Byť súčasťou dobrého projektu spoločenstva vyspelých krajín Európy ešte neznamená byť ticho a nechať si okliešťovať svoje práva. Aj tie, ktorými sa zaoberá Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP).
ESĽP bol ustanovený na ochranu práv a slobôd, ktoré sú zakotvené v Európskom dohovore pre ľudské práva, nie na vytváranie „nových“ práv, ktoré samotný Dohovor neobsahuje. Úlohou súdov je aplikovať právo, nie vytvárať všeobecne záväzné právne normy.
Žiaľ, súdny aktivizmus je na vzostupe, rôzne súdy „objavujú“ v právnych dokumentoch interpretácie, ktoré ich pisatelia nezamýšľali a parlamenty ich neodsúhlasili. Vydávajú rozhodnutia, ktoré hrubým spôsobom porušujú princíp subsidiarity.
Preto sme na prerokovanie parlamentom podali Návrh na prijatie uznesenia, ktoré sa týka práve súdneho aktivizmu Európskeho súdu pre ľudské práva.
Návrh znenia uznesenia:
Národná rada Slovenskej republiky
A. so znepokojením vníma rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva vo veciach Fedotova a ostatní proti Rusku (sťažnosti č. 40792/10, 30538/14 a 43439/14), Buhuceanu a ostatní proti Rumunsku (sťažnosť č. 20081/19 a 20 ďalších), Maymulakhin a Markiv proti Ukrajine (sťažnosť č. 75135/14), Koilova a Babulkova proti Bulharsku (sťažnosť č. 40209/20) a Przybyszewska a ostatní proti Poľsku (sťažnosť č. 11454/17 a 9 ďalších), v ktorých Európsky súd pre ľudské práva konštatoval porušenie Európskeho dohovoru o ľudských právach z dôvodu, že dotknuté Vysoké zmluvné strany neposkytujú právne uznanie a ochranu zväzkov osôb rovnakého pohlavia,
B. zdôrazňuje, že Slovenská republika nepristúpila k žiadnej medzinárodnej zmluve, predmetom ktorej by bol záväzok právne uznávať registrované partnerstvá alebo iné formy zväzkov osôb rovnakého pohlavia,
C. ako reprezentant vôle ľudu cíti potrebu ohradiť sa proti súdnemu aktivizmu a akýmkoľvek pokusom súdnej moci prisvojiť si normotvornú právomoc, ktorá jej nebola zverená,
D. zaväzuje vládu SR a osobitne ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí, aby aktívne oslovili iné členské štáty Rady Európy s cieľom požadovať od Európskeho súdu pre ľudské práva, aby sa zdržal výkladu Európskeho dohovoru o ľudských právach spôsobom obsiahnutým vo vyššie zmienených rozhodnutiach,
E. zaväzuje vládu SR, ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí, ako aj ostatných zástupcov Slovenskej republiky, aby pri zastupovaní Slovenskej republiky v Rade Európy postupovali vždy v súlade s týmto uznesením, najmä aby odporovali akýmkoľvek krokom Rady Európy, ktorých cieľom je právne uznanie a ochrana zväzkov osôb rovnakého pohlavia Vysokými zmluvnými stranami,
F. poveruje predsedu Národnej rady Slovenskej republiky, aby informoval vládu Slovenskej republiky, ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí SR, generálnu tajomníčku Rady Európy, predsedu Parlamentného zhromaždenia Rady Európy a predsedníčku Európskeho súdu pre ľudské práva o tomto uznesení.
Odôvodnenie návrhu uznesenia:
Problém súdneho aktivizmu je široko pozorovaný jav pri súdnej interpretácii ústavných textov či ľudskoprávnych dohovorov v ostatných niekoľkých desaťročiach. Rôzne súdy „objavujú“ v právnych dokumentoch interpretácie, ktoré ich pisatelia nezamýšľali a parlamenty či Vysoké zmluvné strany ich neodsúhlasili.
Príkladom takéhoto aktivizmu je čoraz viac aj Európsky súd pre ľudské práva.
Vo veciach Fedotova a ostatní proti Rusku (sťažnosti č. 40792/10, 30538/14 a 43439/14), Buhuceanu a ostatní proti Rumunsku (sťažnosť č. 20081/19 a 20 ďalších), Maymulakhin a Markiv proti Ukrajine (sťažnosť č. 75135/14), Koilova a Babulkova proti Bulharsku (sťažnosť č. 40209/20) a Przybyszewska a ostatní proti Poľsku (sťažnosť č. 11454/17 a 9 ďalších) Európsky súd pre ľudské práva konštatoval porušenie Európskeho dohovoru o ľudských právach z dôvodu, že dotknuté Vysoké zmluvné strany neposkytujú právne uznanie a ochranu zväzkov osôb rovnakého pohlavia, pričom Európsky dohovor pre ľudské práva ani staršia rozhodovacia prax samotného Európskeho súdu pre ľudské práva nedáva právny základ pre konštatovania takejto povinnosti Vysokej zmluvnej strany.
Európsky súd pre ľudské práva bol ustanovený na ochranu práv a slobôd, ktoré sú zakotvené v Európskom dohovore pre ľudské práva, nie na vytváranie „nových“ práv, ktoré samotný Dohovor neobsahuje. Úlohou súdov je aplikovať právo, nie vytvárať všeobecne záväzné právne normy.
Ochrana základných práv a slobôd je dôležitou úlohou Európskeho súdu pre ľudské práva.
Aktivistické používanie právomocí, ktoré mu boli zverené, môže byť zdrojom oslabovania právnej istoty ako aj postupnej erózie autority Európskeho súdu pre ľudské práva.
Je kľúčové, aby sa Vysoké zmluvné strany postavili tomuto procesu a vrátili Európskemu súdu pre ľudské práva jeho predchádzajúce smerovanie, ktoré bolo zdrojom jeho autority a efektívnej ochrany ľudských práv a slobôd.
