Zavedenie  daňového bonusu na manžela a manželku počas trvania manželstva a zníženie dane z príjmov právnických osôb na úroveň najnižších sadzieb v susedných krajinách sú predmetom dvoch legislatívnych návrhov, ktoré na prerokovanie parlamentom predložili poslanci Kresťanskej únie. „Návrhy priamo vychádzajú z nášho ekonomického programu Plán pre 7 bohatých rokov, ktorý sme pre pár dňami predstavili. Vzhľadom na súčasnú ekonomickú i spoločenskú situáciu nemáme na čo čakať. Staviame na overených riešeniach, ktoré fungujú,“ konštatuje Milan Krajniak, predseda Kresťanskej únie. 

Podpora súdržných rodín a manželstiev
Navrhovaná legislatívna úprava zavádza nový mechanizmus podpory rodín a manželských zväzkov vo forme daňového bonusu na manžela a manželku. „Vychádzame z presvedčenia, že manželstvo predstavuje základný pilier spoločnosti, ktorý si zaslúži aktívnu podporu zo strany štátu a jeho cieľom je podpora stability rodinných zväzkov a posilnenie ich spoločenského významu,“ uviedla poslankyňa Anna Záborská.

Daňový bonus je koncipovaný ako finančná úľava, ktorú môžu manželia čerpať počas trvania ich manželstva. Bude poskytovaný od okamihu uzavretia manželstva a jeho platnosť zanikne rozvodom alebo smrťou jedného z manželov. Tento systém je navrhnutý tak, aby postupne zvyšoval finančný príspevok podľa dĺžky trvania manželstva. V prvých desiatich rokoch manželstva bude mesačný bonus vo výške 30 EUR, v období od desiateho do dvadsiateho roku manželstva sa zvýši na 60 EUR mesačne a po dosiahnutí dvadsiateho roku spoločného života dosiahne maximálnu výšku 90 EUR mesačne. 

„Zavedením daňového bonusu by sa štát prihlásil k podpore rodinných hodnôt a zároveň by vyslal jasný signál o význame dlhodobých a stabilných vzťahov pre budúcnosť spoločnosti. Náš návrh posilňuje sociálnu stabilitu, podporuje finančnú situáciu rodín a vytvára prostredie, v ktorom sú rodinné hodnoty oceňované a chránené,“ dodala.

Pomoc podnikateľskému prostrediu
Zníženie dane z príjmov právnických osôb na úroveň najnižších sadzieb v susedných krajinách predstavuje kľúčový krok k oživeniu slovenského hospodárstva. „Navrhujeme zaviesť sadzbu 9 % pre firmy s ročným príjmom do 100 000 eur, čo by nás zladilo s Maďarskom a 16 % pre firmy s príjmom nad túto hranicu, podobne ako v Rumunsku. Tento krok je odpoveďou na hlbší problém slovenskej ekonomiky, ktorá za posledné roky stagnuje a čelí dôsledkom vysokého daňového zaťaženia, ktoré brzdí podnikateľský sektor,“ vysvetlil poslanec Richard Vašečka.

Podľa Karola Zimmera, ekonomického experta Kresťanskej únie, „zníženie daňového zaťaženia tiež prinesie zásadné zlepšenie v medzinárodnej konkurencieschopnosti Slovenska. Nižšie dane sú nielen o prilákaní zahraničných investícií, ale predovšetkým o tom, aby slovenskí podnikatelia mohli slobodne rásť a prispievať k rozvoju krajiny. Tento návrh je preto nevyhnutným opatrením, ktoré spája záujmy všetkých zložiek spoločnosti – od rodín a zamestnancov po podnikateľov a spotrebiteľov – a prináša reálnu víziu pre oživenie a dlhodobú prosperitu Slovenska.“

Zoštíhlenie vlády, vyrovnaný štátny rozpočet, zníženie daní  či podpora rodín a manželov sú základné piliere ekonomického programu „Plán pre 7 bohatých rokov“, ktorý dnes predstavila Kresťanská únia (KÚ). Podľa predsedu strany Milana Krajniaka, tento program charakterizuje návrat k riešeniam, ktoré fungujú, a vďaka nim bude Slovensko pravidelne dosahovať vysoký ekonomický rast vyšší ako 5 percent.

„Najskôr musíme pravidelne dosahovať vysoký ekonomický rast, až potom budú pravidelne rásť reálne platy a dôchodky,“ uviedol Milan Krajniak. „Vyšší ako 5-percentný rast sme dosiahli počas dvanástich rokov od vzniku Slovenskej republiky, najviac sa nám ekonomicky darilo v rokoch 2002 až 2008. Vtedy sme zažili 7 bohatých rokov s dlhodobým rastom životnej úrovne. Ak ich chceme zažiť opäť, musíme sa vrátiť k riešeniam, ktoré fungujú,“ dodal Krajniak.

