom, nedostatkom sociálnych zručností sú ako topiaci, ktorým prizerajúca sa majorita odporúča plávať. Keby vedeli plávať, netopili by sa. Ak im pomôžeme, naučíme ich neskôr aj plávať. Náš štát sa dlhodobo snaží integrovať sociálne znevýhodnené komunity do života spoločnosti. Minulo sa veľa síl, nemalé finančné prostriedky a obyčajný človek stále vidí iba rýchlo „vybývané“ domy. Predstava, že zlepšením životných podmienok začleníme sociálne vylúčené komunity do spoločnosti majority, sa ukazuje ako mylná. Tým, že niekoho dobre oblečieme, nezmeníme jeho životné postoje, návyky, charakter, sociálny status a zručnosti. Zmena zvnútra, ktorú úspešne dosahujú kresťanské cirkvi a spoločenstvá pôsobiace priamo v rómskych osadách, vedie aj ku sociálnej zmene, k zlepšeniu školskej dochádzky, k zníženiu kriminality, a tým aj k celkovému zlepšeniu vzťahov s majoritou. Zmena býva trvalejšia a nesnaží sa ich „premeniť“ na majoritu, ale pozdvihnúť so zachovaním všetkých dobrých vlastností, identity rómskeho národa. Róm má ostať naďalej sám sebou.

Kresťanská únia bude presadzovať:

–          podporu evanjelizačných spoločenstiev – nemôžeme sa zmieriť s tým, že celá úspešná evanjelizácia je postavená na dobrovoľníctve;

–          podporu spolupráce medzi školou, obcou a náboženským spoločenstvom – pretože výskum ukázal úspešnosť takej spolupráce až cez 80%;

–          podporu drobného podnikania v osadách v oblasti služieb (práčovňa, sociálne zariadenia);

–          systematická príprava dievčat na materstvo, rodičovstvo a vedenie domácnosti;

–          zmenu spôsobu vyučovania cieľového jazyka, ktorým je pre nich slovenský jazyk – nemôžeme Rómov učiť slovenčinu ako materinský jazyk, keď je pre nich cudzím jazykom; dvojjazyční učitelia v materských školách alebo prvom ročníku  ZŠ;

–          budovanie denných komunitných centier v osadách;

–          podporu spolunažívania medzi rómskym a slovenským národom.