„V kultúrno-etických témach neexistuje kompromis, a s progresívcami už vôbec nie,“ hovorí líderka Kresťanskej únie.
Prečítajte si rozhovor s predsedníčkou KÚ Annou Záborskou, ktorý poskytla portálu postoj.sk
„Porovnávať korupciu s LGBTI, nech pod touto skratkou myslíme čokoľvek, je nepatričné,“ hovorí Anna Záborská, ktorá však podobne ako predseda KDH pokladá ideológiu LGBTI hnutia za nebezpečenstvo pre spoločnosť.
Záborskej Kresťanská únia kandiduje do volieb v trojkoalícii s hnutím OĽaNO a Za ľudí, napriek tomu by na vyplatení 500 eur za účasť vo voľbách netrvala. Ako vníma, že niektorí členovia KÚ dali nakoniec prednosť KDH, a za akých podmienok by dokázala spolupracovať s Progresívnym Slovenskom, ktoré označuje za zlo?
„Kresťania prestávajú chápať, kde sú mantinely dobra a zla,“ tvrdí Záborská, ktorá je sklamaná, že aj mnohí praktizujúci kresťania dnes volia progresívcov.
Posledné týždne predvolebnej kampane poznačili najmä fyzické potýčky kandidátov OĽaNO. Ste líderkou kresťanskej strany na koaličnej kandidátke, ako to vnímate?
Kresťanská únia je konzervatívna kresťanská strana, ktorá zásadne odmieta akékoľvek násilie, či už v kampani, alebo mimo nej. Na druhej strane, incident medzi Igorom Matovičom a Robertom Kaliňákom vnímam v kontexte.
Takže v danom kontexte to, čo sa stalo, bolo v poriadku?
V prvom rade chcem povedať, že „navštevovanie“ iných tlačoviek alebo mítingov, ako to robilo PS a KDH v minulých parlamentných voľbách, nepatrí k nášmu spôsobu politickej kampane. Nikdy sme to nerobili ani nebudeme. Osobne by som na žiadnu tlačovku Smeru ani inej politickej strany nešla, aj keď sčasti rozumiem, prečo pán Matovič takto konal. Predpokladám, že ho pobúrila cynickosť kampane Smeru k migrácii, ale v každom prípade sa to stať nemalo.
Tu však nejde len o provokáciu lídra OĽaNO, ale aj o údery päsťou ďalšieho už exkandidáta Holkoviča, majstra sveta v kickboxe.
Násilie ani žiadne údery päsťou do politiky nepatria. Ale treba tiež povedať, že kým viacerí kritizovali konanie Igora Matoviča, neocenili, že kandidát, ktorý sa tejto chyby dopustil, z kandidátky hneď aj odstúpil. Nerada komentujem tieto situácie, nebola som tam, videla som to len na kamere a neviem sa ani vcítiť do ľudí, ktorí boli toho aktérmi.
Nie sme skôr dnes svedkami toho, že hnutie OĽaNO čiastočne žne to, čo v posledných rokoch aj štýlom svojej politiky v spoločnosti zasialo?
Dobre ste to povedali. Treba odlíšiť štýl politiky a politiku ako takú, teda to, čo chce vecne človek povedať a akým štýlom to nakoniec podá. Viackrát som sa v posledných dňoch stretla na mítingoch s tým, že mi ľudia vyčítali práve vstup do koalície s OĽaNO. Boli tam aj starší ľudia, ktorí Igorovi Matovičovi rozhodne nefandili. Mala som čo vysvetľovať.
Ako ste im teda vašu spoluprácu vysvetľovali?
Povedala som im, že aj oni majú iks detí. Niektoré deti im pomôžu, zavezú ich k lekárovi, spravia, čo im na očiach vidia, ale niekedy by ich vyhodili z domu za to, ako sa správajú. No neurobia to, lebo je to ich dieťa. Iní im nasľubujú hory-doly, majú uhladený slovník, ale v situácii, keď by ich najviac potrebovali, ich nepoznajú. Aj ja takto pristupujem aj k Igorovi Matovičovi.