„Hlavným ekonomickým problémom Slovenska je finančne prekŕmená vláda a súčasne finančne podvyživené rodiny, samosprávy a podnikateľský sektor. Opasok si preto musí utiahnuť vláda a nie ľudia,“ vysvetlil Milan Krajniak. „Vládu chceme zoštíhliť zo 16-tich rezortov na 10, z 800 organizácií verejného sektora na ústrednej úrovni chceme zrušiť 160, teda 20 percent,“ dodal. Slovenskú správu ciest, Úrad pre reguláciu hazardných hier, Národné centrum zdravotníckych informácií alebo Úrad verejného zdravotníctva uviedol ako príklady úradov, ktoré by mali byť zrušené a ich kompetencie by mali prejsť na príslušné ministerstvá.

Karol Zimmer, ekonomický expert Kresťanskej únie, v rámci programu vyzdvihol tri kľúčové opatrenia. Prvé je vyrovnaný štátny rozpočet ako jediný makroekonomický nástroj, ktorý má slovenská vláda na boj proti inflácii. Druhé má podobu znižovania daňového zaťaženia podnikania a tretie – rozumné ceny energií. „Rozhadzovanie minulých vlád dnes platia ľudia cez vysoké ceny a zvyšujúce sa dane. Ale žiadna krajina ešte nezbohatla z prerozdeľovania, preto je kľúčové nebrať ľudom peniaze a nechať ich rodinám a podnikom.“

Ekonomické posilnenie rodín sa prelína celým Plánom pre 7 bohatých rokov. „Ekonomika každej krajiny začína a končí pri stole rodiny. Rodina vytvára ekonomické zdroje prostredníctvom práce, podnikania a úspor, z ktorých zabezpečuje základné potreby svojich členov. O rodiny sa potrebujeme starať, aby boli v dobrej kondícii, pretože od nich závisí, koľko mladých ľudí sa zapojí do ekonomického procesu na Slovensku v budúcnosti. Navyše medzigeneračná solidarita v rodine zabezpečuje prenos hodnôt, zručností a majetku, čo sa jednoducho kúpiť nedá,“ konštatuje Richard Vašečka, podpredseda KÚ.

Medzi priority zaradil ekonomickú podporu rodín s deťmi – manželstvo a rodičovstvo musí byť finančne zvýhodnené. Ďalej daňový bonus pre manželku alebo manžela, odvíjajúci sa od rokov žijúcich v manželstve, zvýšenie daňového bonusu na dieťa na úroveň roka 2024, podporu rodinného podnikania či vyčíslenie práce vykonávanej v rodinách a jej započítavanie do HDP.

Anna Záborská, poslankyňa NR SR za KÚ potvrdila, že na februárovú schôdzu parlamentu predložia niektoré návrhy, ktoré sú súčasťou predstaveného plánu. „Hovoríme napríklad o znížení dane z príjmov právnických osôb na najnižšiu úroveň susedných štátov, pre firmy o obratom do 100 tis. eur na 9% (Maďarsko) a nad 100 tis. na 16% (Rumunsko). Budeme sa usilovať aj o zavedenie  daňového bonusu na manžela a manželku počas trvania manželstva. Nárok naň by vznikol zároveň so vznikom manželstva a zánikom manželstva by právo na daňový bonus zaniklo. Konkrétne, prvých 10 rokov by išlo o 30 EUR, od 10 do 20 rokov – 60 EUR a od 20 rokov spoločného života – 90 EUR mesačne,“ dodala A. Záborská.

Na spoločnom brifingu opozičných parlamentných strán k aktuálnej situácii na Slovensku sa vyjadril za Kresťanskú úniu jej podpredseda a poslanec NR SR Richard Vašečka:

“Vláda Roberta Fica, ktorá sa lživo a bez hanby nazýva ”sociálnou”, v rámci konsolidácie hodila ťažké bremeno na najslabších – rodiny s deťmi a seniorov, ktorí deti už vychovali. Sama si však opasok utiahnuť nemieni. Kresťanská únia takúto politiku vlády nemôže akceptovať a sme presvedčení, že táto vláda by mala skončiť, pretože rodinám nepomáha ale naopak – výrazne škodí.”

Kresťanská únia nepodporí návrh štátneho rozpočtu. Možno konštatovať, aká vláda, taký rozpočet. Asociálny, bez rešpektu k rodinám s deťmi, k práci zdravotníkov a učiteľov, bez schopnosti reagovať na potreby zamestnancov a zamestnávateľov, samospráv a s úplnou ignoráciou rozvoja vzdelania, výskumu. Za takýto rozpočet hlasovať nebudeme.

Ako pri konsolidačnom balíčku, tak i pri štátnom rozpočte vláda občanom odkazuje. „Vy sa uskromnite, aby nám viac ostalo“. Nijako inak nemožno čítať jednotlivé rozpočtové kapitoly, v ktorých chýbajú čísla odrážajúce úsporu v štátnom aparáte a na vládnych výdavkoch. Vláda navyše o zákone roka obmedzila diskusiu poslancov i odbornej verejnosti, zámerne dáva stopku dobrým opozičným návrhom, ktoré by pomohli rodinám, pracujúcim i zamestnávateľom, pričom štátny aparát by fungoval efektívnejšie.

