Volič rozhodol. Rozdal karty na nasledujúce roky. Dnes sa debatuje o možných koalíciách. Musíme byť verní našim hodnotám, sľubom voličom a skúsenostiam, ktoré máme. Všetko toto nám hovorí jasne, že spolupráca s progresívcami je vysoko riziková, hoci to nie je tak viditeľné.
Píše Anna Záborská
Medzi progresívcov nerátam iba ľudí z Progresívneho Slovenska, ale aj zo SaS. Mali sme s nimi skúsenosti z predchádzajúceho volebného obdobia. Dohoda s nimi na kultúrno-etických hodnotách nebola možná. Ak aj došlo k nejakej čiastočnej dohode, nedodržala sa.
SaS, ale aj Progresívne Slovensko zastúpené v parlamente Lukášom Valáškom boli militantné strany a kompromisy sa s nimi robiť nedali. A nebudú sa dať robiť ani v budúcnosti. Slová o kompromisoch, o napísaní dobrej koaličnej zmluvy považujem za prejav neskúsenosti a politickej naivity.
Veci sa nepresadzujú iba v parlamente, ale aj na ministerstvách. Poučil nás o tom exminister Lengvarský, ktorého opatrenie zjednodušujúce administratívnu zmenu pohlavia leží na stole budúceho ministra zdravotníctva. Na mnohé, aj zásadné zmeny, netreba parlament. Dajú sa robiť „poza bučky“ takzvanými odborníkmi na ministerstvách. A toto sa v koaličnej zmluve ošetriť nedá. To skúsený politik dobre vie.
Každý kresťan, ktorý pozná mantinely v politike, ale aj mimo nej, by si toho mal byť plne vedomý a podľa toho aj skladať koalície. Pokušenie mocou môže byť veľké, ale treba uvažovať aj o tom, aké zlo púšťame do našej vlasti.
