Zachovanie práva veta a suverenita Slovenska je pre KÚ prioritou

Jednotkou na kandidátke Kresťanskej únie (KÚ) je bývalý minister práce, sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak. Dôvod, pre ktorý sa rozhodol prijať ponuku KÚ kandidovať do Európskeho parlamentu zhrnul do jednej vety – suverénna a samostatná konzervatívna politika, ktorej podstatou je stáť na vlastných nohách, ísť si svojou cestou, nerobiť podržtašku ani progresívcom ani vláde.

„Do eurovolieb sme sa rozhodli kandidovať samostatne. Chceme otvorene a nahlas presadzovať témy a záujmy Slovenska – suverénne formou i obsahom, autenticky, s rešpektom a úctou k našim partnerom v európskom spoločenstve, ktorého sme súčasťou,“ zdôraznila Anna Záborská, predsedníčka KÚ.

Kľúčovou prioritou Kresťanskej únie je podporovať suverénne Slovensko ako štát s právom veta v EÚ a suverénnu a samostatnú konzervatívnu politiku doma, na Slovensku. Slovenská republika bude, podľa lídra kandidátky, v EÚ vystupovať ako pokojná sila, s dôrazom na pokoj aj silu. To znamená pokojne, suverénne a sebavedome. Ako konštatoval, „doteraz boli konzervatívci a kresťania pokojní, ale nevystupovali ako suverénna a samostatná politická sila. To chceme zmeniť.“

Podľa slov Milana Krajniaka, chcú dať ľuďom na Slovensku pri ich voľbe alternatívu, aby sa nemuseli rozhodovať iba medzi Ficom a jeho spojencami alebo Progresívnym Slovensko jeho spojencami. „Chceme zastupovať v europarlamente aj na Slovensku ľudí, ktorí vyznávajú kresťanské a konzervatívne hodnoty, a ktorí chcú suverénnu a samostatnú konzervatívnu politiku. Budeme chrániť život, kresťanské hodnoty, rodinu, deti pred LGBTIQ+ a transgender ideológiou a brániť Slovensko pred progresívnou ideologickou kolonizáciou.“ dodáva.

Michal Považan, dvojka na kandidátke KÚ, prezentoval pohľad stany na postavenie Slovenska, jeho suverenity, v európskom spoločenstve. „Tieto voľby sú veľmi dôležité. Aj v nich sa rozhodne o tom, či Slovenská republika zostane štátom, alebo sa stane „euroVUC-kou“. Rozhodovať o tom bude europarlament, slovenská vláda, ale aj slovenský prezident, ktorý má podľa ústavy rozhodujúcu právomoc v zahraničnej politike. Ak chce, môže túto ústavnú právomoc delegovať na vládu. Ale kedykoľvek si svoje právomoci môže vziať späť. Ak bude prezidentom Ivan Korčok, potom nám bude 5 rokov hroziť, že v rozhodujúcej chvíli svoje právomoci uplatní, odsúhlasí stratu veta pre Slovensko a stane sa z nás iba provincia, akási euroVUC-ka. Môžeme stratiť právo veta nielen v zahraničnej politike, ale aj v otázkach daní či ľudských práv. Toto jednoducho nemôžeme dopustiť. Preto kandidujeme.“

Kompletnú kandidátku predstaví Kresťanská únia na v najbližších týždňoch.

Anna Záborská: “Som šťastná a vďačná, že sa nám podarilo stretnúť sa po roku na II. Slovenských modlitebných raňajkách v Bratislave, na ktoré prijali pozvanie zástupcovia politikov, členov cirkvi, hnutí a spoločenstiev. Prišli z rôznych kútov Slovenska a spojila nás jedna téma. Sloboda. Sloboda slova, sloboda vierovyznania a presvedčenia, sloboda v rôznych jej podobách.”