Parlament diskutoval o našom návrhu novely zákona o pohrebníctve, ktorá má zmeniť postup pri zaobchádzaní s ľudskými pozostatkami po spontánnych a umelých potratoch.

Podľa súčasnej právnej úpravy je možné ich individuálne pochovanie na základe žiadosti rodičov. Ak však rodičia nepožiadajú o vydanie pozostatkov dieťaťa na pochovanie, končia v spaľovni biologického odpadu. Návrh ukladá zdravotníckym zariadeniam, aby zabezpečili a uhradili kremáciu všetkých potratených pozostatkov, upravuje definíciu mŕtvo narodeného dieťaťa a definíciu pôrodu.

Kritérium zachovania ľudského, dôstojného prístupu a dostatočnej piety voči potrateným ľudským plodom, ktoré sú považované za ľudské pozostatky v prípade vyžiadania rodičmi, však nemôže byť závislé na subjektívnom rozhodnutí rodičov, ale predstavuje univerzálnu spoločenskú hodnotu.

Ak nazeráme na plod ako na ľudský pozostatok v prípade záujmu rodičov o jeho pochovanie, nemožno na neho v prípade neprejavenia záujmu rodičov o pochovanie nazerať ako na odpad. Právna úprava pochovania takýchto ľudských pozostatkov je už praxou overený koncept v mnohých európskych krajinách, napríklad v Českej republike, Švédsku, Maďarsku alebo Francúzsku.

Súčasťou návrhu zákona je aj vyplatenie príspevku na pohreb rodičovi, ktorý požiadal o vydanie potrateného alebo predčasne odňatého ľudského plodu na pochovanie. Rovnako poslanci navrhujú upraviť definíciu mŕtvo narodeného dieťaťa a definíciu pôrodu.

V súlade s definíciami Svetovej zdravotníckej organizácie sa každé dieťa, ktoré sa narodí živé, bude považovať za pôrod. Zavedením novej definície, ktorá kladie hranicu medzi potratom a pôrodom do skoršieho štádia tehotenstva, dôjde k tomu, že niektoré ukončenia tehotenstva, ktoré sú podľa doterajšej praxe považované za potraty, budú po novom kvalifikované ako pôrody. Zaužívaná prax zaostáva za aplikáciou prekonanej hranice tisíc gramov hmotnosti dieťaťa, resp. 28 týždňom tehotenstva.

V súvislosti so zákonom o pohrebníctve a zachovania piety voči mŕtvo narodeným deťom teda dochádza k situáciám, kedy je k mŕtvo narodenému dieťaťu s nižšou ako spomenutou hmotnosťou, prípadne kratším gestačným vekom pristupované ako k odpadu zo zdravotnej starostlivosti a z toho dôvodu končí, v prípade, že si ho rodičia na pochovanie nevyžiadajú, v spaľovni odpadov. To považujeme za neprípustné.

Poslanci Kresťanskej únie Anna Záborská a Richard Vašečka podali na prerokovanie parlamentom návrhy súvisiace so zmenami v zákone o dani z príjmov a v zákone o umelom prerušení tehotenstva.

„V Kresťanskej únii sme presvedčení, že každý ľudský život si zaslúži ochranu od počatia, o to viac od času, keď mu už bije srdce. V čase demografickej krízy sa stáva táto téma ešte dôležitejšou. Rovnako ako život chceme chrániť viacdetné rodiny, ku ktorým sa štát správa macošsky. Svojimi opatreniami ich trestá za to, že sa starajú a vychovávajú viac ako dve deti. To chceme zmeniť navrátením daňového bonusu pre viacdetné rodiny,“ vysvetlil Milan Krajniak, predseda Kresťanskej únie.

Vývoju demografie neprospejú zmeny v zákone o dani z príjmov, ktoré sa týkajú daňového bonusu na deti. Prijaté konsolidačné opatrenia ho viacdetným rodinám výrazne zosekali alebo zoťali na nulu.

„Zníženie daňového bonusu bez ohľadu na počet detí bude mať neprimeraný vplyv na väčšie rodiny. Vláda tak vykrátila daňový bonus, že tí rodičia, ktorí v hrubom zarobia viac ako 3632 eur nedostanú nič, a to bez ohľadu na počet detí, keďže krátenie sumy sa uplatňuje na každé jedno dieťa samostatne. Je pritom veľký rozdiel, či sa z tejto sumy rodičia starajú o jedno alebo päť detí. Tento problém by sa vyriešil, ak by bol prijatý ešte v rámci rokovania o konsolidácii môj pozmeňujúci návrh, ktorý sme dnes pretavili do samostatného návrhu. Navrhujeme, aby sa daňový bonus nekrátil rodičom, ktorí vychovávajú tri a viac detí,“ vysvetlila Anna Záborská.

