Svet sa zbláznil. Jasným dôkazom je výzva 15 členských krajín EÚ. Na úradnú zmenu pohlavia by malo stačiť prosté vyhlásenie človeka pred úradmi, že sa cíti inak, ako je jeho biologické pohlavie. Toto je svet, v ktorom už niekoľko rokov žijeme, a toto sú výzvy, ktorým čelíme.
Spoločenská debata na Slovensku podobne ako v mnohých národných štátoch akoby predstierala, že sa deje na izolovanom ostrove. To možno sčasti bola pravda pred pár rokmi. Pred nástupom internetu, sociálnych sietí a európskou integráciou. Dnes je svet zásadne odlišný. Všetko, čo sa deje tam vonku, sa nás dotýka. Skôr či neskôr to príde i k nám a my sa musíme pripraviť a brániť.
Posledné tri roky sa cez Slovensko valili rôzne krízy: pandémia, energetická kríza, vojna na Ukrajine. Menej viditeľnou, ale o to silnejšou, bola progresívna vlna, ktorá sa preliala aj na Slovensko. Progresívne Slovensko síce zostalo pred bránami parlamentu, ale sprogresívnená SaS sa s pomocou rôznych lobistov a zahraničnou podporou pokúsila prepašovať k nám rôzne nevedecké, ale zato ideologicky “správne“ novoty. V parlamente jej to veľmi nešlo.
Progresívne návrhy ako registrované partnerstvá, dohľad štátu nad cirkvami ako počas komunizmu, potratová tabletka a mnohé iné boli odmietnuté veľkou väčšinou. O to viac sa činili experti naviazaní na progresívne prostredie v rôznych pracovných skupinách na ministerstvách. Iniciatívne predkladali návrhy, ako napríklad ten o zmene pohlavia.
A tam sa začínala skutočná politická práca tohto volebného obdobia. V tichosti a bez svetiel reflektorov. Tu sme už nestáli proti kolegom v parlamente, ale proti takzvaným odborníkom, a dotiahnuť takéto zápasy do konca bolo neskutočne náročné. Chcelo to množstvo sily, času, kontaktov. Žiaľ, moc sa aj v našej republike čoraz viac presúva z parlamentu, kde zasadajú poslanci zvolení ľudom, k takzvaným odborným komisiám, ktoré sú často ideologicky motivované.
Opakujeme to, čo sa deje za našimi hranicami. Len s tým rozdielom, že my sa v politike ešte bránime. Oni už vo veľkej miere podľahli. Príkladom toho je vyhlásenie 15 krajín EÚ. Keď si ho prečítate, tak tam nie je jediný argument či podporný dôkaz. Iba sa to odvoláva na rôzne vyhlásenia, deklarácie alebo rezolúcie. A žiada to, samozrejme, aby sa všetci ostatní prispôsobili ich videniu sveta.
Toto je svet, ktorému konzervatívni a kresťanskí politici dnes čelia. Nie je to už iba o súboji v parlamente. Je to veľmi často o zápase s nevolenými úradníkmi a expertmi s titulmi pred menom a za menom. Keď nemajú argumenty, ukážu na svoje vizitky s titulmi. Však ja som odborník. Ak nemám argumenty, to neprekáža, verte mi, som predsa expert.
Viem, že mnohí dnes povedia, urobili ste toho málo. Chceli sme od vás viac. Poviem úprimne, aj ja som chcela viac. Ale namiesto konštruktívnej práce som celé dni, týždne a mesiace čelila tichým a často aj hlasným a nechutným útokom progresívcov. V tlači, na internete, kdekoľvek, kde si pomyslíte. Povedala by som: nevadí. Verte, že vadí. Nikto nechce čítať o sebe, že má krvavé „paprče“, lebo sa pokúša pomôcť matkám a ich nenarodeným deťom.
Ale uspeli sme. Slovensko a jeho „dedičstvo otcov“ sa ešte nevzdalo. Odolávame a s Božou pomocou odolávať budeme.
Autor: Anna Záborská, foto: Jaroslav Novák/TASR