Takže sa k nemu pri jeho excesoch staviate viac materinsky ako politicky?
Je predsa v podobnom veku ako moje dcéry, ale nielen preto. V politike som toho už veľa zažila, aj obdobie mečiarizmu, keď bol slovník omnoho vulgárnejší a pritom zlomyseľný. Boli to ľudia, ktorí chceli robiť zle. To o Igorovi Matovičovi nemôžem povedať, hoci určite by sme ani ja, ani nikto z Kresťanskej únie nepoužívali jeho expresívny slovník. Viackrát som si aj povzdychla, keď napísal status na Facebook, že škoda, že mu nezlyhal enter.
Napriek všetkému si myslím, že rozhodnutie ísť s Igorom Matovičom aj do súčasnej trojkoalície bolo správne. Kresťanská únia ukázala i navonok, že je samostatnou politickou stranou.
No mnohí vám vyčítajú, že ste svoju samostatnosť v tomto volebnom období napriek piatim poslancom dostatočne nevyužívali. A vo viacerých situáciách ste sa nedokázali voči Matovičovej komunikácii či spôsobu politiky dôraznejšie postaviť.
Som zo starej politickej kultúry, preto si neviem celkom predstaviť, aby koaličná strana a dokonca strana, ktorá bola na jednej kandidátke s inou politickou stranou, nejakým statusom alebo tlačovou správou kritizovala svojho partnera. Zaviazali sme sa, že celé volebné obdobie budeme s OĽaNO, a aj keď to nebolo jednoduché, svoj sľub sme dodržali.
Bola vôbec nejaká situácia, keď ste sa voči Matovičovi aspoň v zákulisí vymedzili?
Nespomeniem teraz takú situáciu, ale aj osobne som mu povedala, že by som bola bývala rada, keby mu enter pri niektorých statusoch zlyhal. A nepovedala som mu to raz. Igor Matovič o tom vie, ale keď to máte raz v génoch, tak ani vysoká funkcia vám nepomôže.
Politicky ste s Igorom Matovičom vždy vo všetkom súhlasili?
Musela by som teraz veľmi hľadať situácie, keď sme neboli v zhode. Jeho pôsobenie na poste ministra financií nebudem komentovať, lebo by to bolo z mojej strany neprístojné, ale čo sa týka jeho premiérovania, ako lekárky sa ma najviac dotýkala otázka pandémie. A tu poviem jednu výhradu, ktorú som mala.
Čo to bolo?
Dlhé tlačovky, ktoré nahrávali oponentom. Netvrdím, že závery pandemických komisií nemal prezentovať premiér, podobne to robil aj francúzsky prezident Emmanuel Macron, pretože politici niesli zodpovednosť.
Myslel som si, že ako bývalá splnomocnenkyňa vlády pre ochranu slobody vierovyznania budete práve v otázke pandémie pánovi Matovičovi vyčítať jedny z najdlhšie zatvorených kostolov v Európe. Teda to, čo aj vám vyčítali mnohí kresťania.
Toto môžem vyčítať viac Eduardovi Hegerovi ako Igorovi Matovičovi. Uvedomujem si, že pandémia je situácia, pri ktorej z jedného dňa na druhý neviete, čo sa stane. Ale myslím si, že tu išlo o porušovanie základného ľudského práva. Chápala som, ak boli kostoly zavreté do 1. mája 2020, teda v prvej vlne, ale nie v druhej vlne. A to sme premiérovi vtedy aj jasne povedali.
Napriek tomu sa kostoly ešte niekoľkokrát zavreli. Pritom za zbytočné opatrenie to označovali aj odborníci ako matematik Richard Kollár.
Máte pravdu, vidím to ako nedostatočne striktný postoj kresťanov a konzervatívcov vo vláde, ale aj tých, ktorí sa dušujú, že si ctia ľudské práva, pretože kostoly boli otvorené aj v sekulárnom Francúzsku. Konzervatívci vo vláde však podľahli tlaku slovenských liberálov, hoci sloboda vierovyznania na rozdiel od návštev galérií a divadiel je uzákonená v ústave. V tomto smere vláda zlyhala a náš zákulisný tlak nepomohol.