Podľa slov Milana Krajniaka, „mnohé rodiny dnes váhajú, či mať viac ako jedno alebo dve deti, a to z dôvodu finančnej náročnosti vrátane nákladov na bývanie. Poskytovaním cielenej daňovej podpory, ako sú zvýšené daňové úľavy, môže štát zmierniť niektoré z týchto finančných záťaží. Fiškálna politika štátu zameraná na väčšie rodiny je strategickou investíciou do populačnej stability, ekonomickej produktivity a sociálnej súdržnosti našej krajiny.“

Základným cieľom návrhu novely zákona o umelom prerušení tehotenstva je skrátenie obdobia v ktorom je možné podstúpiť umelé ukončenie tehotenstva tak, aby zodpovedalo prvému dokumentovateľnému prejavu zdravého vývoja plodu, ktorým je tlkot srdca.  „Vedecké dôkazy potvrdzujú, že prítomnosť detekovateľného tlkotu srdca v období po 7. týždni vývoja plodu je kľúčovým ukazovateľom, ktorý signalizuje životaschopné tehotenstvo. Preto navrhujeme skrátiť lehotu pre umelé ukončenie tehotenstva z doterajších dvanásť na osem týždňov,“ vysvetlila Anna Záborská.

Okrem vedeckej roviny má skrátenie obdobia, v ktorom je možné podstúpiť umelé ukončenie tehotenstva, aj morálnu rovinu. „Politici majú morálnu povinnosť prijímať také právne predpisy, ktoré odrážajú záväzok chrániť ľudský život v každom štádiu. Právne predpisy v prospech života sú súladné so širšími zásadami ľudských práv, najmä s myšlienkou, že žiadny človek by nemal byť zbavený života bez riadneho procesu,“ dodal Richard Vašečka. 

Predkladatelia v dôvodovej správe upozorňujú aj na skutočnosť, že potraty znižujú pôrodnosť spôsobom, ktorý môže mať dlhodobé dôsledky pre spoločnosť, napríklad nedostatok pracovných síl, starnutie populácie a hospodársku nestabilitu. Slovensko bude totiž v rámci EÚ jeden z najrýchlejšie starnúcich štátov, čo bude mať za následok prudký rast miery ekonomickej závislosti medzi štátmi únie. 

Píše Milan Krajniak

Obnoviť Slovensko znamená posilniť rodiny, mestá a obce, prirodzené regióny a súčasne zoštíhliť vládu.

Za predsedu Kresťanskej únie som bol zvolený s víziou obnovy Slovenska ako atraktívneho rodinného štátu s dlhodobo rastúcou dynamickou ekonomikou. Súčasťou tejto vízie je konzervatívny prístup k slovenským inštitúciám: znamená to posilniť tie, ktoré napriek problémom fungujú. A súčasne zoštíhliť či zrušiť také, ktoré nefungujú dobre.             

Viac slobody a zodpovednosti pre rodiny, mestá, obce a regióny

Posilniť znamená viac slobody, viac financií, viac kompetencií. A súčasne to znamená aj viac zodpovednosti. Znamená to zmenu zmýšľania. Ide o to, aby sme sa pozerali na rodinu, na mestá a obce, na prirodzené regióny a na náš národný štát ako na dospelé a svojprávne inštitúcie. Nie ako na deti, ktoré nie sú za seba zodpovedné a má sa o ne starať niekto iný – to je v prípade slobodného a dospelého jedinca nedôstojné. 

Nie vláda má rozhodovať o výchove dieťaťa. Rodina sa má o to starať, má mať slobodu a zodpovednosť vybrať pre svoje dieťa školu a obsah vzdelávania. Akú rodinu chceme podporovať? Je to rodina tvorená otcom, mamou a deťmi. Je to manželstvo jedného muža a jednej ženy. Takáto rodina je najlepším domovom pre výchovu detí. A nielen to, rodina je aj základnou sociálnou a ekonomickou jednotkou štátu, ktorá je navyše prínosom pri dôchodkovom zabezpečení a sociálnej pomoci. Preto chceme podporovať súdržné rodiny, preto chceme, aby boli rodiny ekonomicky nezávislé. 

Nie vláda sa má postarať o základné školy, sociálnu pomoc a domovy pre seniorov. Mestá, obce majú mať viac slobody, aby to urobili. To znamená viac financií a viac kompetencií. Ale aj viac zodpovednosti.

Nie vláda sa má starať o stredné školy, cestovný ruch a regionálny rozvoj. Prirodzené regióny majú mať slobodu, teda viac financií a právomocí, aby to urobili. Ale aj viac zodpovednosti.

Platí to aj na úrovni národného štátu. Nie Európska únia sa má starať o slobodu, bezpečie a dôstojný život slovenských občanov. My ako národný štát, my ako občania Slovenskej republiky to máme urobiť. My, ako dospelý národ a štát, máme slobodu a zodpovednosť. Nedajme si ich vziať. My nepotrebujeme “eurotatkov” a “euromacochy”, aby nám ako nesvojprávnym nedospelým deťom hovorili, čo máme robiť.

