Jednou z mnohých vecí, na ktoré som v tomto volebnom období hrdý, je ombudsman, ktorého sme navrhli a zvolili. Verejným ochrancom práv sa tak stal JUDr. Róbert Dobrovodský, PhD., LL.M. Keď som pred pár dňami čítal jeho vyjadrenie k Dúhovému pochodu, s uspokojením som konštatoval: „Konečne normálny ombudsman!“
Píše Richard Vašečka
Na začiatku volebného obdobia sme v parlamente väčšinou hlasov odmietli zobrať na vedomie správu vtedajšej verejnej ochrankyne práv Márie Patakyovej, ktorá bola – podobne ako jej predchodkyňa Jana Dubovcová – predstaviteľkou ideologicky angažovaných ombudsmanov. Tieto panie sa zúčastňovali Dúhového pochodu, resp. zo svojho úradu vyvesovali dúhovú vlajku, ktorá je symbolom LGBTI ideológie.
Róbert Dobrovodský sa na rozdiel od nich Dúhového pochodu nezúčastnil a žiadnu vlajku, s výnimkou slovenskej štátnej vlajky, zo svojho úradu nevyvesuje. A tak je to správne. Žiadnych ideologických ombudsmanov totiž nepotrebujeme. Každý jeden človek má svoje individuálne ľudské práva a nad ich ústavným a zákonným dodržiavaním má verejných ochranca práv bdieť.
Slovenská republika sa podľa Ústavy neviaže na žiadnu ideológiu (ani na LGBTI či gender ideológiu) a zároveň sa zaväzuje všemožne chrániť a podporovať manželstvo muža a ženy. To sú rámce, ktorých sa pán ombudsman Dobrovodský drží.
Ja však nie som ombudsman, ale poslanec, zástupca občanov, predovšetkým svojich voličov. A tak som sa v sobotu 22. júla zúčastnil pochodu Hrdí na rodinu. V prvom rade ako otec a občan, ale aj ako politik, ktorý má jasno v tom, na čo máme byť hrdí.
V prvom rade je to naša ľudská dôstojnosť, ktorú má každý jeden človek, bez ohľadu na jeho vierovyznanie či orientáciu. Každý jeden z nás môže byť hrdý na to, že je človek. Preto ak ktoréhokoľvek jednotlivca urážame, zosmiešňujeme či sme voči nemu násilní, nemôžeme byť na seba hrdí.
Ak však ide o vzťahy, tu už rozdiely sú. Právom môžeme byť hrdí na manželstvo muža a ženy a na rodinu tvorenú otcom, matkou a deťmi. Zo všetkého v živote som najviac hrdý a vďačný Bohu za to, že som manžel a otec.
Necítim potrebu hodnotiť ľudí, ktorí manželstvo muža a ženy a prirodzenú rodinu odmietajú alebo jej nie sú schopní. Svoju účasť na pochode Hrdí na rodinu som nechápal ako protiakciu voči Dúhovému pridu. Ochotne som prijal pozvanie pokojne a radostne sa priznať spolu s tisíckami ďalších ľudí k hrdosti na manželstvo a rodinu, vydať svedectvo a vyznať svoje najhlbšie presvedčenie.
Poznám viacerých ľudí, ktorí pociťujú náklonnosť k osobám rovnakého pohlavia, a s viacerými z nich som mal možnosť spolupracovať. Voči žiadnemu z nich som nepociťoval žiadnu antipatiu či nedajbože nenávisť. Prejavoval som im úctu a rešpekt ako každému inému človeku. Ak by ich ktokoľvek urážal alebo na nich útočil, bez váhania by som sa ich zastal.
Po tragickom útoku na Zámockej ulici som zvažoval svoju účasť na pietnom zhromaždení. Hoci som mal nakoniec vážne dôvody, prečo som sa ho nezúčastnil, ako politik, ale najmä ako človek, som opakovane odmietol prejavy nenávisti a násilia a prejavil súcit a sústrasť.
Dúhovú vlajku by som však v ruke nedržal. Pretože tá je pre mňa symbolom LGBTI ideológie. Láska, úcta a súcit áno. Propagácia LGBTI ideológie nie.
Rovnako som apeloval na kolegov poslancov, na ktorých bol po tragédii na Zámockej vyvíjaný enormný tlak, aby zahlasovali za registrované partnerstvá: „Prijali sme deklaráciu, v ktorej jednoznačne odmietame nenávisť a násilie a vyjadrujeme úctu ku každému človeku a k jeho dôstojnosti. Registrované partnerstvá by boli prvým krokom k relativizácii manželstva muža a ženy a prirodzenej rodiny. Každé dieťa má právo na otca a matku. Toto právo musíme chrániť.“
Národná rada nakoniec väčšinovo registrované partnerstvá hlasovaním odmietla napriek intenzívnym pokusom o emocionálnu manipuláciu.
Preto ma tento triezvy, normálny a profesionálny prístup pána ombudsmana Dobrovodského teší. Rovnako veľmi oceňujem aj jeho odborné vzdelanie, vysoké pracovné nasadenie a morálne kvality. Pán doktor Dobrovodský je dobrý človek a nespochybniteľný odborník v oblasti, ktorú reprezentuje.
Mal som možnosť osobne sa o tom presvedčiť, keďže Robo Dobrovodský bol profesionálnou oporou asistentského tímu poslancov Kresťanskej únie od začiatku volebného obdobia až do svojho zvolenia za verejného ochrancu práv.
Hovorí sa: „Po ovocí ich poznáte!“ Som rád, že ovocím pôsobenia Kresťanskej únie v politike je aj tento normálny a profesionálny ombudsman. Prajem mu v jeho náročnej službe všetko dobré. Veľa múdrosti, sily a trpezlivosti. Boh žehnaj jemu i jeho práci pre Slovensko!