Bolo vytvorenie trojkoalície s OĽaNO a so Za ľudí správnym krokom, keď na vstup do parlamentu potrebuje už nie päť, ale sedem percent?
Trojkoalícia bola ambíciou nielen Kresťanskej únie, ale aj strany Za ľudí, aby sme sa zviditeľnili aj týmto spôsobom. Chceli sme, aby každá strana mala svoj program a bola odlíšiteľná, pretože nie sme politicky totožní. Trojkoalícia bola pre voličov najprijateľnejšia forma. A verím, že sa do parlamentu dostaneme. Posledný prieskum ukazuje aj rast našej koalície nad sedem percent.
No na základe viacerých prieskumov stále skôr hrozí, že sa vám toto kvórum nemusí podariť prekročiť.
Ja úprimne verím, že sa do parlamentu dostaneme. Počas uplynulých týždňov som prešla v terénnej kampani veľkú časť Slovenska a máme aj veľa pozitívnych odoziev. Pri Kresťanskej únii sa vždy hovorilo, že má málo percent, pritom eurovoľby ukázali, že nám len percento chýbalo, aby sme mali poslanca v europarlamente. Naša voličská základňa je špecifická, nie vždy sa prejaví v prieskumoch verejnej mienky. Vieme, že je dopyt po kresťansko-konzervatívnej politike.
Touto koalíciou sme dali šancu, aby neprepadol ani jeden hlas kresťana. Ak by táto koalícia nebola vznikla, tak tí kresťania, ktorí nie celkom stoja za KDH, by možno nešli voliť alebo by išli voliť niekoho iného. Verím, že takto si nás naši voliči nájdu.
Hovoríte, že vaše spojenie s OĽaNO vzniklo aj preto, aby kresťania, ktorí nechcú voliť KDH, mohli voliť vás. Ako potom hodnotíte, že pán Škripek, bývalý člen vášho predsedníctva, s ktorým ste Kresťanskú úniu zakladali, dal prednosť KDH?
Nemáte ľahšiu otázku? Pre mňa je to nevysvetliteľné. Vnútorných vysvetlení mám niekoľko, ale mnohé z nich sú osobné, preto by som nerada o nich verejne hovorila.
Sklamalo vás toto rozhodnutie?
Áno, jednoznačne sklamalo.
No platí, že pán Škripek bol jasným stúpencom spojenia KDH s KÚ, ktoré nakoniec nevyšlo, a tiež deklaroval, že nechce ísť s OĽaNO. Zdá sa, že hlavnú rolu pri krachu rokovaní KDH a KÚ zohrali práve osobné animozity. Je to tak?
Je to mozaika viacerých faktorov. Branislav Škripek nebol jediný, kto silne podporoval spojenie s KDH. Aj ja som bola jeho pevným zástancom. Ale tak ako sme sa my slobodne rozhodli a oslovili KDH, že by sme s nimi radi išli do volieb, oni sa slobodne rozhodli, že s nami do volieb nepôjdu.
Je pre kresťanov dobré vysvedčenie, že ľudia, ktorí by si mali byť v politike najbližší, nedokážu stranícky spolupracovať?
Nie je to dobrá vizitka. V roku 2020 som si nemyslela, že Kresťanská únia zostane len Kresťanskou úniou. Aj preto sme jej dali takýto názov, že sa ako kresťania rôznych denominácií postupne vzdáme vzájomných animozít a minimálne do ďalších volieb nájdeme nejaký modus vivendi a pôjdeme spolu. Pretože toto chceli voliči. Dnes sa politici často oháňajú tým, čo chcú voliči, ale ak nám toto nespojenie budú voliči zazlievať, majú pravdu. Voliči si uvedomujú možnosť prepadnutia hlasov a čo tento výsledok následne znamená v parlamente. Napriek tomu sa v žiadnom prípade nemienim vymedzovať voči KDH.
Ale v súčasnej kampani sa voči KDH dosť vymedzujete. Minimálne to tak robí vo viacerých výstupoch váš kolega Richard Vašečka. Nie je to taktika, ktorou sa nakoniec do parlamentu nemusí dostať KDH ani KÚ?
