Rozhovor s Michalom Považanom publikovaný na standard.sk, autor Michal Čop
Keď si porovnám zlo rozkrádania a zlo rozvratu hodnôt celej našej spoločnosti, tak si myslím, že rozkrádanie je menšie zlo, lebo verím v to, že zlodejov skôr či neskôr pozatvárame. Ale pri morálnom, mravnom, hodnotovom rozvrate spoločnosti je to omnoho, omnoho ťažšie, hovorí v rozhovore pre Štandard Michal Považan, kandidát na europoslanca z Kresťanskej únie.
Tvrdí, že s KDH sa zhodujú na ideách, no rozchádzajú sa v praktickej politike, zároveň sa nebojí, že si v eurovoľbách navzájom pokradnú hlasy. V prípade vojny na Ukrajine, je podľa neho potrebné vytvoriť atmosféru, ktorá by viedla k mieru. U slovenských europoslancov mu chýbala mravenčia práca a ochota ísť do konfliktu.
Začnime aktuálnou témou. Minulý týždeň sa v Bruseli uskutočnil pokus zrušiť Konferenciu národných konzervatívcov, len zopár dní predtým Európsky parlament schválil rezolúciu požadujúcu zaradiť „právo na potrat“ do Charty práv EÚ. Nedávno zasa Únia schválila nový migračný pakt a dalo by sa pokračovať ďalej. To všetko ukazuje, že EÚ ide smerom, ktorý desí čoraz viac občanov. Dá sa toto smerovanie ešte zmeniť?
Závisí to od drobnej práce najmä konzervatívnych politikov. Posledných päť rokov bol v EP zjavný ústup konzervatívcov a kresťanov v ochote oponovať, ísť do konfliktu, a to vidieť aj na tom, aké výbory si vybrali naši konzervatívnejší europoslanci. Nešli do výborov, ktoré sú problematické, kde dostanete nálepku, že ste spiatočník či bigotný a radšej si sadli do výboru pre hospodárske záležitostí či do zahraničného výboru.
Šokoval ma výsledok hlasovania o práve na potrat. Progresívci a liberáli nás tu famózne prečíslili a myslím si, že to je dôsledok našich vlastných chýb, našej vlastnej neaktivity. Ešte nedávno som riešil na vládnej úrovni problematiku náboženskej slobody. Keď som sa pozrel na medzifrakčnú skupinu EP pre náboženskú slobodu, zistil som, že má menej ako desať členov. Ešte v predchádzajúcom volebnom období ich bolo viac ako sto. Bolo síce zvolených menej konzervatívcov, ale nie až tak zásadne menej, aby to padlo na desať percent.
Otázkou je, ako to zmeniť.
Konzervatívni poslanci sa málo sieťujú, málo vykonávajú mravenčiu politickú prácu. Vystúpiť v pléne a zahlasovať, je čerešnička na torte. V skutočnosti sa politika robí dlho predtým. Hľadáte spojencov, aby ste blokovali úlety ako právo na potrat či migračný pakt, ktorý prešiel len tesne. Keby bola pri tých pár hlasoch vykonaná skutočne mravenčia práca, tak to mohlo dopadnúť inak.
Väčšina ľudí si však za zmenou politiky predstaví to, že konzervatívci budú mať viac mediálnych výstupov, viac ich bude vidieť a počuť. Ak to stiahneme na váš príklad, možno by tých, ktorí hlasovali za migračný pakt, presvedčil väčší mediálny tlak.
Musíme si povedať, čo chceme. Buď kričať na sociálnych sieťach a v médiách a dávať hysterické výstupy, alebo robiť reálnu politiku. A tá sa robí v kuloároch. Vaši oponenti nesledujú váš Facebook vo vašom národnom jazyku určený vašim voličom. Proti vám stojí europoslanec z Holandska alebo zo Španielska s uletenými progresívnymi názormi. Nejde o to, kto bude hlučnejší na sociálnych sieťach, ale o to, aby ste našli spojencov na to, aby sme toho druhého mohli zablokovať či prehlasovať.
Dobrým príkladom je bývalá europoslankyňa Anna Záborská, ktorá toho na Facebooku veľa nemala, lebo na to nemala čas. Buď si robíte selfíčka s každým, koho stretnete na chodbe, alebo pracujete. Jej sa vďaka tvrdej práci a sieti kontaktov podarilo zastaviť mnohé správy o transgenderi či o potratoch. Mimochodom, sú to správy, s ktorými sa nám za posledných päť rokov pretrhlo vrece. Najradikálnejšia agenda sa dá blokovať vo výbore, kde sa dohaduje na kompromisoch a popri tom sa tam dá presadiť časť svojej agendy. Len najprv treba do tých výborov ísť. Dnes napríklad žiadny slovenský europoslanec nesedí vo výbore pre ženské práva a rovnosť mužov a žien. To je kľúčový výbor, kde sa rodia správy ako Matič.
Keď bola Anna Záborská v europarlamente, jeho zloženie bolo výrazne menej progresívne. Navyše Brusel je plný establišmentu, ktorý je ideologicky predpojatý v prospech progresívcov. Preto na hlase konzervatívcov záleží omnoho menej a progresívci už nie sú nútení hľadať kompromis, lebo vedia, že ich aj tak prehlasujú. Z toho sa zdá, že váš prístup by už dnes nemusel byť funkčný.
