Pri poslednom nedeľnom obede niektorým zabehlo, keď na otázku o korupcii a LGBTI predseda KDH odpovedal, že obe sú rovnako škodlivé pre národ. Okamžite sa strhla mediálna smršť, hoci z kontextu diskusie bolo jasné, že sa Milan Majerský nevyjadroval k ľuďom ale k ideológii LGBTI.
Píše Anna Záborská
Ako politička, ktorá vedie konzervatívno-kresťanskú stranu, viem, že postaviť sa hodnotovo k „progresívnym“ témam, ktoré hýbu spoločnosťou, sa v dnešnej dobe nevypláca. Väčšinové médiá sú momentálne na „progresívnej vlne“, ktorá oslavuje zdanie cnosti na úkor pravdy a vyzdvihuje nároky skupín nad práva jednotlivcov a dobro spoločnosti.
Pohoršenie nad porovnaním korupcie a LGBTI ideológie vo vzťahu k ich dosahu na spoločnosť ma úprimne prekvapuje. Nezažili sme len nedávno v tomto štáte dôsledky korupcie, ktorá dovolila skupinám presadzovať svoje záujmy a vytvorila systém „našich ľudí“, ktorí boli mimo väčšiny?
Predstavitelia záujmových skupín, ktorých nikto demokraticky nezvolil, v pozadí hýbali štátom na úkor ostatných občanov. Ideológia korupcie zmenila našu spoločnosť a jej dôsledky budeme ešte dlho naprávať.
Keď sa pozriem na štáty, v ktorých LGBTI ideológia zapustila svoje korene, vidím veľa podobností. Záujmové skupiny reprezentované aktivistickými organizáciami, ktoré nie sú demokraticky zvolené, sa tvária, že zastupujú v spoločnosti všetkých jednotlivcov s rôznymi sexuálnymi orientáciami. Nie je to tak. Napriek tomu tieto skupiny cez sociálne siete, médiá, spoločenské elity tlačia na rôzne inštitúcie a presadzujú svoje záujmy. Cieľom je mať moc zmeniť spoločnosť, a to aj napriek odporu väčšiny.
Nie, väčšina spoločnosti na Slovensku nie je za sexualizáciu detí v školách. Nie, väčšina spoločnosti na Slovensku nie je za takzvané manželstvo pre všetkých alebo registrované partnerstvá. Nie, väčšina ľudí na Slovensku nie je za to, aby sme popierali biológiu a tvrdili, že muž je vlastne žena. Vízia budúcnosti, ktorú LGBTI ideológia ponúka, má totiž vo svojej vysnenej utópii človeka, ktorý sa sám identifikuje, akokoľvek sa cíti, rodina je nahradená príťažlivosťou kohokoľvek ku komukoľvek, pravda sa podriaďuje propagande a právo jednotlivca nárokom skupiny.
A ak niekto nebude súhlasiť, bude za svoj názor potrestaný, ak sa však rozhodne spolupracovať, bude odmenený, napríklad mediálnou pochvalou a spoločenským prijatím. Nepripomína vám to niečo? Mne áno. Minulosť, v ktorej som žila, ktorej hnacím motorom bol „triedny boj – utláčateľov a utláčaných“ a v ktorej, čuduj sa svete, prekvitala korupcia všetkého druhu. Nie, neverím, že je toto vízia väčšiny našej spoločnosti.
Za moje hodnotové postoje k LGBTI ideológii a tiež návrhy zákonov v parlamente, napríklad tie, ktoré mali zabezpečiť, aby rodné číslo označovalo biologické pohlavie pri narodení, alebo tie, ktoré mali pomôcť tehotným ženám pri rozhodovaní nechať si svoje nenarodené dieťa, som si „vyslúžila“ rôzne komentáre v niektorých médiách, výsmech a nadávky verejnosti či výhražné anonymy.
Ak niečo v posledných rokoch naozaj chýbalo, tak to bola otvorená a zvučná podpora kresťanských politikov presadzujúcich hodnotové otázky. Tento svoj postreh som verejne komunikovala aj na ostatných Bratislavských Hanusových dňoch, keď som vyzvala kresťanské a konzervatívne médiá a osobností, aby prehodnotili svoje postoje a podporu hodnotových zápasov kresťanských politikov. Preto som dnes úprimne vďačná, že sa na obranu hodnotového vyjadrenia Milana Majerského postavili kresťanské a konzervatívne médiá a aj niektoré osobnosti. Ja sa k nim pridávam. Je to dobré a ja pevne verím, že podpora kresťanských politikov pri hodnotových zápasoch bude zo strany konzervatívnych a kresťanských médií a osobností rásť.
My, kresťanskí politici, v nich totiž nedokážeme stáť sami. Potrebujeme jeden druhého a potrebujeme, aby tí, ktorí veria v rovnaké hodnoty, držali naše ruky. Tak ako to robil Jozue. Ide totiž o budúcnosť nášho národa. To, akú spoločnosť odovzdáme našim deťom, je zodpovednosťou nás všetkých.
Foto: Anna Záborská, štátny tajomník Hermann Binkert a Maria Steurer