Súčasťou našich Raňajok bola i panelová diskusia na tému slobody slova. Otázky smerovali na vzácnych hostí Arcibiskup Cyril Vasiľ, Róberta Dobrovodského Verejný ochranca práv i šéfredaktora Konzervatívny denník Postoj Martina Hanusa.

Čo je pre kresťana kritériom slobody slova vysvetlil gréckokatolícky košický eparcha arcibiskup Cyril Vasiľ. “Kritérium našej slobody je láska. Ak by som v mene slobody šíril nie lásku alebo nenávisť, možno by som neporušil akési zákonné limity hranice slova, ale porušil by som vnútorný princíp a samotný zmysel slobody. Pretože sloboda znamená poznanie pravdy, stotožnenie sa ňou a jej prežívanie.”

Navrhujeme, aby bol tento deň štátnym sviatkom, bez nároku na pracovné voľno.
25. marca si pripomíname Sviečkovú manifestáciu, ktorá na bratislavskom Hviezdoslavovom námestí v roku 1988 písala dejiny. Tichý protest s modlitbou a vo svetle sviečok za náboženské a občianske práva zoči-voči hrubej sile totalitného režimu zásadným spôsobom vykročil k udalostiam, ktoré znamenali pád režimu. Bez 25. marca by nebol November 89.

Kolegom poslancom sme v pléne prezentovali náš návrh v rámci zákona o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch. 25. marec, výročie Sviečkovej manifestácie, je v kalendári nateraz Pamätný deň a Deň zápasu za ľudské práva.

Prejav predsedníčky Anny Záborskej v parlamente k predmetnému návrhu zákona:

Je mi cťou z tohto miesta hovoriť o udalostiach, ktoré zásadným spôsobom prispeli k pádu totalitného režimu a otvorili cestu k demokracii. 
O udalostiach, ktoré vyústili do tichého protestu vo svetle sviečok, v modlitbe veriacich i neveriacich, v pokore no s odhodlaním – proti hrubej sile zriadenia, ktoré desaťročia dusilo ľudskú dôstojnosť a šliapalo po slobode vo všetkých jej významoch. 

Je našou povinnosťou, a nielen generácie, ktorá má 25. marec 1988 v živej pamäti, pripomínať „TICHÝ“ protest za slobodu dôrazne a „NAHLAS“. 
Pripomínať, vysvetľovať a zdôrazňovať význam Sviečkovej manifestácie, ktorej posolstvo vyústilo do pádu komunizmu v novembri 1989. 
Bolo to prvé takéto verejné vystúpenie občanov vo vtedajšom socialistickom Československu. 
Totalitný komunistický režim šokovalo a vyslalo silný signál aj do zahraničia. 
Sme presvedčení, že takáto prelomová udalosť si zaslúži nielen spomienku, ale aj oslavu.

Dámy a páni,
spolu s kolegom z Kresťanskej únie, Richardom Vašečkom, navrhujeme, aby sa 25. marec, kedy si pripomíname výročie Sviečkovej manifestácie a Deň zápasu za ľudské práva, stal 

štátnym sviatkom Slovenskej republiky, bez nároku na pracovné voľno.

Zásadné medzníky našich novodobých dejín nemôžu zapadnúť prachom. 
Je smutné, ak si mladí ľudia napríklad 17. november 89 spájajú s uvedením iPhonu na trh, alebo si vybavia „nejaké štrngajúce kľúče“ na námestí v Prahe. 
V Banskej Bystrici si slečna v ankete o Novembri vypýtala radu od „priateľa na telefóne“ ..
Neodvážim sa ani tipovať, akú udalosť by nielen študenti pripísali 25. marcu …

