Poslanci Kresťanskej únie, Anna Záborská a Richard Vašečka, plánujú na aktuálnej schôdzi parlamentu presadzovať povinný informovaný súhlas rodičov so vzdelávaním ich detí, pamätný deň 25. marec ako štátny sviatok bez nároku na pracovné voľno a uznesenie proti súdnemu aktivizmu Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP).
Podľa predkladateľov, návrhy zákonov iba reagujú na aktuálne dianie doma i v Európe. Ich spoločným menovateľom sú základné ľudské práva obsiahnuté v našej ústave i medzinárodných dohovoroch. Ide, napríklad, o právo rodičovžiadať výchovu a vzdelávanie ich detí v súlade s ich náboženským a filozofickým presvedčením. Rovnako návrhom uznesenia poukazujú na nepodložený súdny aktivizmus ESĽP a jeho zasahovanie do zvrchovaných práv a legislatívy jednotlivých členských štátov únie.
„Dnes viac ako inokedy sa sloboda slova a prejavu skloňuje vo všetkých pádoch. Nemôžeme zabudnúť, že Novembru 89 predchádzali udalosti na bratislavskom Hviezdoslavovom námestí, kde sa zišli tisícky ľudí, aby sa so sviečkami v rukách pokojne modlili za dodržiavanie základných ľudských práv, najmä za slobodu vierovyznania. Naše návrhy sú o uplatňovaní a dodržiavaní práv každého z nás, nie o ideológii,“ vysvetlila Anna Záborská, predsedníčka KÚ.
O čo v návrhoch ide
Kresťanská únia žiada zaviesť povinný informovaný súhlas rodičov so vzdelávaním a výchovou ich detí v oblasti sexuálneho správania. Jeho súčasťou by boli aj informácie o tom, kto, akým spôsobom, s akým obsahom a z akých materiálov bude ich deti v oblasti sexuálneho správania vzdelávať. „Rodičia sú pre deti primárnymi vychovávateľmi, nesú za ne plnú zodpovednosť, sú ich zákonnými zástupcami. Nevidíme najmenší dôvod, prečo by sme mali pred nimi tajiť informácie o výchove a vzdelávaní ich detí v oblasti, ktorá je v prvom rade v ich kompetencii,“ uviedol Richard Vašečka, podpredseda KÚ.
Poslanci taktiež navrhujú, aby sa doposiaľ pamätný deň 25. marec, Deň zápasu za ľudské práva, stal štátnym sviatkom Slovenskej republiky, bez nároku na pracovné voľno. V tento deň si pripomíname konanie sviečkovej manifestácie v roku 1988, ktorej posolstvo vyústilo do pádu komunizmu v novembri 1989. „Bolo to prvé takéto verejné vystúpenie občanov vo vtedajšom socialistickom Československu. Totalitný komunistický režim šokovalo a vyslalo silný signál aj do zahraničia. Sme presvedčení, že takáto prelomová udalosť si zaslúži nielen spomienku, ale aj oslavu,“ dodal R. Vašečka.
Na prerokovanie parlamentom čaká aj návrh uznesenia, ktoré poukazuje na rozmáhajúci sa súdny aktivizmus ESĽP. Návrh uznesenia odporúča Národnej rade SR vymedziť sa proti postupom a praktikám, ktoré európsky súd v ostatných rokoch používa. Poslanci poukazujú najmä na problém súdnej interpretácie ústavných textov či ľudskoprávnych dohovorov a reagujú na rozhodnutia, kedy ESĽP „objavuje“ v právnych dokumentoch interpretácie, ktoré ich pisatelia nezamýšľali a parlamenty neodsúhlasili. Len za posledný rok vo viacerých krajinách (Rumunsko, Ukrajina, Bulharsko, Poľsko) zasahovali do rodinného práva členských štátov, ktoré sú ich zvrchovanou právomocou. „Aktivistické používanie právomocí môže byť zdrojom oslabovania právnej istoty ako aj postupného rozpadu autority tejto inštitúcie,“ zdôrazňuje Anna Záborská. „Európskemu súdu pre ľudské práva potrebujeme vrátiť autoritu a fungovanie bez súdneho aktivizmu,“ dodáva.