Za posledných 20 rokov riešila Európa tri strategické otázky: jadrovú energetiku, masovú ilegálnu migráciu a zákaz spaľovacích motorov. Vo všetkých týchto strategických otázkach sme mali pravdu my a nie EÚ. Bez ohľadu na zloženie aktuálnej vlády urobila Slovenská republika lepšie rozhodnutia ako EÚ. Preto je suverénny národný štát s právom veta v EÚ inštitúciou, na ktorej máme stavať. 

Obnova a zoštíhlenie vlády

Naše vlády bez ohľadu na zloženie chcú robiť tristo vecí naraz, ale žiadnu neurobia poriadne. To hovorím aj sebakriticky. Vláda, ktorej som bol členom, prijala Plán obnovy, v ktorom boli zadefinované desiatky akože reforiem, ktoré mali obnoviť konkurencieschopnosť Slovenska. Veľa nových stratégií, veľa nových cieľov, veľa noriem a regulácií, ktoré treba dodržiavať a kontrolovať, veľa nových úradníkov a veľa nových papierov.

Reforma nemocníc, reforma národných parkov, reforma súdnictva, reforma vysokého školstva – aké sú výsledky? Iba ďalší chaos. Som preto presvedčený, že vládu treba zásadne zoštíhliť, minimálne o tretinu. A všetky kompetencie, ktoré sa dajú, treba presunúť na mestá, obce a prirodzené regióny.

Čo sa týka zoštíhlenia vlády, namiesto šestnástich rezortov plus premiér by ich malo byť desať plus premiér. Ministerstvá zahraničia, obrany, vnútra, spravodlivosti a financií považujeme za zmysluplné. Ostatné ministerstvá však treba pozlučovať a nechať im iba tie kompetencie, ktoré nepresunieme na mestá, obce a prirodzené regióny.

Mali by sme mať jedno ministerstvo pôdohospodárstva a životného prostredia. Regionálny rozvoj treba posunúť na kraje. Mali by sme mať ministerstvo infraštruktúry – energetickej, dopravnej, digitálnej aj telekomunikačnej. Cestovný ruch treba presunúť na kraje.

Mali by sme mať ministerstvo rodiny, práce a podnikateľského prostredia. Toto má byť rozvojové ministerstvo, kde investujeme do našej budúcnosti – demografickej aj ekonomickej. Aktívne opatrenia na trhu práce treba posunúť na kraje. Mali by sme mať ministerstvo zdravotného, sociálneho a dôchodkového zabezpečenia. Toto má byť ministerstvo pomoci tým, ktorí to potrebujú. Rozhodovanie o sociálnej pomoci by sme mali posunúť na samosprávy.

A mali by sme mať ministerstvo vzdelávania, vedy, kultúry a športu. Maximum škôl, aj vysokých, maximum múzeí, divadiel, galérií by sme mali posunúť na kraje. Na centrálnej úrovni by mali zostať iba erbové inštitúcie – napríklad SND, SNM, UK a podobne.

Našim rodinám je v zásade jedno, kto to urobí. Záleží im na tom, aby to fungovalo dobre. Vláda nemá miestnu znalosť problémov. Tak posuňme vo veciach miestne a regionálne príslušných právomoci tomu, kto túto znalosť má – teda rodinám a samosprávam. Navyše, ak budú ľudia chcieť, budú si to môcť lepšie postrážiť. 

Nemýľme si štát a vládu. Slovenskú republiku tvoria najmä ľudia, rodiny, obce a mestá, ako aj prirodzené regióny. Posilnením týchto inštitúcií a súčasným zoštíhlením vlády posilníme aj náš štát ako celok.

Obnova inštitúcií je predpokladom obnovy Slovenska ako atraktívneho rodinného štátu s rastúcou dynamickou ekonomikou. Posunutím kompetencií z vlády na rodiny a samosprávy dáme priestor slobode, iniciatíve a kreativite v riešení problémov. Nebojme sa toho. Ťažisko Slovenska treba posunúť nadol.

Foto: Martin Baumann/TASR

Snem Kresťanskej únie zvolil do čela strany Milana Krajniaka. Anna Záborská sa stala čestnou predsedníčkou KÚ.

Krajniak: Sme konzervatívni rebeli a chceme obnoviť Slovensko

Delegáti Snemu Kresťanskej únie v sobotu v Nimnici zvolili nového predsedu strany, Milana Krajniaka, pričom doterajšia predsedníčka a zakladateľka strany Anna Záborská nekandidovala a prijala post čestnej predsedníčky Kresťanskej únie. Podpredsedami ostávajú poslanec Národnej rady SR Richard Vašečka a zakladajúci člen strany Ľubomír Šteiniger. Delegáti si minútou ticha uctili nedávno zosnulého kolegu a člena predsedníctva, Michala Považana. Delegáti snemu sa, okrem iného, uzniesli na tom, že strana bude naďalej aktívne predkladať v parlamente zákony zamerané na ochranu života a komunikovať tému vo verejnom priestore.