Každý nesieme zodpovednosť za svoje skutky. Môj štýl to nebol, ale ako poznám Richarda Vašečku, určite sa neznížil k nepravdám či klamstvám vo svojich článkoch. Ja sa k iným politickým stranám podobne nevyjadrujem, iba ak v skutočne zásadných výnimkách.
Vy ste sa zastali predsedu KDH Milana Majerského po jeho poslednom medializovanom výroku. Ako by ste však odpovedali na jemu položenú otázku, či je pre Slovensko väčšia hrozba korupcia alebo LGBTI?
Pánu redaktorovi, ktorý otázku položil, by som odpovedala, že je to primitívne alibistická otázka, pretože porovnávať korupciu s LGBTI, nech pod touto skratkou myslíme čokoľvek, je nepatričné a považujem to za chyták.
Ale keby som bola v tej situácii, rozhodne poviem, že korupcia je neduh spoločnosti, ktorý je nielen proti Desatoru, ale aj proti dobrým mravom, a mali by sme urobiť všetko pre to, aby sme ho zo spoločnosti vymietli. Navyše korupcia je trestný čin, teda je jasne definovaná a celá spoločnosť to dobre vie. LGBTI sú ľudia, ktorí žijú medzi nami, majú rovnakú dôstojnosť ako ktokoľvek iný. Nemusíme vždy súhlasiť s niektorými ich názormi, ale rozhodne by som nikomu z nich na dôstojnosti neuberala.
Teda medzi LGBTI a korupciou je jasný rozdiel a v otázke či v odpovedi tieto dve veci nemožno zmiešavať. To by bola moja odpoveď.
Vy teda za skratkou LGBTI vidíte automaticky ľudí, nie ideológiu?
Pri takto položenej otázke bez akýchkoľvek doplnkov za tým vidím ľudí.
Zhodujete sa s Majerským, že LGBTI ideológia je pliagou, ktorá ničí krajinu?
Nepoužívam toto slovíčko. Nechcem prispievať k vulgarizácii nášho jazyka, na to mám slovenčinu priveľmi rada. Ale určite je ideológia LGBTI výrazným nebezpečenstvom pre spoločnosť. Mala som možnosť stretávať sa s ňou od roku 2004 v Európskom parlamente. Už od tých dôb som upozorňovala na predsedníctvach KDH, čo sa chystá a čo nás neminie. Vtedy to skôr brali ako nejakú moju sebaprezentáciu, ktorou chcem byť zaujímavá, ale už vidíme, kam to dnes došlo.
Preto keby som sa mala voči nejakej politickej strane vymedziť, je to Progresívne Slovensko, pri ktorom treba voličom jasne povedať, kde sú červené čiary a ako to Kresťanská únia myslí. Po 30 rokoch samostatného Slovenska som zásadne proti jeho ideologickej kolonizácii. Na návrhoch PS sa nedá zúčastňovať či ich dokonca podporovať.
Prečo ste v tejto veci natoľko ultimatívna?
Tomu, čo PS presadzuje, som sa venovala dlhšie. Sila niektorých politikov spočíva v tom, že využívajú mediálny éter ako vodnú plochu, aby predstavovali svoje koncepcie. Čím je koncept plochejší, tým lepšie sa od vody odráža a tým lepšie spoločnosť môžete pomýliť. Uvedomujem si celú genézu jednej rodiny, môžete si to ľahko domyslieť.
Zrejme narážate na rodinu Šimečkovcov. Čo tým chcete povedať?
Keď im nepomohlo komunistické pokrokárstvo a materializmus priemyselného veku na Ostravsku, tak to ďalej skúšajú cez propagovanie bezbrehej „slobody“ cez Denník N a predtým v denníku SME. V týchto dňoch dospeli až k progresivizmu par excellence, ktorému Francúzi hovoria progresivizmus elít. Navyše je tento progresivizmus podporovaný podpredsedníckou stoličkou v europarlamente v tretej generácii. Príbeh členov tejto rodiny ukazuje sled toho, prečo sa dnes progresivizmus dostal tam, kde je.
