Väčšina z nás má za sebou niekoľkomesačnú kampaň. Každý ju vnímal podľa toho, čo chcel prezentovať, akých ľudí stretol a ako ho prijali prípadne neprijali. Možno ju inak vnímali ženy, inak muži. Ale tak je to správne. Len takto mohol vzniknúť celoľudský pohľad, celoľudské hodnotenie a následne celoľudské konanie, ktoré je reálne len vtedy, ak sa na ňom podieľajú ženy aj muži v rovnakej miere, so svojimi rozdielnymi, jedinečnými a nezameniteľnými schopnosťami.
Píše Anna Záborská
Pri rôznych príležitostiach som sa rozprávala s mnohými ľuďmi, ktorí s obavami sledujú snahy o znižovanie významu materstva, zodpovedného rodičovstva a rodiny. Tieto stretnutia s množstvom rodín, detí a tehotných mamičiek ma zároveň naplnili nádejou, že ľudia na Slovensku ešte stále chápu význam rodiny ako hodnoty. Nie rodina, ale náš vzťah, vzťah spoločnosti k nej je v kríze. Stretnutia ma naplnili ubezpečením, že Kresťanská únia robila a bude robiť dobrú a užitočnú politiku.
Mnohí z tých, ktorých sme stretli, si uvedomovali, že tlak na rodičov rastie nielen v Európskej únii, ale aj na Slovensku. Pohoršovali sa nad prípadom z Nemecka, kde bola na 43 dní väzenia odsúdená matka, ktorá odmietla, aby sa jej deti zúčastňovali na školskom programe sexuálnej výchovy. Nie, nebránila svojim deťom, aby sa vzdelávali v matematike, či prírodných vedách. Ale bola proti tomu, aby jej deťom vysvetľoval sexualitu štát. Všeobecná deklarácia ľudských práv OSN aj Charta práv EÚ pritom garantuje právo rodičov vybrať vhodnú výchovu pre svoje dieťa. Aj na Slovensku prišli deti zo školy domov s „rôznymi knižkami“, ktoré tam dostali a ďalšie boli dodané do škôl ako učebnice bez toho, aby rodičia o tom vedeli. Takto sa to začína. V NR SR neprešiel náš zákon, aby boli rodičia informovaní o učebnej náplni, ktorá je mimo schváleného obsahu učiva. Aj táto skúsenosť ma naplnila ubezpečením, že Kresťanská únia robila a bude robiť dobrú a užitočnú politiku.
Veľa ľudí, s ktorými sme sa stretli, nedokázalo pochopiť, ako mohol slovenský parlament odmietnuť zákon, ktorý chcel pomôcť tehotným ženám a ich rodinám. Ľudia cítia potrebu ochrany a úcty ku každému ľudskému životu (aj k tomu nenarodenému), k jeho zmyslu a dôstojnosti. Nebrali ochranu života pred narodením len ako hodnotu, ktorá vychádza z kresťanstva, ale ako dodržiavanie základných ľudských práv, teda otázku politickú. Aj táto skúsenosť ma naplnila ubezpečením, že Kresťanská únia robila a bude robiť dobrú a užitočnú politiku.
Rovnako potrebu zachovať a rozvíjať národ považovali mnohí za existenčne dôležité. Tvorivý potenciál národa bol pre nich celospoločenskou a prirodzenou hodnotou. A to tí, ktorí za rovnako dôležité považovali naše členstvo v Európskej únii. Mali pravdu. Kresťanská únia celé roky dôsledne zastáva zvrchovanosť SR, ktorá sa často nedodržiava ani v presne definovaných otázkach. Kresťanská únia je vlastenecká, nie nacionalistická.
Popieranie základných práv, ako sú právo na život, sloboda náboženstva, či práva rodičov vybrať si vzdelanie pre svoje dieťa je dôsledkom toho, že sme stratili rešpekt k človeku ako ľudskej osobe. Obavy o hodnoty, ktoré vychádzajú z kresťanstva, sú preto odôvodnené.
Lenže ak politika nevychádza z prirodzených hodnôt, ak je hodnotou všetko a nič, potom politici strácajú schopnosť rozlišovať dobré od zlého. Odmietanie hodnoty života a rodiny je tak skutočnou príčinou, prečo vlády nedokážu dlhodobo zlepšiť postavenie matiek a rodín.
Ak chceme nájsť východiská, musíme v prvom rade odmietnuť princíp, že „Hodnota je všetko na čom sa ľudia dohodnú“. Treba sa vrátiť späť ku skutočným hodnotám – to znamená ku kresťanským základom.
Nesmieme cúvnuť pred tlakom, ktorý potláča slobodu náboženského vyznania. Aj preto je dôležité zakotvenie výhrady vo svedomí v právnom systéme. Je to totiž jediná účinná poistka. Pretože sme to my, komu pripadla zodpovednosť obhájiť kresťanské základy Slovenska a Európy. Bola, je a bude to politika Kresťanskej únie. To, že v NR SR neprešiel zákon trikrát o jeden hlas je veľmi poučné. Aj teraz môže rozhodnúť jeden hlas, ktorý dáte Kresťanskej únii.