Milan Krajniak predstavil svoju víziu Kresťanskej únie. „Potrebujeme obnoviť Slovensko, to znamená stavať na pevných základoch, na overených hodnotách. Znamená to opierať sa o rodinu, mestá a obce, prirodzené regióny a národný štát. To sú inštitúcie, ktoré síce s problémami, ale fungujú. Znamená to odľahčiť a zoštíhliť vládu, ktorá to celé zastrešuje, lebo je príliš veľká a ťažká. Chrániť nevládze, ale zbytočne zaťažuje. Obnoviť ekonomiku znamená viac slobody, menej daní, regulácií, papierov a povolení. Obnoviť vzťahy znamená správať sa k sebe navzájom dôstojne a s rešpektom.“

Ako nový predseda Kresťanskej únie zdôraznil, „sme konzervatívni rebeli, a preto napriek väčšinovému hejterstvu a konfrontácii chceme na Slovensku obnoviť úctu a rešpekt k sebe aj k oponentom. Začneme od seba a budeme sa k sebe aj k iným správať dôstojne – s úctou, pokorou a rešpektom. Lebo to je náš vlastný konzervatívny a kresťanský politický štýl.“

Žena, matka, politička, dcéra svojho otca

Anna Záborská naďalej ostáva činná ako poslankyňa Národnej rady SR a blízko Kresťanskej únii. „Z politiky neodchádzam. Naďalej budem s Richardom Vašečkom v parlamente hlasom, ktorý presadzuje kresťanské princípy a hodnoty. Celý čas som sa snažila, aby politika išla cestou spoločného dobra. Prevládajú dobrá osobné, dobrá politických strán či finančných skupín. No za spoločné dobro, pre každého a pre všetkých, akoby sa neoplatilo obetovať. Nielen v týchto dňoch je dôležité pripomínať si, že bez obety za presadzovanie myšlienok, o zvestovaní Pravdy, by nepadol komunizmus, nebol by November 89,“ zdôraznila Anna Záborská.

Slová vďaky čestná predsedníčka KÚ adresovala nielen straníckym kolegom, ale predovšetkým svojmu otcovi Antonovi Neuwirthovi. „Som dcérou svojho otca, stojím tu však za seba, nie za neho. Jeho však nikdy nezapriem. Dal mi život, viedol ma v ňom, rovnako i v politike, radil, počúval, pomáhal celým svojim bytím.  A za to mu chcem poďakovať.“ Anne Záborskej vyslovil uznanie a vďaku za jej prácu a nasadenie pre KÚ podpredseda Richard Vašečka. Vyzdvihol jej politický talent, rozvahu, vytrvalosť a konzistentné postoje nielen v oblasti ochrany života. Pre Milana Krajniaka je Anna Záborská symbolom ochrany života a rodiny, slušnosti a galantnosti v politike, za čo sa jej poďakoval, pretože je to v slovenskej politike veľmi výnimočné.

Až štvrtina detí a viac ako tretina rodín s deťmi sú na Slovensku ohrozené chudobou alebo sociálnym vylúčením. Vláda svojimi krokmi štatistiky rozhodne nevylepší.

Takmer milión ľudí (943-tisíc) na Slovensku, podľa údajov Štatistického úradu (ŠÚ SR), ohrozovala v minulom roku chudoba alebo sociálne vylúčenie, pričom najviac ohrozené boli rodiny s deťmi a neúplné domácnosti. Nehovoríme o situácii, kedy si musia odrieknuť druhú dovolenku v roku alebo tábor pre deti. Hovoríme o stave, kedy financie nepokryjú ani základné výdavky domácnosti, nemôžu si dovoliť zdravotnú či sociálnu starostlivosť a otázka ako ďalej je na dennom poriadku. 

„Hovoriť o chudobe ako o niečom, čo u nás neexistuje, je nezmyslel, čísla ukazujú nepríjemnú realitu, ktorú spoločnosť a štát musí nielen vnímať reálne ale i riešiť. Najmä rodinám podlomila kolená pandémia a konsolidácia tejto vlády. Infláciu paradoxne zvládli, nakoľko rodinný balíček, známy ako 200 eur na dieťa, urobil situáciu s nárastom cien udržateľnou. Takzvaná prorodinná a sociálna vláda Róberta Fica si škrtaním podpory rodín jednoducho zabezpečila, aby štatistiky výrazne rástli,“ konštatuje Anna Záborská, predsedníčka Kresťanskej únie.

Zo správy ŠÚ SR vyplýva, že slovenské domácnosti s deťmi sú z hľadiska výskytu chudoby podstatne rizikovejšie ako domácnosti bez detí. Domácnosti so závislými deťmi v SR boli až 1,5-násobne viac ohrozené rizikom chudoby alebo sociálneho vylúčenia ako domácnosti bez detí. Konkrétne, najviac boli ohrozené úplné domácnosti s vyšším počtom detí, t. j. domácnosť 2 dospelých s 3 a viacerými závislými deťmi. Až 37,1% ľudí žijúcich v takomto type domácnosti bolo dotknutých chudobou alebo sociálnym vylúčením.