Šimečkovci boli však komunizmom tiež prenasledovaní. Bez ohľadu na to je progresivizmus pre vás synonymom komunizmu?
Je to priame pokračovanie komunizmu. S populizmom, ktorý robil Mečiar, u elít neuspejete. Elitám musíte ponúknuť iný populizmus a to je práve progresivizmus. Ale progres stojí na hlinených nohách, ak jedno nevyjde, skúsime druhé, lebo minulosť neexistuje. To má PS jednoznačne napísané na svojich bilbordoch.
No dnes je aj viacero praktizujúcich kresťanov, ktorí nemajú problém voliť PS. Ako si to vysvetľujete?
Je to pre mňa jedno z najväčších prekvapení. Vlastne nie je to prekvapenie, ale sklamanie. Kresťania prestávajú chápať, kde sú mantinely dobra a zla. Ako hovorí pápež František, platí princíp tekutého zla. Môžeme si spytovať svedomie od rodín cez pastoráciu, kde nastala chyba, že sme dospeli do takejto situácie.
Je pre vás v týchto voľbách väčšou hrozbou Smer alebo Progresívne Slovensko?
Sú to dve rôzne zlá. Tu neexistuje menšie alebo väčšie zlo. Zlo je zlo. A zlo nemôžeme legitimizovať.
KDH vyčítate, že neodmieta koalíciu s Hlasom či PS, ako to robíte vy. No v prípade PS koalíciu nevylúčila ani Erika Jurinová, ani Igor Matovič, s ktorými kandidujete v koalícii. Ako by ste sa po voľbách zachovali, ak by sa OĽaNO rozhodlo vstúpiť do vlády s PS?
OĽaNO je OĽaNO a Kresťanská únia je Kresťanská únia. Uvidíme, aké budú percentá a ako budú prebiehať rokovania. Rozhodne odmietame podporovať vládu, ktorá bude presadzovať registrované partnerstvá, uvoľnenie potratov, kondómy pre mladistvých či možnosť zmeny pohlavia detí. Tam spolupráca rozhodne nie je nemožná.
Za akých okolností si viete predstaviť koaličnú spoluprácu s PS, keď hopokladáte za zlo, ktoré nemožno legitimizovať?
Z môjho pohľadu by v kultúrno-etických otázkach nemohla byť žiadna zelená karta v parlamente. Tieto otázky nielenže nemôžu byť v koaličnej zmluve a vo vládnom programe, ale nemôže sa o nich v parlamente ani diskutovať. Keby sa to náhodou v Národnej rade objavilo a ktokoľvek z vlády by bol ochotný čo len debatovať na takú tému, Kresťanská únia by mala s takou vládou problém.
Sme samostatná politická strana, ktorá napriek tomu, že je v koalícii, môže za vážnych okolností odísť. V týchto témach totiž neexistuje kompromis, s progresívcami už vôbec nie. To sme videli aj v tejto vláde. V našej politike je kompromis obchodom, z čoho vznikajú obyčajne všetky problémy. Obchod do politiky nepatrí.
Kým pre KDH sú červenou čiarou registrované partnerstvá, pre OĽaNO je neprekonateľnou červenou čiarou v prípade akejkoľvek spolupráce vyplatenie 500 eur za účasť vo voľbách. Vy ste osobne stotožnená s touto podmienkou, ktorá vašej koalícii znižuje koaličný potenciál?
Je to riskantný záväzok. Môže sa stať, že vo všetkých ostatných bodoch zo zmluvy so Slovenskom nájdeme zhodu, ale v tomto nie.
Akú to má potom logiku? Nemá väčší zmysel stanoviť si protikorupčné či hodnotové červené čiary pre utvorenie nejakej koalície?
Ja by som na tejto podmienke netrvala a zvolila si červené čiary, o ktorých hovoríte.
Prečo sa podobne ako voči progresívcom nevyhraňujete aj voči Borisovi Kollárovi, ktorého životný štýl je pre mnohých kresťanov neprípustným?