Ak dovolíte,
vrátim sa o rok dozadu, kedy sme si pripomenuli 35 rokov od Sviečkovej manifestácie. Médiami sa prehnali autentické zábery z Hviezdoslavovho námestia, kedy proti tichu a pokore tisícok ľudí brutálne zasiahli vodné delá, kropiace autá, slzný plyn, obušky, psy a tajní. 
Iniciatíva zorganizovať pokojné verejné občianske zhromaždenie vzišla z prostredia tzv. podzemnej cirkvi s cieľom podporiť náboženské i občianske práva. 
Išlo o menovanie biskupov na uprázdnené stolce, úplnú náboženskú slobodu a úplné dodržiavanie občianskych práv.
Návratom v čase, v daždivých uliciach Bratislavy, sme začali aj konferenciu „Náboženská sloboda vo svetle Sviečkovej manifestácie“, ktorú som so svojim tímom a podporou Ústavu pamäti národa zorganizovala ako vtedajšia splnomocnenkyňa vlády pre slobodu vierovyznania a presvedčenia.

Hlas z vysielačky „Tu je gama jedna, gama dva – do toho spievajúceho davu ihneď použiť vodné delo …“ symbolicky započal výpovede a spomienky vzácnych hostí a diskusiu nielen o Sviečkovej manifestácii ako takej, ale predovšetkým o tom, čo v ňu vyústilo, čo jej predchádzalo. 
Prenasledovanie, perzekúcie, fyzický i psychický teror, nevysvetlené úmrtia ľudí, ktorí nechceli nič iné, len uplatňovať si svoje náboženské a občianske práva. 

Význam tzv. „Bratislavského veľkého piatku“ zdôraznil vo svojom príhovore aj 

Kardinál Kurt Koch, vatikánsky prefekt Dikastéria na podporu jednoty kresťanov, počas návštevy Slovenska, slovami:

„Túto sviečkovú manifestáciu iniciovali veriaci, ale zároveň nechala zaznieť požiadavke plného rešpektovania občianskych práv v Československu pre všetkých občanov – veriacich i neveriacich. Zrodila sa z koreňov náboženského a občianskeho disentu, z tajnej Cirkvi, z laického apoštolátu, zo samizdatu, zo zavraždených kňazov a rehoľníkov, z desiatok rokov nespravodlivého väznenia, z utrpenia intelektuálov.“

Vážené kolegyne, kolegovia,
z kontextu historických udalostí a ich presahu do súčasnosti je zrejmé, že 25. marec ako štátny sviatok nebude sviatkom ideológie ale ľudskosti, sviatkom, ktorý bude generáciám pripomínať, že ľudské práva – náboženské i občianske – sú aj dnes krehkou komoditou, ktorú treba chrániť a vždy sa za ňu oplatí bojovať. Už len z úcty k tým, ktorí za ňu zaplatili najvyššiu cenu.

Faktom ostáva, že Sviečkovú manifestáciu, kvalitou občianskeho odporu, šírkouzáberu požiadaviek, odvahou vzoprieť sa totalitnej moci a reálnym utrpenímmožno považovať za systémový začiatok definitívneho pádu komunistickejtotality na Slovensku, ku ktorému došlo po 17. novembri 1989. 

Zásahom štátnych bezpečnostných zložiek Verejnej bezpečnosti a Štátnejbezpečnosti proti Sviečkovej manifestácii boli hrubo zasiahnuté občianske práva a slobody, najmä sloboda zhromažďovania, zaručená Ústavou ČSSR z roku 1960. 
Bol porušený aj Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, ktorýČSSR prijala v roku 1976 a tiež boli porušené závery helsinského Záverečnéhoaktu KBSE z roku 1975 a Záverečného dokumentu následnej madridskej konferencie z roku 1983. 
Dôsledkom bola perzekúcia mnohých účastníkov a organizátorov Sviečkovej manifestácie.

Tým, ktorí sa pýtajú, prečo si tento deň nestačí iba pamätať?
25. marec je deň keď sa všetko zmenilo.
Definitívne sa ukázalo, že ľudia sa prestali báť
a zločinný komunistický režim sa už nevie udržať pri moci inak,
ako násilím na svojich vlastných bezbranných občanoch.