Na Slovensku je chudobou alebo sociálnym vylúčením ohrozená štvrtina detí. Vyplýva to z najnovších údajov Eurostatu za minulý rok. Slovensko vykazuje horšie výsledky aj ako je priemer Európskej únie. Patrí nám 8. najhoršia priečka v rámci EÚ. Chudobou alebo sociálnym vylúčením je u nás ohrozených 25,3 percenta detí do 18 rokov. Ide o najhorší výsledok v porovnaní s okolitými krajinami.

„Je dôležité neustále hovoriť o tom, že chudoba je veľký problém aj vyspelej spoločnosti, nielen krajín tretieho sveta. Je potrebné si neustále pripomínať slová katolíckeho kňaza Josepha Wresinského, ktoré si prečítate v Paríži, pri budove OSN či europarlamentu na pamätnej tabuli všetkým obetiam hladu, nevedomosti a násilia  – kde sú ľudia odsúdení na život v chudobe, tam sú porušované ľudské práva. Zjednotiť sa pre ich dodržiavanie je našou svätou povinnosťou. Vtesané do nej boli v roku 1987 a odvtedy vyznievajú, žiaľ aj dnes, pravdivo a naliehavo,“ dodáva A. Záborská.

Medzinárodný  deň boja proti chudobe má výnimočný príbeh
17. október bol uznesením Valného zhromaždenia OSN zo dňa 22.decembra 1992 vyhlásený za Medzinárodný deň za odstránenie chudoby. Tento dátum nebol vybraný náhodne. Viaže sa s menom francúzskeho katolíckeho kňaza Josepha Wresinského (1917 – 1988). 
Detstvo prežil v trpkej chudobe. Stal sa kňazom a bol v blízkosti chudobných. Po vysvätení pôsobil v priemyselnej oblasti, najskôr ako kaplán, neskôr ako farár. V roku 1956 mu biskup navrhol, aby prevzal prácu v tábore bezdomoveckých rodín v Noisy-le-Grand (východne od Paríža), kde žilo takmer 250 rodín. Príchod na toto miesto bol preňho skutočne šokujúci. Vložil celú svoju energiu, aby týmto rodinám bola priznaná ich dôstojnosť, aby bolo rešpektované ich človečenstvo s vlastnou a jedinečnou životnou skúsenosťou, aby neboli vylúčení zo spoločnosti. Poháňalo ho presvedčenie, že bieda nie je nezmeniteľná a ľudia sú schopní ju prekonať. Časom sa spolu s ním angažovalo v boji proti chudobe množstvo mužov a žien rôzneho pôvodu. Mnohí z nich sa rozhodli ponúknuť svoje skúsenosti a schopnosti a zdieľať svoj život s najchudobnejšími. 

Takto vznikol “voluntariát”, spoločenstvo spolupracovníkov ATD štvrtý svet. V roku 1979 bol Wresinski menovaný za člena francúzskej hospodárskej a sociálnej rady. V jej mene predložil v roku 1984 svetoznámu správu „Veľká chudoba a hospodárska a sociálna neistota”. Rada prijala jeho návrhy na rozsiahly boj proti chudobe a tým potvrdila jeho presvedčenie, že chudoba predstavuje narušenie ľudských práv. Toto narušenie sa dá prekonať iba vtedy, ak sú chudobní vtiahnutí do tohto procesu ako partneri. Z jeho iniciatívy sa 17. októbra 1987 zišlo na námestí Trocadero v Paríži 100 tisíc ľudí zo všetkých sociálnych vrstiev, z rôznych končín sveta. Ich zámerom bolo vyvinúť na spoločnosť tlak v prospech rešpektovania ľudských práv. 

(zdroj: TK KBS)

Pýtame sa, kto a kedy dodrží záväzky a sľuby o garantovanej pomoci?
Prečo štát ignoruje tých, ktorí jeho povinnosti preberajú na svoje plecia?

V sobotu, 12. októbra, si pripomíname Svetový deň hospicov a paliatívnej starostlivosti

Parlament prijal pred dvomi rokmi prelomový a reformný zákon, ktorý jasne definoval paliatívnu starostlivosť. Namiesto toho, aby sa poskytovatelia tejto služby naplno zaoberali starostlivosťou o ťažko chorých a zomierajúcich pacientov v ich prirodzenom prostredí, ale aj v ústavných zariadeniach, musia riešiť existenčné problémy. Mnohým zariadeniam hrozí zánik, nemajú financie na personál i prevádzku, zadlžujú sa úvermi, aby z mesiaca na mesiac prežili. Dobrý zákon nie je nič platný, ak štát v plnení svojich povinností zlyháva na plnej čiare.