Lebo je to jeho osobný štýl života. Boris Kollár nepresadzuje v Národnej rade žiaden zákon, ktorý by mužom dovoľoval zväzky s niekoľkými ženami. Ja to v žiadnom prípade neschvaľujem, aj sa čudujem, že to niekomu imponuje, ale je to niečo úplne iné.
Čo je teda politickým cieľom KÚ v týchto voľbách?
V tomto volebnom období sme boli stranou s najsilnejšie akcentovaným prorodinným programom, ktorý sa nám spolu s partnermi podarilo presadiť, čo pokladám za veľký úspech. Ešte nikdy v histórii sa toľko nehovorilo o rodine, jej dôležitosti a ochrane života. Dokonca už aj SaS má program pre rodiny. Chceme v tom pokračovať aj naďalej a posunúť sa k demografii.
Slovensko vymiera, naše čísla v pôrodnosti sú katastrofálne. Podľa výskumu Eurostatu chce mať väčšina žien o jedno dieťa viac, ako má, preto musíme vytvoriť rodinám a ženám také podmienky, aby to dieťa ešte mali. Netreba vymýšľať nič nové, treba kontinuálne pokračovať v tom, čo sme začali.
V parlamente ste sa trikrát pokúšali presadiť zákon o pomoci tehotným ženám, no ani raz to nevyšlo. Aké z toho pre vás vyplýva poučenie?
Súvisí to so širším kontextom. Toľko politikárčenia, mediálnych kampaní a klamstiev som doteraz nezažila. Viac sa tu protivníci prekrikujú, ako sa s nimi argumentuje o merite veci. Nerátala som, že by sa pri tomto návrhu moji oponenti znížili k takému množstvu lží a nenávisti. Ako som to už raz povedala, posudzovanie môjho zákona je jeden z najúspešnejších hoaxov, aké na Slovensku vznikli za posledné tri roky. Svedčí o tom aj to, keď František Mikloško, človek, ktorého pokladám za kamaráta, povie, že celý život nič iné nerobím, len chcem zakázať potraty. Toto ma šokovalo.
Pre niektorých ľudí a pre niektoré kruhy je potrat „sviatosť“, na ktorú sa nesiaha. Toto bola hlavná príčina toho, že aj keď môj zákon nebol o zákaze či obmedzovaní potratov, týkalo sa to ukončenia tehotenstva a toho sa nesmiete dotknúť.
Je teda toto cesta, ktorá sa vám pri danom zákone osvedčila? Alebo do budúcna zvolíte inú taktiku?
Zásadne sa vyhýbam tomu, aby moja argumentácia bola náboženská, vždy sa snažím argumentovať sekulárne, aj ten zákon tomu nasvedčuje. A budem sa naďalej pokúšať dostať do verejného priestoru prirodzený fakt, že ochrana života a manželstva sú predovšetkým ľudské hodnoty, ktoré sú pre nás posvätné, hoci pre mňa ide aj o Boží dar.
Nebola chyba, že ste pri presadení zákona viac nepoužívali aj politickú silu? Väčšinu volebného obdobia ste predsa mali viac poslancov ako Za ľudí. Mohli ste napríklad podmieniť podporu reformy nemocníc či národných parkov, ktoré od Kresťanskej únie záviseli, práve podporou vášho zákona, o ktorom sa následne hlasovalo, no tesne neprešiel.
V tomto ohľade vám dávam úplne za pravdu. Človek je po troch rokoch múdrejší. V hektickej dobe, ktorá bola, keď sme museli prijať veľmi dôležité veci, som si nebola istá, či bolo treba buchnúť po stole. Teraz si myslím, že som to mala urobiť, a z tohto obdobia by som si zobrala aj poučenie do budúcnosti.
Ste pripravená podporu tohto zákona aj nejakým spôsobom zobchodovať?
Pevne verím, že v budúcom parlamente bude viac poslancov, nielen kresťanov, ktorí tento zákon podporia. Netvrdím, že zákon bude rovnaký, ale tehotným ženám a matkám v ťažkostiach pomôcť treba.