Brutalita tohto zásahu šokovala Slovensko i svet.
Už o pár mesiacov sa režim zrútil.
Bez odvahy tých, 
ktorí so sviečkami v rukách vyšli na Hviezdoslavovo námestie
brániť svoje občianske a náboženské práva, 
by to také jednoduché nebolo

Ďakujem za seba, ďakujem za Slovensko.

Každý rok pociťujem obnovenú nádej, že spoločné dobro zvíťazí.

Na záver si pomôžem výňatkom z článku z portálu Postoj: 

„Sviečková manifestácia patrí medzi „hviezdne“ historické udalosti slovenského národa. Vošla do histórie ako odvážne postavenie sa katolíkov ale i ďalších kresťanov za svoje práva ale aj ako prejav všeľudskej občianskej solidarity s každým, komu sa občianske práva upierajú. Prispela k zhodeniu najsilnejších okov, ktoré držali ľudí v nedobrovoľnej poslušnosti voči totalitného režimu tým, že povzbudila ľudí k prekonávaniu strachu. Takto dláždila cestu Novembru ´89.“

Foto: Jakub Kotian/TASR

Mladí lekári na Slovensku nemajú dôvod sa doma ďalej vzdelávať. Na špecializáciu v odbore čakajú dvakrát dlhšie ako v Česku.

Riešme problém s lekármi od základu, nie od strechy!

Nastavenie špecializovaného štúdia lekárov na Slovensku nezodpovedá ani potrebám našich zariadení, ani absolventov lekárskych fakúlt. Ak sa mladý lekár po skončení štúdia rozhodne zamerať napríklad na oblasť ORL, „krčiarom“ sa prakticky stane nie o 5 rokov, ako zákon káže, ale o desať. Tento čas je v porovnaní s Českou republikou dvojnásobný. Navyše mladé lekárky, ak otehotnejú počas atestácie, musia štúdium prerušiť.

Na tento problém dlhodobo upozorňujeme. Za posledné roky sa v rezorte vystriedalo mnoho ministrov, no v tejto veci sa urobilo veľmi málo. Aj dnes sa pýtame pani ministerky, prečo po skončení štúdia na lekárskej fakulte na Slovensku odchádzajú študenti do Česka, aby si urobili špecializačné štúdium jednoduchšie a v kratšej dobe, prečo sú mladé lekárky – mamy, diskriminované, jednoducho prečo neriešime problém nedostatku lekárov od základov ale od strechy.

Je potrebné zdôrazniť, že dobre nastavené špecializované štúdium je jedným z kľúčových systémových opatrení v rámci zdravotníctva pre zabezpečenie dostatočného počtu lekárov v našich zdravotníckych zariadeniach.

Výzva ministerstvu

Kresťanskú únia žiada ministerstvo, aby bezodkladne umožnilo mladým lekárkam na materskej alebo rodičovskej dovolenke vykonávať teoretickú časť atestácie, a zároveň aby prehodnotilo a upravilo minimálnu dĺžku trvania špecializačných odborov a rozsah povinnej odbornej praxe na jednotlivých pracoviskách tak, aby bol systém atestácií lekárov na Slovensku v súlade s minimálnymi dĺžkami smernice Európskej únie.

Rovnako je nevyhnutné, aby sa zjednodušil systém akreditácie pracovísk pre vykonávanie špecializačného štúdia a sústredil ich do regiónov, čo umožní mladým lekárom vykonávať povinnú prax bez čakania a bez nutnosti cestovania.

Požiadavka upraviť špecializačné štúdium absolventov lekárskych fakúlt bola zo strany Lekárskeho odborového zväzu (LOZ) aj súčasťou Memoranda, ktoré vláda podpísala ešte v novembri 2022. Opätovne a dôrazne zaznela aj v januári tohto roka.

Situácia na Slovensku

– Na Slovensku by malo trvať špecializačné štúdium minimálne 5 rokov, málokedy je to však tak. Pravidlom skôr je predĺženie tejto doby niekedy aj na 10 rokov.

