Navrhujeme, aby bol tento deň štátnym sviatkom, bez nároku na pracovné voľno.
25. marca si pripomíname Sviečkovú manifestáciu, ktorá na bratislavskom Hviezdoslavovom námestí v roku 1988 písala dejiny. Tichý protest s modlitbou a vo svetle sviečok za náboženské a občianske práva zoči-voči hrubej sile totalitného režimu zásadným spôsobom vykročil k udalostiam, ktoré znamenali pád režimu. Bez 25. marca by nebol November 89.
Kolegom poslancom sme v pléne prezentovali náš návrh v rámci zákona o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch. 25. marec, výročie Sviečkovej manifestácie, je v kalendári nateraz Pamätný deň a Deň zápasu za ľudské práva.
Prejav predsedníčky Anny Záborskej v parlamente k predmetnému návrhu zákona:
Je mi cťou z tohto miesta hovoriť o udalostiach, ktoré zásadným spôsobom prispeli k pádu totalitného režimu a otvorili cestu k demokracii.
O udalostiach, ktoré vyústili do tichého protestu vo svetle sviečok, v modlitbe veriacich i neveriacich, v pokore no s odhodlaním – proti hrubej sile zriadenia, ktoré desaťročia dusilo ľudskú dôstojnosť a šliapalo po slobode vo všetkých jej významoch.
Je našou povinnosťou, a nielen generácie, ktorá má 25. marec 1988 v živej pamäti, pripomínať „TICHÝ“ protest za slobodu dôrazne a „NAHLAS“.
Pripomínať, vysvetľovať a zdôrazňovať význam Sviečkovej manifestácie, ktorej posolstvo vyústilo do pádu komunizmu v novembri 1989.
Bolo to prvé takéto verejné vystúpenie občanov vo vtedajšom socialistickom Československu.
Totalitný komunistický režim šokovalo a vyslalo silný signál aj do zahraničia.
Sme presvedčení, že takáto prelomová udalosť si zaslúži nielen spomienku, ale aj oslavu.
Dámy a páni,
spolu s kolegom z Kresťanskej únie, Richardom Vašečkom, navrhujeme, aby sa 25. marec, kedy si pripomíname výročie Sviečkovej manifestácie a Deň zápasu za ľudské práva, stal
štátnym sviatkom Slovenskej republiky, bez nároku na pracovné voľno.
Zásadné medzníky našich novodobých dejín nemôžu zapadnúť prachom.
Je smutné, ak si mladí ľudia napríklad 17. november 89 spájajú s uvedením iPhonu na trh, alebo si vybavia „nejaké štrngajúce kľúče“ na námestí v Prahe.
V Banskej Bystrici si slečna v ankete o Novembri vypýtala radu od „priateľa na telefóne“ ..
Neodvážim sa ani tipovať, akú udalosť by nielen študenti pripísali 25. marcu …
Ak dovolíte,
vrátim sa o rok dozadu, kedy sme si pripomenuli 35 rokov od Sviečkovej manifestácie. Médiami sa prehnali autentické zábery z Hviezdoslavovho námestia, kedy proti tichu a pokore tisícok ľudí brutálne zasiahli vodné delá, kropiace autá, slzný plyn, obušky, psy a tajní.
Iniciatíva zorganizovať pokojné verejné občianske zhromaždenie vzišla z prostredia tzv. podzemnej cirkvi s cieľom podporiť náboženské i občianske práva.
Išlo o menovanie biskupov na uprázdnené stolce, úplnú náboženskú slobodu a úplné dodržiavanie občianskych práv.
Návratom v čase, v daždivých uliciach Bratislavy, sme začali aj konferenciu „Náboženská sloboda vo svetle Sviečkovej manifestácie“, ktorú som so svojim tímom a podporou Ústavu pamäti národa zorganizovala ako vtedajšia splnomocnenkyňa vlády pre slobodu vierovyznania a presvedčenia.
Hlas z vysielačky „Tu je gama jedna, gama dva – do toho spievajúceho davu ihneď použiť vodné delo …“ symbolicky započal výpovede a spomienky vzácnych hostí a diskusiu nielen o Sviečkovej manifestácii ako takej, ale predovšetkým o tom, čo v ňu vyústilo, čo jej predchádzalo.
