Problém deficitu nie je ničím novým, trápime sa s ním už pár rokov. Hoci sa nám snažia predstavitelia súčasnej vládnej koalície vnútiť myšlienku, že za súčasný stav verejných financií môžu minulé vlády Matoviča a Hegera, ekonómovia odhadujú, že z dvoch tretín rieši dnešná vládna koalícia dedičstvo po vládach Roberta Fica v rokoch 2012 až 2020, ktoré pôsobili v čase rastu európskej ekonomiky a rastúcich príjmov.
Píše Anna Záborská
Pandémia a vojna na Ukrajine bola vo všetkých krajinách sprevádzaná poklesom ekonomickej aktivity a zvýšením vládnych výdavkov – a je naivné si myslieť, že by to bolo ináč ak by v tomto krízovom období sedel pre kormidle Róbert Fico.
Takže si v prvom rade upracme stôl a povedzme si pravdu – to v akom stave sa naše verejné financie nachádzajú nie je výsledkom posledných 4 rokov ale posledných 12 rokov, z ktorých najmenej 8 rokov vládnutia mohlo byť lepšie využitých na riešenie vyrovnaného štátneho rozpočtu.
Šetriť je nevyhnutné – s tým asi všetci čo tu sedíme súhlasíme. Ako dobrý hospodár by mal však v prvom rade štát znížiť vlastné výdavky. V septembri minulého roka bol časťou predvolebnej kampane strany Smer sľub zefektívnenia štátnej správy. V apríli tohto roku premiér Robert Fico po kontrolnom dni na ministerstve financií povedal: „Možno teraz vyplaším zamestnancov na ústrednej štátnej správe, ale myslím si, že 30 percentný rez by absolútne nebol viditeľný. A tie ministerstvá by mali rovnaký, možno ešte lepší výkon, ako majú teraz“.
Buď je toto vyjadrenie premiéra populistické či nepravdivé alebo sa podľa neho mali aj pri konsolidačnom balíčku riadiť.
Ak by sa bol p. minister ním riadil, očakávala by som, že súčasťou balíčka konsolidačných opatrení bude zníženie počtu zamestnancov štátnej správy spolu s plánom na zaistenie hladkého a bezpečného prechodu zamestnancov z verejného do súkromného sektora.
Vláda však namiesto znižovania štátnych výdavkov a šetrenia berie občanom, aby mohla dať viac štátu.
Opatrenia, ktoré nám vláda predstavila sa totiž dotýkajú najmä tých, ktorí zabezpečujú budúcnosť nášho národa- a to sú rodičia. Rodičia vychovávajú náš najcennejší poklad, ktorý zaisťuje budúcnosť národa – deti. Bez rodičov a detí nemáme budúcnosť. A preto je pre mňa nepochopiteľné zrušenie rodičovského dôchodku, ktorý je nástrojom pre vyrovnanie diskriminácie voči ženám, matkám ktoré mali tým nižší dôchodok, čim viac detí vychovali. Nie je cieľom štátu mať čím viac detí, ktoré budú pracovať a prispievať svojimi odvodmi a daňami v budúcnosti do štátneho rozpočtu?
Samozrejme, že nie sme stotožnení so zvyšovaním DPH či zvyšovaním daní z finančných transakcií, úpravou príjmov zdravotníckych pracovníkov v ich neprospech alebo ďalšími úpravami, ale opatreniami, ktoré nám vláda predstavila sa dotýkajú najmä tých, ktorí zabezpečujú budúcnosť nášho národa – a to sú rodičia. Rodičia vychovávajú náš najcennejší poklad, ktorý zaisťuje budúcnosť národa a to sú deti. Bez rodičov a detí nemáme budúcnosť. A preto je pre mňa nepochopiteľné zrušenie či ako hovorí pán minister len úprava rodičovského dôchodku, ktorý je nástrojom pre vyrovnanie diskriminácie voči ženám, matkám, ktoré mali tým nižší dôchodok, čim viac detí vychovali. Nie je cieľom štátu mať čím viac detí, ktoré budú pracovať a prispievať svojimi odvodmi a daňami v budúcnosti do štátneho rozpočtu? A nie je to len nižší alebo minimálny dôchodok je to aj celoživotný pay gap, čiže nižší príjem žien za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty, čo uznávajú aj európske inštitúcie. Viete kedy podľa Eurostatu tento pay gap nastáva? Po narodení už prvého dieťaťa a pri ďalších sa zvyšuje. Rodičovským dôchodkom, tak ako to navrhla vláda v minulom volebnom období sme im to aspoň čiastočne kompenzovali.