– Študent medicíny musí počas špecializačného štúdia absolvovať najskôr menšie stáže v trvaní 9 mesiacov a následne prax v trvaní 24 mesiacov na akreditovaných pracoviskách, ktorých je málo. Napríklad, pre špecializáciu krčného lekára sú tieto pracoviská na Slovensku len štyri.

– Nedostatok certifikačných pracovísk spôsobuje, že musia mladí lekári čakať na výkon praxe niekedy aj niekoľko rokov a neraz za praxou cestovať.

– Ak mladá lekárka počas špecializačného štúdia otehotnie, musí vzdelávanie počas materskej alebo rodičovskej dovolenky prerušiť.

U susedov jednoduchšie a efektívnejšie

– V Českej republike študent medicíny absolvuje 2-ročný základný kmeň, ktorého súčasťou sú menšie povinné stáže v trvaní 6 mesiacov. Potom ho čaká minimálne 3 ročný špecializovaný výcvik, počas ktorého pol roka praxuje.

– Špecializované vzdelávanie ukončuje mladý lekár atestačnou skúškou.

– Mladí lekári môžu po ukončení štúdia vykonávať teoretickú, ale aj praktickú časť v regiónoch na špecializovaných pracoviskách poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Rozloženie týchto pracovísk po regiónoch robí toto vzdelávanie dostupné a ich dostatočný počet umožňuje lekárom nastúpiť na špecializačné vzdelávanie bez čakania.

– Mladá lekárka, mama, môže absolvovať teoretickú časť špecializačného štúdia aj na materskej alebo rodičovskej dovolenke.

Poslanci Kresťanskej únie, Anna Záborská a Richard Vašečka, plánujú na aktuálnej schôdzi parlamentu presadzovať povinný informovaný súhlas rodičov so vzdelávaním ich detí, pamätný deň 25. marec ako štátny sviatok bez nároku na pracovné voľno a uznesenie proti súdnemu aktivizmu Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP).

Podľa predkladateľov, návrhy zákonov iba reagujú na aktuálne dianie doma i v Európe. Ich spoločným menovateľom sú základné ľudské práva obsiahnuté v našej ústave i medzinárodných dohovoroch. Ide, napríklad, o právo rodičovžiadať výchovu a vzdelávanie ich detí v súlade s ich náboženským a filozofickým presvedčením. Rovnako návrhom uznesenia poukazujú na nepodložený súdny aktivizmus ESĽP a jeho zasahovanie do zvrchovaných práv a legislatívy jednotlivých členských štátov únie. 

„Dnes viac ako inokedy sa sloboda slova a prejavu skloňuje vo všetkých pádoch. Nemôžeme zabudnúť, že Novembru 89 predchádzali udalosti na bratislavskom Hviezdoslavovom námestí, kde sa zišli tisícky ľudí, aby sa so sviečkami v rukách pokojne modlili za dodržiavanie základných ľudských práv, najmä za slobodu vierovyznania. Naše návrhy sú o uplatňovaní a dodržiavaní práv každého z nás, nie o ideológii,“ vysvetlila Anna Záborská, predsedníčka KÚ.

O čo v návrhoch ide

Kresťanská únia žiada zaviesť povinný informovaný súhlas rodičov so vzdelávaním a výchovou ich detí v oblasti sexuálneho správania. Jeho súčasťou by boli aj informácie o tom, kto, akým spôsobom, s akým obsahom a z akých materiálov bude ich deti v oblasti sexuálneho správania vzdelávať. „Rodičia sú pre deti primárnymi vychovávateľmi, nesú za ne plnú zodpovednosť, sú ich zákonnými zástupcami. Nevidíme najmenší dôvod, prečo by sme mali pred nimi tajiť informácie o výchove a vzdelávaní ich detí v oblasti, ktorá je v prvom rade v ich kompetencii,“ uviedol Richard Vašečka, podpredseda KÚ.

