Michal Považan, 43-ročný právnik, kandiduje do Európskeho parlamentu za Kresťanskú úniu.
Kto je pre Vás inšpiratívnou osobnosťou zo slovenských dejín?
Z našich národných dejín ma inšpirujú dve významné osobnosti: Andrej Hlinka a Anton Neuwirth. Obaja boli zapálenými bojovníkmi za svoj národ a svoju vieru. Charakterizovala ich sila osobnosti, veľká pracovitosť, nezlomnosť aj za cenu väzenia a straty slobody. V mnohom sa aj líšili. Pokoj Antona Neuwirtha ostro kontrastuje s výbušnou povahou Andreja Hlinku. To, čo ich ale spájalo, bola viera v Boha a oddanosť národu.
Čo máte vyštudované?
Vyštudoval som právo a politickú vedu. PhD. som obhájil z teórie a dejín štátu a práva. Študoval som aj v zahraničí: Ukrajina a Indonézia.
Aké pracovné skúsenosti mimo politiky máte?
Pracoval som na riadiacich pozíciách v biznise, štátnej správe i treťom sektore. Prednášal som na univerzite. Prešiel som mnohými pozíciami. Od tých úplne dole až po tie hore a každá ma obohatila. Aj dnes veľa čerpám zo skúseností, ktoré som získal na začiatku kariéry, napríklad ako čašník.
Čo práve čítate?
Čítam veľa kníh naraz. Ale naposledy som začal s knihou Teória nevzdelanosti od Konráda Liessmanna. V skratke je to o tom, ako každá reforma nášho (európskeho) školstva čoraz viac ohlupuje naše deti.
Vlastnosť, ktorú si najviac ceníte na sebe a ktorú na iných politikoch?
Prvá časť otázky je skôr pre moju manželku alebo spolupracovníkov. Ale ja si asi sám na sebe cením zásadovosť. Na iných politikoch si cením, keď im nej- de iba o politikárčenie, krátkodobé zisky, ale o dobro nášho národa. Možno to znie ako klišé, ale v politike rýchlo tieto typy rozpoznáte. A treba od nich bočiť.
Aká je najlepšia rada, ktorú ste dostali?
Mlčať je niekedy zlato.
Z čoho máte najväčšiu obavu?
Z vojny. Už toľko rokov to bola iba vzdialená spomienka predchádzajúcich generácií a dnes ju máme opäť za našimi východnými hranicami. Osobitne ma bolí, že trpí Ukrajina, krajina, kde som študoval a ktorú som si obľúbil. Dnes to možno znie paradoxne, ale je to krajina, kde som sa naučil rusky a začal obdivovať kultúru východných Slovanov.
Čo najlepšie by ste povedali o Slovensku vo svete?
Slovensko je veľmi bezpečná krajina. To si uvedomíme, až keď sa ocitneme na predmestí Štokholmu či Paríža. Žiť bez toho, aby sme sa museli obzerať cez plece, je veľké požehnanie.
Bez koho si neviete predstaviť svoj život?
Bez manželky Ľudmily a našich troch dcér. Vždy keď sa vraciam domov (Devičie pri Krupine) cítim, akoby som opäť ožil.
Aký má podľa Vás Európsky parlament vplyv na každodenný život Slovákov?
Stále väčší. Napriek tomu, že sa zdá vzdialený, rozhoduje o veľkej časti našej legislatívy. Európske témy sa musia dostať aj do našej verejnej debaty. Naši poslanci v Európskom parlamente musia začať zastupovať svojich voličov na Slovensku.
Na čo ste zo svojho doterajšieho života najviac hrdý?
Na moju rodinu. Pred 15 rokmi by som neveril, že ma Boh obdarí takým veľkým darom.
Čo by ste chceli ako europoslanec dosiahnuť?
Aby sa poslanci Európskeho parlamentu, osobitne tí slovenskí, viac zodpovedali svojim voličom. Aby o päť rokov Slováci vedeli, čo konkrétni slovenskí europoslanci počas výkonu mandátu robili, čo presadzovali.
Prečo si myslíte, že budete dobrým europoslancom?
Mám za sebou dobrú školu života, ktorá ma na veľa vecí pripravila. Posledných päť rokov so skúsenou političkou európskeho formátu Annou Záborskou mi dalo veľmi veľa. Mnohým by som doprial takúto školu.
