Píše Richard Vašečka
„Prečo ste proti sexuálnej výchove, pán Vašečka?“
„Ja? Ja nie som proti výchove v oblasti sexuálneho správania, práve naopak, myslím si, že je veľmi dôležitá. Som však proti samostatnému predmetu sexuálna výchova a najmä proti vtláčaniu rôznych progresivistických zvrátenosti deťom pod rúškom tzv. sexuálnej výchovy. A predovšetkým som za to, aby o týchto veciach vždy vedeli a rozhodovali rodičia.“
Deti a mládež potrebujú výchovu aj v tejto oblasti. Keďže som prednášal Dokumenty Druhého vatikánskeho koncilu študentom teológie, viem, že jeden z týchto dokumentov, deklarácia o kresťanskej výchove, hovorí: „Adekvátne veku majú deti a mládež dostať aj pozitívnu a rozvážnu sexuálnu výchovu“ (GE 1). Kresťania sa nebránia veku primeranej a citlivej sexuálnej výchove v kontexte manželstva a rodiny. Na Slovensku máme k dispozícii predmet Výchova k manželstvu a rodičovstvu. Ako učiteľ na cirkevnom gymnáziu som o týchto témach často vyučoval a debatoval so študentmi. Ale aj nedávno som bol pozvaný diskutovať so študentami zdravotnej školy v Ružomberku práve o týchto témach. Týmto témam sa netreba vyhýbať, netreba ich tabuizovať. Treba to však robiť v správnom kontexte a v súlade s rodičmi.
Najhoršia zvrátenosť, drzosť a opovážlivosť však je, keď sa rôzni progresívci a takzvaní liberáli snažia vnútiť našim deťom – našim deťom! – ich zideologizované a extrémistické ponímanie sexuality ako povinnosť. Nielenže: „Ďakujem, neprosím si!“, ale aj „Neopovážte sa!“ Naše deti sa takéto zvrátenosti učiť nebudú! Tak intímna a citlivá záležitosť ako je sexualita má od vekov to najprirodzenejšie prostredie, v ktorom sa rozvíja a formuje. A tým je rodina. Škola môže rodinu dopĺňať čo najcitlivejšie a len v úzkej komunikácii a spolupráci s rodičmi.
Žiaden nový predmet sexuálna výchova nepotrebujeme. Máme biológiu, občiansku náuku, náboženstvo a etiku. Na týchto predmetoch je sexualita človeka dostatočne rozoberaná z biologického, sociologického, morálneho i náboženského hľadiska. A ako som už hovoril, máme tu aj Výchovu k manželstvu a k rodičovstvu, z ktorej môžu učitelia čerpať.
Preto som do Národnej rady predložil návrh novely školského zákona o informovanom súhlase, aby rodičia mali právo vedieť, ak sa ich dieťa bude učiť o sexuálnom správaní, aby mali možnosť vidieť materiály, z ktorých sa bude učiť, aby poznali osoby, ktoré budú na takéto témy prednášať, a aby mohli vyjadriť svoj súhlas či nesúhlas s takouto výchovou a vzdelávaním.
Medzinárodné dokumenty, ale aj slovenský zákon o rodine, hovoria, že rodičia majú právo požadovať, aby vzdelávanie a výchova ich detí prebiehali v zhode s ich náboženským a filozofickým presvedčením. Touto novelou im toto právo veľmi konkrétnym spôsobom dávame aj v školskom zákone.
Tento zákon výrazne zlepší komunikáciu medzi školou a rodičmi, ale aj medzi rodičmi a ich deťmi. Tí budú vedieť, čo a kedy sa ich dieťa v tejto dôležitej a citlivej oblasti učí. Dostanú podklady a budú sa môcť so svojimi deťmi o tom vopred alebo i následne porozprávať, čo je nesmierne dôležité.
Nikomu nebránime vyučovať o ľudskej sexualite.
Nepredpisujem iným rodičom, čo majú hovoriť svojim deťom.
Ale vyprosíme si, aby niekto vnucoval našim deťom svoje zvrátené predstavy o sexualite.
Ako rodičia svoje deti milujeme a máme za ne plnú zodpovednosť.
Rodina ma prvé miesto a rodičia majú prednosť pred štátnymi úradníkmi a zamestnancami.