Poslanci taktiež navrhujú, aby sa doposiaľ pamätný deň 25. marec, Deň zápasu za ľudské práva, stal štátnym sviatkom Slovenskej republiky, bez nároku na pracovné voľno. V tento deň si pripomíname konanie sviečkovej manifestácie v roku 1988, ktorej posolstvo vyústilo do pádu komunizmu v novembri 1989. „Bolo to prvé takéto verejné vystúpenie občanov vo vtedajšom socialistickom Československu. Totalitný komunistický režim šokovalo a vyslalo silný signál aj do zahraničia. Sme presvedčení, že takáto prelomová udalosť si zaslúži nielen spomienku, ale aj oslavu,“ dodal R. Vašečka.

Na prerokovanie parlamentom čaká aj návrh uznesenia, ktoré poukazuje na rozmáhajúci sa súdny aktivizmus ESĽP. Návrh uznesenia odporúča Národnej rade SR vymedziť sa proti postupom a praktikám, ktoré európsky súd v ostatných rokoch používa. Poslanci poukazujú najmä na problém súdnej interpretácie ústavných textov či ľudskoprávnych dohovorov a reagujú na rozhodnutia, kedy ESĽP „objavuje“ v právnych dokumentoch interpretácie, ktoré ich pisatelia nezamýšľali a parlamenty neodsúhlasili. Len za posledný rok vo viacerých krajinách (Rumunsko, Ukrajina, Bulharsko, Poľsko) zasahovali do rodinného práva členských štátov, ktoré sú ich zvrchovanou právomocou. „Aktivistické používanie právomocí môže byť zdrojom oslabovania právnej istoty ako aj postupného rozpadu autority tejto inštitúcie,“ zdôrazňuje Anna Záborská. „Európskemu súdu pre ľudské práva potrebujeme vrátiť autoritu a fungovanie bez súdneho aktivizmu,“ dodáva.

Ratifikácia Istanbulského dohovoru v českom senáte neprešla, a nebude tak o dokumente hlasovať ani Poslanecká snemovňa. Dohovor, predložený do parlamentu českou vládou, dostal stopku. Česká republika sa radí ku k krajinám, ktoré dokument neratifikovali.

Kresťanská únia netoleruje násilie v žiadnej podobe a už vôbec nie za zatvorenými dverami. Akékoľvek domáce násilie je neprípustné a proti ľudskej dôstojnosti. Aj pre našich politikov je výsledok hlasovania českých kolegov jasným signálom, že proti zavádzajúcim dokumentom, ktoré sa prikrývajú tak citlivou témou, akou je ochrana proti násiliu, sa treba ozvať a čítať ho s porozumením. Neschválenie dohovoru nijako nesúvisí s ideológiou ani so spiatočníctvom.

„Právny systém na Slovensku má nástroje na to, aby sa násilie na komkoľvek riadne prešetrilo a vyvodili sa dôsledky. Ak niečo treba doplniť a systém zefektívniť, radi budeme v tomto smere nápomocní.

V Európskej únii začal dohovor platiť, aj keď v obmedzenej forme, od októbra minulého roka, a to aj napriek tomu, že sa v tom čase k nemu ratifikáciou nezaviazalo viacero krajín – Slovensko, Česko, Bulharsko, Litva a Maďarsko.

BUĎTE PRIAMO V CENTRE DIANIA, STAŇTE SA ČLENOM OKRSKOVEJ KOMISIE PRI VOĽBÁCH HLAVY ŠTÁTU

Už onedlho nás čakajú voľby na prezidenta Slovenskej republiky. Prvé kolo volieb bolo vyhlásené na sobotu, 23. marca 2024. V prípade, ak žiadny kandidát nezíska viac ako 50 % hlasov, druhé kolo volieb sa bude konať 6. apríla 2024.

V prípade záujmu o členstvo v okrskovej komisii čím skôr vyplňte nasledujúci FORMULÁR a v najbližšom čase sa s Vami spojíme.