Prenasledovanie, perzekúcie, fyzický i psychický teror, nevysvetlené úmrtia ľudí, ktorí nechceli nič iné, len uplatňovať si svoje náboženské a občianske práva.
Význam tzv. „Bratislavského veľkého piatku“ zdôraznil vo svojom príhovore aj
Kardinál Kurt Koch, vatikánsky prefekt Dikastéria na podporu jednoty kresťanov, počas návštevy Slovenska, slovami:
„Túto sviečkovú manifestáciu iniciovali veriaci, ale zároveň nechala zaznieť požiadavke plného rešpektovania občianskych práv v Československu pre všetkých občanov – veriacich i neveriacich. Zrodila sa z koreňov náboženského a občianskeho disentu, z tajnej Cirkvi, z laického apoštolátu, zo samizdatu, zo zavraždených kňazov a rehoľníkov, z desiatok rokov nespravodlivého väznenia, z utrpenia intelektuálov.“
Vážené kolegyne, kolegovia,
z kontextu historických udalostí a ich presahu do súčasnosti je zrejmé, že 25. marec ako štátny sviatok nebude sviatkom ideológie ale ľudskosti, sviatkom, ktorý bude generáciám pripomínať, že ľudské práva – náboženské i občianske – sú aj dnes krehkou komoditou, ktorú treba chrániť a vždy sa za ňu oplatí bojovať. Už len z úcty k tým, ktorí za ňu zaplatili najvyššiu cenu.
Faktom ostáva, že Sviečkovú manifestáciu, kvalitou občianskeho odporu, šírkouzáberu požiadaviek, odvahou vzoprieť sa totalitnej moci a reálnym utrpenímmožno považovať za systémový začiatok definitívneho pádu komunistickejtotality na Slovensku, ku ktorému došlo po 17. novembri 1989.
Zásahom štátnych bezpečnostných zložiek Verejnej bezpečnosti a Štátnejbezpečnosti proti Sviečkovej manifestácii boli hrubo zasiahnuté občianske práva a slobody, najmä sloboda zhromažďovania, zaručená Ústavou ČSSR z roku 1960.
Bol porušený aj Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, ktorýČSSR prijala v roku 1976 a tiež boli porušené závery helsinského Záverečnéhoaktu KBSE z roku 1975 a Záverečného dokumentu následnej madridskej konferencie z roku 1983.
Dôsledkom bola perzekúcia mnohých účastníkov a organizátorov Sviečkovej manifestácie.
Tým, ktorí sa pýtajú, prečo si tento deň nestačí iba pamätať?
25. marec je deň keď sa všetko zmenilo.
Definitívne sa ukázalo, že ľudia sa prestali báť
a zločinný komunistický režim sa už nevie udržať pri moci inak,
ako násilím na svojich vlastných bezbranných občanoch.
Brutalita tohto zásahu šokovala Slovensko i svet.
Už o pár mesiacov sa režim zrútil.
Bez odvahy tých,
ktorí so sviečkami v rukách vyšli na Hviezdoslavovo námestie
brániť svoje občianske a náboženské práva,
by to také jednoduché nebolo
Ďakujem za seba, ďakujem za Slovensko.
Každý rok pociťujem obnovenú nádej, že spoločné dobro zvíťazí.
Na záver si pomôžem výňatkom z článku z portálu Postoj:
„Sviečková manifestácia patrí medzi „hviezdne“ historické udalosti slovenského národa. Vošla do histórie ako odvážne postavenie sa katolíkov ale i ďalších kresťanov za svoje práva ale aj ako prejav všeľudskej občianskej solidarity s každým, komu sa občianske práva upierajú. Prispela k zhodeniu najsilnejších okov, ktoré držali ľudí v nedobrovoľnej poslušnosti voči totalitného režimu tým, že povzbudila ľudí k prekonávaniu strachu. Takto dláždila cestu Novembru ´89.“
Foto: Jakub Kotian/TASR
