Parlament diskutoval o našom návrhu novely zákona o pohrebníctve, ktorá má zmeniť postup pri zaobchádzaní s ľudskými pozostatkami po spontánnych a umelých potratoch.
Podľa súčasnej právnej úpravy je možné ich individuálne pochovanie na základe žiadosti rodičov. Ak však rodičia nepožiadajú o vydanie pozostatkov dieťaťa na pochovanie, končia v spaľovni biologického odpadu. Návrh ukladá zdravotníckym zariadeniam, aby zabezpečili a uhradili kremáciu všetkých potratených pozostatkov, upravuje definíciu mŕtvo narodeného dieťaťa a definíciu pôrodu.
Kritérium zachovania ľudského, dôstojného prístupu a dostatočnej piety voči potrateným ľudským plodom, ktoré sú považované za ľudské pozostatky v prípade vyžiadania rodičmi, však nemôže byť závislé na subjektívnom rozhodnutí rodičov, ale predstavuje univerzálnu spoločenskú hodnotu.
Ak nazeráme na plod ako na ľudský pozostatok v prípade záujmu rodičov o jeho pochovanie, nemožno na neho v prípade neprejavenia záujmu rodičov o pochovanie nazerať ako na odpad. Právna úprava pochovania takýchto ľudských pozostatkov je už praxou overený koncept v mnohých európskych krajinách, napríklad v Českej republike, Švédsku, Maďarsku alebo Francúzsku.
Súčasťou návrhu zákona je aj vyplatenie príspevku na pohreb rodičovi, ktorý požiadal o vydanie potrateného alebo predčasne odňatého ľudského plodu na pochovanie. Rovnako poslanci navrhujú upraviť definíciu mŕtvo narodeného dieťaťa a definíciu pôrodu.
V súlade s definíciami Svetovej zdravotníckej organizácie sa každé dieťa, ktoré sa narodí živé, bude považovať za pôrod. Zavedením novej definície, ktorá kladie hranicu medzi potratom a pôrodom do skoršieho štádia tehotenstva, dôjde k tomu, že niektoré ukončenia tehotenstva, ktoré sú podľa doterajšej praxe považované za potraty, budú po novom kvalifikované ako pôrody. Zaužívaná prax zaostáva za aplikáciou prekonanej hranice tisíc gramov hmotnosti dieťaťa, resp. 28 týždňom tehotenstva.
V súvislosti so zákonom o pohrebníctve a zachovania piety voči mŕtvo narodeným deťom teda dochádza k situáciám, kedy je k mŕtvo narodenému dieťaťu s nižšou ako spomenutou hmotnosťou, prípadne kratším gestačným vekom pristupované ako k odpadu zo zdravotnej starostlivosti a z toho dôvodu končí, v prípade, že si ho rodičia na pochovanie nevyžiadajú, v spaľovni odpadov. To považujeme za neprípustné.