Kresťanskej únii záleží na Slovensku, môžete nám veriť

Návrh Veroniky Remišovej nominovať historika Patrika Dubovského na post hlavy štátu Kresťanská únia víta. Obaja poslanci KÚ Anna Zaborská a Richard Vašečka sú ochotní dať svoje podpisy, aby umožnili kandidatúru pána Patrika Dubovského.
“Vyzývam aj ostatné parlamentné strany s konzervatívnym zameraním, aby umožnili v prezidentských voľbách kandidovať kandidátovi s konzervatívnymi hodnotami, aby mali konzervatívni voliči pre koho hlasovať”, povedala Anna Zaborská, predsedníčka Kresťanskej únie.

Foto: SME/Marko Erd

Anna Záborská: “Sme suverénny štát a naše problémy musíme zvládať riešiť doma, nech je pri moci ktokoľvek. Europoslanci steh po stehu šijú izoláciu Slovenska. Podobnými krokmi EP postupoval proti Poľsku i Maďarsku. Čokoľvek sa dnes v týchto štátoch udeje je jednoducho „zlé“. V tomto nastavení bude úplne jedno, aká u nás bude vláda, už vždy sa bude na nás pozerať cez prsty.”

Zaujímavý je komentár Daga Daniša k tejto téme a vyberáme z neho citát, aby bolo jasné, na ktorom brehu stojíme.

“Zápas opozície proti zrušeniu špeciálnej prokuratúry a proti zmenám v trestom práve je užitočný. Ficova vláda to s rozsahom a tempom zmien preháňa. Úlohou opozície je krotiť ju. Menej užitočné sú pokusy prenášať politický zápas zo Slovenska na pôdu EÚ. V takýchto prípadoch hrozí, že tradičné vyplakávanie aktivistov v Bruseli sa zvrhne do tupých protislovenských kampaní.“

Samozrejme, že pohľad na udalosti z pera pána redaktorka je subjektívny, čo je komentáru ako žánru vlastné, ale určite posúva tému do roviny, ktorej mnohí porozumejú bez toho, aby mali právnické vzdelanie či boli v politike doma.

Byť súčasťou dobrého projektu spoločenstva vyspelých krajín Európy ešte neznamená byť ticho a nechať si okliešťovať svoje práva. Aj tie, ktorými sa zaoberá Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP).

ESĽP bol ustanovený na ochranu práv a slobôd, ktoré sú zakotvené v Európskom dohovore pre ľudské práva, nie na vytváranie „nových“ práv, ktoré samotný Dohovor neobsahuje. Úlohou súdov je aplikovať právo, nie vytvárať všeobecne záväzné právne normy.

Žiaľ, súdny aktivizmus je na vzostupe, rôzne súdy „objavujú“ v právnych dokumentoch interpretácie, ktoré ich pisatelia nezamýšľali a parlamenty ich neodsúhlasili. Vydávajú rozhodnutia, ktoré hrubým spôsobom porušujú princíp subsidiarity.

Preto sme na prerokovanie parlamentom podali Návrh na prijatie uznesenia, ktoré sa týka práve súdneho aktivizmu Európskeho súdu pre ľudské práva.

Návrh znenia uznesenia:
Národná rada Slovenskej republiky

A. so znepokojením vníma rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva vo veciach Fedotova a ostatní proti Rusku (sťažnosti č. 40792/10, 30538/14 a 43439/14), Buhuceanu a ostatní proti Rumunsku (sťažnosť č. 20081/19 a 20 ďalších), Maymulakhin a Markiv proti Ukrajine (sťažnosť č. 75135/14), Koilova a Babulkova proti Bulharsku (sťažnosť č. 40209/20) a Przybyszewska a ostatní proti Poľsku (sťažnosť č. 11454/17 a 9 ďalších), v ktorých Európsky súd pre ľudské práva konštatoval porušenie Európskeho dohovoru o ľudských právach z dôvodu, že dotknuté Vysoké zmluvné strany neposkytujú právne uznanie a ochranu zväzkov osôb rovnakého pohlavia,

