Ak by sa účastníci Sviečkovej manifestácie „zdržali hlasovania“, totalita by tu kvitla dodnes.
Skutky, nie slová rozhodujú zásadné veci. Sviečková manifestácia, ktorej výročie si v rámci Dňa zápasu za ľudské práva pripomíname, je toho jasným dôkazom. Mobilizácia tisícok ľudí v tichej modlitbe vo svetle sviečok proti hrubej sile zásadným spôsobom započala definitívny pád komunistickej totality na Slovensku, ku ktorému došlo po Novembri 1989. Nerozprávali, konali a za odvahu mnohí zaplatili životom.
„Posolstvá, ktoré z nej vzišli, sú súčasťou prejavu každého politika, od poslancov po vládnych činiteľov či aktuálne kandidátov na prezidenta. Od slov k činom, aby sme, pre Slovákov zásadnej udalosti, dali status štátneho sviatku, majú však veľmi ďaleko. Pri hlasovaní v parlamente napríklad oba tábory dvojice favoritov na post hlavy štátu našu snahu uzákoniť 25. marec ako štátny sviatok bez voľna, považovali skôr za sviatok ideológie ako za sviatok ľudskosti a úcty k tým, ktorí za našu slobodu zaplatili tú najvyššiu cenu,“ konštatuje Anna Záborská, predsedníčka Kresťanskej únie.
“V Kresťanskej únii sme presvedčení, že Sviečková manifestácia si zaslúži nielen spomienku, ale aj oslavu. Je to jedna z historických udalostí, na ktoré môžeme byť ako slovenský národ právom hrdí. Tento svoj postoj sme jasne deklarovali aj návrhom zákona, aby sa 25. marec stal štátnym sviatkom. Je veľmi smutné a je to veľká škoda, že našu snahu podporilo v hlasovaní len 22 poslancov,” doplnil Richard Vašečka, podpredseda Kresťanskej únie.
Podľa slov Milana Krajniaka, „Sviečková demonštrácia bola najväčšou masovou verejnou akciou za slobodu a ľudské práva na Slovensku počas 40 rokov komunistického režimu. Slovenskí kresťania sa dnes neboja rovnako ako pred 36 rokmi brániť slobodu a vyjadrovať názory, ktoré sú elitám nepohodlné.“
Sviečkovej manifestácii oprávnene patrí prirovnanie hviezdnej udalosti našich dejín. Ľudské práva, náboženské i občianske, vďaka nej po novembrových udalostiach zasvietili naplno.
