Komentár Milana Krajniaka publikovaný na postoj.sk
Účastníkov konferencie zo západnej Európy a Anglosasov tento pokus o cenzúru šokoval. Nám ostatným, ktorí sme sa na konferencii zúčastnili ako zástupcovia strednej Európy, Balkánu a Pobaltia, to pripomenulo komunistické časy.
Ľudia zo západnej Európy, Briti a Američania boli šokovaní tým, že sa niečo také môže v Európskej únii stať. Že priamo v hlavnom meste EÚ môže niekto zakázať stretnutie konzervatívcov a kresťanov s odôvodnením, že ide o krajnú pravicu, homofóbov a euroskeptikov.
Ešte väčší šok spôsobilo, že starostovia bruselských mestských častí poslali policajtov do hotela, kde sa mala konferencia uskutočniť. S odkazom, že ak u seba konferenciu nezrušia, vypnú im elektrinu.
Nakoniec našla konferencia kresťanov a konzervatívcov útočisko u Tunisana moslimského vierovyznania, ktorý nám poskytol svoje priestory Claridge iba niekoľko hodín pred začiatkom konferencie. Aj jemu sa vyhrážali vypnutím elektriny. Vyhrážali sa mu zničením jeho biznisu. Vyhrážali sa dokonca aj jeho manželke. Ale nenechal sa zastrašiť. Našu vďaku a vyjadrenie nášho rešpektu k jeho odvahe sme vyjadrili veľkým potleskom.
Netreba zabudnúť ani na to, že dva bruselské prvostupňové súdy potvrdili zákaz konferencie zo strany dvoch bruselských mestských častí, hoci boli odôvodnené iba tým, že účastníci konferencie môžu poburovať a podnecovať nepokoje, keďže ich názory sú krajne pravicové, homofóbne a euroskeptické. Že sa, naopak, Antifa vyhrážala rodine majiteľa Claridge, že, práve naopak, pred protestmi Antify musela konferenciu chrániť polícia, to tieto dva bruselské súdy nijako nezohľadnili. Až tretí, odvolací súd v noci z utorka na stredu obidve súdne potvrdenia zákazu konferencie zrušil.
Keď sme my, šiesti slovenskí účastníci konferencie, diskutovali medzi sebou o tom, čo sa stalo, hovorili sme najmä o časoch tajnej cirkvi. O tom, ako odporcovia komunizmu museli tajiť časy a miesta svojich stretnutí, aby ŠtB nevedela znemožniť ich uskutočnenie. Viktor Orbán aj Tadeusz Morawiecki vo svojich príhovoroch takisto spomínali na komunizmus a koniec osemdesiatych rokov. Neprekvapilo nás to, už sme niečo také zažili – za totality. Nerobili sme si žiadne ilúzie ani o dnešnom rešpekte progresívcov a socialistov k slobode slova. Medzi komunistami a ich súčasnými nasledovníkmi progresívcami nie je v úcte k slobode slova veľký rozdiel.
Niečo však prekvapilo aj mňa. To slovenské ticho. Tri pokusy o zrušenie Konferencie národného konzervativizmu odsúdil belgický premiér, britský premiér, talianska premiérka, maďarský premiér a mnohí ďalší. Slovenský premiér Robert Fico zostal ticho. Kam sa podela jeho vášeň pre slobodu slova, s ktorou sa zastal aj poslanca Republiky Milana Mazureka? Vtedy mu nevadilo, že má Mazurek príliš „hnedé“ názory, lebo vraj išlo o princíp – o slobodu slova. Dnes už o princíp nejde?
Neprekvapilo ma, že zostali ticho slovenskí progresívci. Veď tí chcú za nesprávne názory posielať ľudí na roky do väzenia, rovnako ako komunisti. Progresívne Slovensko to nijako neskrýva, má to priamo vo svojom programe. Slobodu slova a zhromažďovania však nebránil ani jediný slovenský europoslanec. Ani zo Smeru, ani z Republiky, ani z hnutia Slovensko, ani z SaS. Mlčia aj Miriam Lexmann a Ivan Štefanec z KDH.
Hlavnou témou Konferencie národného konzervativizmu bolo zachovanie národných štátov, teda aj Slovenska. Zazneli veľmi silné prejavy o podpore rodiny, ochrane života a nebezpečnosti gender a transgender ideológie. Už len preto by sa proti pokusom o zrušenie tejto konferencie mali vyjadriť minimálne konzervatívne a kresťansky orientovaní politici aj zo Slovenska.
Ako sa na konferencii vyjadril Viktor Orbán, téma týchto eurovolieb je veľmi jednoduchá: Robia to kresťanskí demokrati a ľudovci na čele s Ursulou von der Leyen dobre? Podarilo sa im zastaviť ilegálnu migráciu? Podarilo sa naštartovať európsku ekonomiku? Pomáha Green Deal ľuďom v Európe? Rešpektuje eurokomisia suverenitu národných štátov? Ak odpovedáte „áno“, potom voľte kresťanských demokratov, ľudovcov, socialistov, liberálov alebo zelených, ktorí v EÚ vládnu. Ak odpovedáte „nie“, potom voľte v eurovoľbách strany, ktoré garantujú zmenu.
Šimon Sádovský v Postoji nedávno napísal, že „sme uviaznutí vo falošnej dileme – sú lepší starí marxisti ficovského strihu alebo tí mladí pod vlajkami dúhy a pokroku?“
Súhlasím s ním v tom, že by sme nemali robiť roztlieskavačov ani jedným, ani druhým. A dodávam, že nesmieme robiť roztlieskavačov ani Ursule von der Leyen, ktorá si slobodu slova nectí rovnako ako starí aj mladí marxisti. Minimálne však nesmieme zostať ticho vtedy, keď sa do Európy vracajú komunistické praktiky, ktoré sme 40 rokov zažívali na vlastnej koži.
Foto: Foto: twitter.com/ssharmaUS