V minulosti ste napísali, že ste za posledné roky mali niekedy pocit, že za všetko zlé na Slovensku ste mohli iba vy. Vzhľadom na to, čomu ste pre tento zákon čelili, kládli ste si niekedy otázku, či to stálo za to?
Určite to stálo za to, lebo na túto smršť som zvyknutá dlhé roky. Preto ak si niektorí mysleli, že sa „poučím“, tak sa mýlili. Skúsenosť mám omnoho väčšiu. Korisťou pre liberálno-progresivistické kruhy sú ľudia, ktorí váhajú a vajatajú v mene straníckej disciplíny a ustupujú od svojich princípov. Len čo tieto kruhy zistia, že neustúpite, prestávate byť pre nich zaujímavý.
Bohužiaľ, u nás to ešte takto nefunguje, ale v europarlamente som to takto zažila. Posledných 10 rokov to bol úplne iný život, ako keď som tam začínala. Pritom ja som sa nezmenila. Za to môžem vďačiť najmä výchove v rodine a príkladu nášho otca, že neuhol za žiadnych okolností.
Ako chcete ukončiť svoju politickú kariéru?
Človek nikdy nevie, ako sa politická kariéra ukončí. Z rodiny mám príklad svojho otca, ktorý si celý deň písal prednášku na konferenciu vo Viedni, ktorú robila biskupská konferencia o budúcnosti Európy, ale konferenciu už nestihol, lebo večer dostal infarkt. Do posledného dňa robil, ako mohol, a keď cítil, že môže niečo urobiť pre spoločné dobro, tak to urobil. V tomto je pre mňa veľkou inšpiráciou.
Ak vám teda ľudia dajú svoj hlas vo voľbách, je jasné, že nastúpite do parlamentu?
Situácia ukáže, ale zatiaľ nepočítam s tým, že by som v prípade zvolenia do parlamentu nenastúpila.
Máte nejakú politickú nasledovníčku, prípadne vidíte političku, ktorá by sa mohla ďalej venovať tomu, čo v politike prezentujete vy?
Je veľa dobrých žien, či už v mimovládnych organizáciách, ale aj političiek v parlamente. Dúfala som, že v politike zostane aj pani Anna Verešová, ktorá má skúsenosti z praxe a je principiálnou ženou, ktorá pozná mantinely. To sa, žiaľ, nestalo. Nikdy som si neosobovala právo, aby som sa v parlamente témam rodiny a ochrany života venovala jediná, a vždy som privítala, ak sa niekto chcel v týchto otázkach angažovať.
Pre mnohé ženy je to zrejme riziková pôda, ale vnímam ako chybu, ak sa v tomto smere neangažujú. U kresťanských žien by to mala byť otázka svedomia, bojovať za ochranu života. Treba hlavne urobiť krok dopredu, potom to už pôjde.
V poslednom období ste výraznejšie spolupracovali s poslankyňou NOVA Annou Andrejuvovou. V nej vidíte podobný potenciál?
Určite áno, je jedna z tých, ktoré môžu niesť pochodeň ďalej. Bola by som rada, keby sa za mnou nezavreli dvere.
Aká je ďalšia perspektíva KÚ po voľbách?
Kresťanská únia si uvedomuje, že je potrebné mať stranu, ktorá má jasno v hodnotách vychádzajúcich z kresťanstva, ktorá neuhne a berie to ako záväzok voči tomu, čomu uverila a čomu veria jej voliči. Určite budeme ďalej pokračovať ako Kresťanská únia, budeme ju ďalej budovať, ale ostaneme tiež otvorení spolupráci s inými kresťanskými stranami, ktoré majú rovnaké zásady ako my. Verím, že taká spolupráca po voľbách bude možná.
Takže k zlúčeniu s OĽaNO nedôjde?
Určite nie. Kresťanská únia je dlhodobý projekt.
Budete kandidovať aj do budúcoročných eurovolieb?
Ja nie.
A strana?
Chceli by sme kandidovať, ale ešte uvidíme, či sami alebo v koalícii. Uvidíme podľa preferencií.
Foto: Postoj/Andrej Lojan