B. zdôrazňuje, že Slovenská republika nepristúpila k žiadnej medzinárodnej zmluve, predmetom ktorej by bol záväzok právne uznávať registrované partnerstvá alebo iné formy zväzkov osôb rovnakého pohlavia,

C. ako reprezentant vôle ľudu cíti potrebu ohradiť sa proti súdnemu aktivizmu a akýmkoľvek pokusom súdnej moci prisvojiť si normotvornú právomoc, ktorá jej nebola zverená,

D. zaväzuje vládu SR a osobitne ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí, aby aktívne oslovili iné členské štáty Rady Európy s cieľom požadovať od Európskeho súdu pre ľudské práva, aby sa zdržal výkladu Európskeho dohovoru o ľudských právach spôsobom obsiahnutým vo vyššie zmienených rozhodnutiach, 

E. zaväzuje vládu SR, ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí, ako aj ostatných zástupcov Slovenskej republiky, aby pri zastupovaní Slovenskej republiky v Rade Európy postupovali vždy v súlade s týmto uznesením, najmä aby odporovali akýmkoľvek krokom Rady Európy, ktorých cieľom je právne uznanie a ochrana zväzkov osôb rovnakého pohlavia Vysokými zmluvnými stranami, 

F. poveruje predsedu Národnej rady Slovenskej republiky, aby informoval vládu Slovenskej republiky, ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí SR, generálnu tajomníčku Rady Európy, predsedu Parlamentného zhromaždenia Rady Európy a predsedníčku Európskeho súdu pre ľudské práva o tomto uznesení.

Odôvodnenie návrhu uznesenia:

Problém súdneho aktivizmu je široko pozorovaný jav pri súdnej interpretácii ústavných textov či ľudskoprávnych dohovorov v ostatných niekoľkých desaťročiach. Rôzne súdy „objavujú“ v právnych dokumentoch interpretácie, ktoré ich pisatelia nezamýšľali a parlamenty či Vysoké zmluvné strany ich neodsúhlasili. 

Príkladom takéhoto aktivizmu je čoraz viac aj Európsky súd pre ľudské práva. 
Vo veciach Fedotova a ostatní proti Rusku (sťažnosti č. 40792/10, 30538/14 a 43439/14), Buhuceanu a ostatní proti Rumunsku (sťažnosť č. 20081/19 a 20 ďalších), Maymulakhin a Markiv proti Ukrajine (sťažnosť č. 75135/14), Koilova a Babulkova proti Bulharsku (sťažnosť č. 40209/20) a Przybyszewska a ostatní proti Poľsku (sťažnosť č. 11454/17 a 9 ďalších) Európsky súd pre ľudské práva konštatoval porušenie Európskeho dohovoru o ľudských právach z dôvodu, že dotknuté Vysoké zmluvné strany neposkytujú právne uznanie a ochranu zväzkov osôb rovnakého pohlavia, pričom Európsky dohovor pre ľudské práva ani staršia rozhodovacia prax samotného Európskeho súdu pre ľudské práva nedáva právny základ pre konštatovania takejto povinnosti Vysokej zmluvnej strany. 

Európsky súd pre ľudské práva bol ustanovený na ochranu práv a slobôd, ktoré sú zakotvené v Európskom dohovore pre ľudské práva, nie na vytváranie „nových“ práv, ktoré samotný Dohovor neobsahuje. Úlohou súdov je aplikovať právo, nie vytvárať všeobecne záväzné právne normy.

Ochrana základných práv a slobôd je dôležitou úlohou Európskeho súdu pre ľudské práva. 
Aktivistické používanie právomocí, ktoré mu boli zverené, môže byť zdrojom oslabovania právnej istoty ako aj postupnej erózie autority Európskeho súdu pre ľudské práva. 
Je kľúčové, aby sa Vysoké zmluvné strany postavili tomuto procesu a vrátili Európskemu súdu pre ľudské práva jeho predchádzajúce smerovanie, ktoré bolo zdrojom jeho autority a efektívnej ochrany ľudských práv a slobôd.