Komu vlastne pomôže zrušenie rodičovského dôchodku?
Predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, Ján Tóth, povedal: „Zrušenie rodičovského dôchodku ešte viac posilní relatívne prerozdelenie smerom k vyššie príjmovým penzistom, čo sú zároveň dôchodcovia s nižším počtom detí.“ Chudobní budú teda chudobnejší a bohatí budú bohatší. Takto má vyzerať sociálna politika štátu?
Druhou veľkou časťou populácie, ktorej sa konsolidácia dotkne sú rodiny s deťmi. Analytici začiatkom tohto roka šokujúco konštatovali, že napriek inflácii celková kúpna sila slovenských rodín v rokoch 2022 a 2023 vzrástla. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť odhadla, že kúpna sila priemernej rodiny za dva roky vzrástla o 10 % alebo 75 EUR mesačne. Tento malý zázrak bol možný práve kvôli pro-rodinnému opatreniu s názvom „daňový bonus na deti“, ktoré dnes navrhuje vláda okresať. Podľa analytika Rady pre rozpočtovú zodpovednosť nárok na plnú výšku daňového bonusu sa za rok 2023 týkal 72 % detí z približne 1,2 mil. nezaopatrených detí, ktorých rodičia mali nárok na prídavok na dieťa.
Vrátim sa k lex konsolidácia a zrušeniu rodičovského dôchodku a znižovania podpory rodín – znovu sa pýtam, má takto vyzerať sociálna politika štátu?
Zdá sa, ako keby si vláda neuvedomovala, že takýmto konaním znižuje motiváciu ľudí mať deti, pretože to znamená väčšie riziko chudoby. Avšak bez detí nemáme budúcnosť. Slovensko bude v rámci EU jeden z najrýchlejšie starnúcich štátov, čo bude mať za následok jeden z najrýchlejších rastov miery ekonomickej závislosti v EU.
Centrálna banka vyčíslila, že v horizonte 15 rokov poklesne na Slovensku počet ľudí v produktívnom veku o 280 000. Ich pomer k obyvateľom v post-produktívnom veku nad 65 rokov sa v dôsledku toho zníži zo súčasných 3,7 na 2,8. Pýtam sa Vás, vládni predstavitelia, kto bude prispievať do štátneho rozpočtu ak nebudeme mať dosť detí? Pevne dúfam, že odpoveďou nie je cesta Nemecka.
Takýmito konsolidačnými opatreniami si pod sebou pílime konár na ktorom sedí náš štát.
Konár pílime aj pod rodinami, ktoré majú viac detí. Vláda totiž plánuje krátiť daňový bonus tým rodičom, ktorých hrubý príjem je vyšší ako 2480 eur, pričom tí, ktorí zarobia viac ako 3632 eur podľa vládnych predstáv nepatrí na deti žiadny daňový bonus. Vykrátili ho tak, že podpora takejto rodiny sa rovná nule (bez ohľadu na to, koľko má takáto rodina detí). Pritom sú to rodiny, kde rodičia pracujú, odvádzajú štátu nie malé dane, svoje deti nie len živia, ale ich aj formujú, dávajú im vzdelanie a je veľký predpoklad, že aj z nich vychovajú daňových poplatníkov.
Preto som sa spolu s kolegom Julom Jakabom rozhodla podať pozmeňujúci návrh, ktorý zabezpečí daňový bonus bez krátenia rodinám s viac ako 3 deťmi a to bez ohľadu na to, koľko rodičia zarábajú.
Asi každá priemerná domácnosť, najmä v tejto dobe má skúsenosť s tým, že ich výdavky zrazu presiahnu ich príjmy. V takejto situácii si musí rodina sadnúť za stôl a porozmýšľať kde bude šetriť. Veľmi pravdepodobne začne s okresávaním toho, čo je najmenej dôležité pre život. Ako sú napríklad dovolenky, či veľké oslavy.
My sme sa však rozhodli okresať to, čo je najdôležitejšie, aby nám zostalo napríklad na veľký štátny aparát, ktorý robí veľké štátne oslavy, ktoré nás stoja takmer jeden milión eur za jeden deň.
V ťažkých časoch by mal na prvom mieste šetriť štát. Prosím, aby ste sa vrátili z kratšej cesty a miesto krátenia podpory rodičom radšej zefektívnili riadenie štátu.