Treba ísť od hlasovania k hlasovaniu. Ak by sme prijali tento prístup, tak môžeme rezignovať. Nechajme sa zvoliť, poberajme výhody a tvárme sa, že niečo robíme tým, že si budeme fotiť selfíčka. Súhlasím s tým, že EÚ je omnoho progresívnejšia, ale stále tvrdím, že my ako kresťania a konzervatívci, máme svoju úlohu. Bol nám zverený mandát a my musíme tvrdo pracovať. Hľadať spojenectvá trebárs aj s komunistami, keď to bude na prospech veci.
Voľnú nedeľu vo Francúzsku nepresadili kresťania, ale ľavica. Za podpory a pomoci kresťanov a konzervatívcov. Musíme hľadať spojencov tam, kde by sme v to niekedy možno ani nedúfali. Sú feministky, ktoré nás nemôžu ani cítiť kvôli nášmu postoju v oblasti potratov, no môžu byť našimi spojencami v boji proti prostitúcii a pornografii. Krok za krokom, téma za témou. Nebudeme súhlasiť vo všetkom, ale budeme súhlasiť v niečom.
Poďme na ďalšiu tému. Zdá sa, že na Slovensku voľby do Národnej rady aj voľby prezidenta rozhodla téma vojny na Ukrajine. Vy ste sa na sociálnych sieťach zastali hráčov z KHL, pritom Kresťanská únia (KÚ), aj vy osobne ste podporovali Patrika Dubovského, ktorý v tejto téme zastáva stanovisko hlavného mediálneho prúdu, rovnako ako jednotka vašej kandidátky Milan Krajniak. Aký je teda váš postoj a postoj KÚ k vojne na Ukrajine?
Postoj KÚ aj môj osobný je jednoznačný. Rusko v roku 2022 zaútočilo na Ukrajinu, to je prvá vec. No na druhej strane vojna trvá už príliš dlho a Ukrajina, ale verím, že aj Ruská federácia, sú čoraz vyčerpanejší. Stálo to obrovské množstvo životov. Front sa hýbe pomaly a ak, tak v protiukrajinskom smere. Ja si rovnako ako aj celá KÚ myslíme, že je čas debatovať o tom, ako tú vojnu minimálne pozastaviť.
Nedúfam v to, že zajtra nastane mier. Ale mohli by sme sa posúvať v smere hľadania praktických riešení tak, aby sme dosiahli aspoň prímerie. A to najmä kvôli obyčajným ľuďom, ktorí tam žijú. Toto nepovažujem za protiukrajinské stanovisko. Ja sám mám na Ukrajine množstvo priateľov, študoval som tam, mám tú krajinu úprimne rád. Preto tvrdím, že musíme smerovať minimálne k prímeriu.
Prečo toto doposiaľ nezaznievalo nahlas z úst predstaviteľov KÚ?
Anna Záborská to v minulom volebnom období nahlas povedala. Citovala pápež Františka, ktorý jednoznačne hovorí, že musíme smerovať k prímeriu, k mieru, už dosť bolo obetí na oboch stranách. Už dosť bolo zabíjania, utrpenie oboch národov je veľké.
Posuňme to teda do praktickej roviny. Ak by bola v EP požiadavka na ďalší balík vojenskej pomoci na Ukrajinu, ako by ste sa zachovali?
Je vždy dôležité vychádzať zo situácie v danom okamihu, vývoj na fronte sa dramaticky mení. Nemám krištáľovú guľu, aby som vedel povedať, ako budem reagovať na návrh, ktorý nemám pred sebou a neviem, aká bude v tom čase situácia. Základom pre hlasovanie by bola snaha o čo najrýchlejšie prímerie. To je cieľ, ktorý máme dosiahnuť. Osobne si nemyslím, že nakupovanie obrovského množstva zbraní prinesie mier.
Potrebujeme, aby si obe strany v kuloároch sadli a začali rokovať, akým spôsobom je vojnu možné aspoň dočasne zastaviť. Teda, či je možné ju zastaviť v tých líniách, kde momentálne stojí front bez toho, aby sa Ukrajina právne vzdala území, ktoré dnes Rusko okupuje.
Také prípady už poznáme, Nemecká spolková republika sa za celé povojnové obdobie nevzdala znovuzjednotenia s východným Nemeckom, a teda aj nárokov na tieto územia. My potrebujeme na to vytvoriť atmosféru. To by podmieňovalo aj moje hlasovanie. Potrebujeme jasne povedať, že chceme čo najskôr životaschopný mier, čo neznamená, že chceme víťazstvo Ruskej federácie. Chceme ukončiť utrpenie a nájsť riešenie, ktoré bude čo najdlhodobejšie.
Aj prímerie medzi Severnou a Južnou Kóreou trvá už sedemdesiat rokov, prímerie medzi Ruskom a Japonskom trvá aj bez mierovej zmluvy ešte dlhšie. Dá sa žiť aj takto, ale treba k tomu nasmerovať všetky sily.
Pokračovanie TU