Začiatkom roka Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou na základe kontroly konštatoval, že starostlivosť o zomierajúcich pacientov je zo strany zdravotných poisťovní finančne podhodnotená. Zistenia úradu potvrdili aj lekári z praxe. Ministerstvo zdravotníctva žiadalo od poskytovateľov zdravotnej starostlivosti aj od poisťovní dáta a potom ceny preverí. Ministerka Dolinková v čase svojho úradovania nekomunikovala, či údaje dostala alebo nie.

Už takmer rok štát nevypísal sľúbený národný projekt na čerpanie eurofondov. Rezort zdravotníctva informoval, že peniaze na vyhlásenie výzvy dostali 24. septembra a sľúbilo vypísať výzvu. Tá doteraz nie je zverejnená.

„Situácia v hospicoch je vážna, hlavne v Trenčíne. Všetky lôžkové hospice sú totiž súkromné alebo charity. Dôstojná jeseň života by mala byť témou každej generácie a politikov akejkoľvek vlády. Nie je mysliteľné, aby štát ignoroval zariadenia, ktoré svojimi službami suplujú jeho úlohu, nedoručil im podporu tak, ako sa zaviazal nielen v rámci výziev čerpania financií z Plánu obnovy a odolnosti. Tvrdo na to doplácajú ľudia, ktorí potrebujú pomoc, aby sa mohli so životom rozlúčiť v dôstojných podmienkach,“ konštatuje Anna Záborská, predsedníčka Kresťanskej únie.

Mobilné hospice bez odborného personálu

Kde sme sa od schválenia zákona posunuli? Nariadením vlády bol v roku 2023 počet mobilných hospicov stanovený na 45. Z Plánu obnovy mohol každý hospic čerpať 70 000 € na nákup elektromobilov (podmienka výzvy),  injekčných dávkovačov, odsávačiek… Všetky tieto opatrenia umožnili, že na Slovensku začali vznikať nové hospice. V rámci národného projektu  REACT  ” Posilnenie dlhodobej zdravotnej starostlivosti “, mohli byť  financované  mzdové náklady pracovníkov mobilných hospicov. Ten však skončil v decembri 2023. Bol  prisľúbený  ďalší projekt na stabilizáciu personálu v dĺžke trvania troch rokov.  Zatiaľ nebol vyhlásený.

Realita
Rozšírenie verejnej minimálnej siete poskytovateľov zdravotnej starostlivosti znamená, že zdravotné poisťovne majú povinnosť sieť naplniť, preto s novými MoHo začali uzatvárať  zmluvy. Nie však so všetkými.  

Nové ale i  staršie MoHo  majú síce nové autá, ale nemajú na mzdy lekárov a  sestier, preto ich museli prepustiť, alebo skrátiť úväzky.  Mnohí tak pôsobia  na inom  pracovisku a o pacientov v MoHo   sa starajú popri inej práci  bezplatne,  dobrovoľnícky. To vedie k ich nadmernému vyčerpaniu. Financovanie z darov, 2%  nemajú   mladé MoHo  rozbehnuté. Naštartovanému rozvoju  MoHo hrozí kolaps  alebo je v kolapse.

Príklad zo včerajšieho dňa:  Sestra z MoHo  v Banskej Bystrici bola u pacienta vzdialeného 80 km. Je to 38 ročný otec dvoch detí, ktorému  zaviedla Grasebyho pumpu (injekčný dávkovač  na 24- hodinové  kontinuálne podávanie  morfínu). Pacient  trpel neznesiteľnou bolesťou.  V uvedenej oblasti nie je žiaden mobilný hospic. Ak nebude  pokračovanie národného projektu  na stabilizáciu personálu aj  MoHo v Banskej Bystrici  zanikne.

———–

O zákone (č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti )

Zákon presne vymedzuje nové tri formy zdravotnej starostlivosti: dlhodobej, následnej a paliatívnej. Zadefinovanie týchto foriem tak garantuje pacientovi jednoznačné právo na potrebnú formu starostlivosti.

Dôležité je i zreteľnejšie oddelenie sociálnej starostlivosti od zdravotnej. Nové definície pomôžu vytvoriť základ pre systém dlhodobej integrovanej sociálno-zdravotnej starostlivosti, z ktorého benefity budú pociťovať najmä osoby s chronickými chorobami, s potrebou paliatívnej zdravotnej starostlivosti, so zdravotným postihnutím či starší ľudia. 

Zákon tým, že upravuje poskytovanie paliatívnej zdravotnej starostlivosti pre osoby najmä v domácom alebo v inom prirodzenom prostredí, prispieva k zosúladeniu pracovných a rodinných potrieb príbuzných pacienta. 

Návrh zákona je reformný: Prispieva k riešeniu problémov dlhodobej zdravotnej starostlivosti, ktorá je deklarovaná nielen v Stratégii dlhodobej starostlivosti v Slovenskej republike, ale aj vo viacerých aktuálnych strategických dokumentoch v oblasti zdravotnej a sociálnej starostlivosti.

Prijatím tohto zákona vláda v roku 2022 splnila politické záväzky vyjadrené vo svojom Programovom vyhlásení.