Až štvrtina detí a viac ako tretina rodín s deťmi sú na Slovensku ohrozené chudobou alebo sociálnym vylúčením. Vláda svojimi krokmi štatistiky rozhodne nevylepší.

Takmer milión ľudí (943-tisíc) na Slovensku, podľa údajov Štatistického úradu (ŠÚ SR), ohrozovala v minulom roku chudoba alebo sociálne vylúčenie, pričom najviac ohrozené boli rodiny s deťmi a neúplné domácnosti. Nehovoríme o situácii, kedy si musia odrieknuť druhú dovolenku v roku alebo tábor pre deti. Hovoríme o stave, kedy financie nepokryjú ani základné výdavky domácnosti, nemôžu si dovoliť zdravotnú či sociálnu starostlivosť a otázka ako ďalej je na dennom poriadku. 

„Hovoriť o chudobe ako o niečom, čo u nás neexistuje, je nezmyslel, čísla ukazujú nepríjemnú realitu, ktorú spoločnosť a štát musí nielen vnímať reálne ale i riešiť. Najmä rodinám podlomila kolená pandémia a konsolidácia tejto vlády. Infláciu paradoxne zvládli, nakoľko rodinný balíček, známy ako 200 eur na dieťa, urobil situáciu s nárastom cien udržateľnou. Takzvaná prorodinná a sociálna vláda Róberta Fica si škrtaním podpory rodín jednoducho zabezpečila, aby štatistiky výrazne rástli,“ konštatuje Anna Záborská, predsedníčka Kresťanskej únie.

Zo správy ŠÚ SR vyplýva, že slovenské domácnosti s deťmi sú z hľadiska výskytu chudoby podstatne rizikovejšie ako domácnosti bez detí. Domácnosti so závislými deťmi v SR boli až 1,5-násobne viac ohrozené rizikom chudoby alebo sociálneho vylúčenia ako domácnosti bez detí. Konkrétne, najviac boli ohrozené úplné domácnosti s vyšším počtom detí, t. j. domácnosť 2 dospelých s 3 a viacerými závislými deťmi. Až 37,1% ľudí žijúcich v takomto type domácnosti bolo dotknutých chudobou alebo sociálnym vylúčením.

Na Slovensku je chudobou alebo sociálnym vylúčením ohrozená štvrtina detí. Vyplýva to z najnovších údajov Eurostatu za minulý rok. Slovensko vykazuje horšie výsledky aj ako je priemer Európskej únie. Patrí nám 8. najhoršia priečka v rámci EÚ. Chudobou alebo sociálnym vylúčením je u nás ohrozených 25,3 percenta detí do 18 rokov. Ide o najhorší výsledok v porovnaní s okolitými krajinami.

„Je dôležité neustále hovoriť o tom, že chudoba je veľký problém aj vyspelej spoločnosti, nielen krajín tretieho sveta. Je potrebné si neustále pripomínať slová katolíckeho kňaza Josepha Wresinského, ktoré si prečítate v Paríži, pri budove OSN či europarlamentu na pamätnej tabuli všetkým obetiam hladu, nevedomosti a násilia  – kde sú ľudia odsúdení na život v chudobe, tam sú porušované ľudské práva. Zjednotiť sa pre ich dodržiavanie je našou svätou povinnosťou. Vtesané do nej boli v roku 1987 a odvtedy vyznievajú, žiaľ aj dnes, pravdivo a naliehavo,“ dodáva A. Záborská.

Medzinárodný  deň boja proti chudobe má výnimočný príbeh
17. október bol uznesením Valného zhromaždenia OSN zo dňa 22.decembra 1992 vyhlásený za Medzinárodný deň za odstránenie chudoby. Tento dátum nebol vybraný náhodne. Viaže sa s menom francúzskeho katolíckeho kňaza Josepha Wresinského (1917 – 1988). 
Detstvo prežil v trpkej chudobe. Stal sa kňazom a bol v blízkosti chudobných. Po vysvätení pôsobil v priemyselnej oblasti, najskôr ako kaplán, neskôr ako farár. V roku 1956 mu biskup navrhol, aby prevzal prácu v tábore bezdomoveckých rodín v Noisy-le-Grand (východne od Paríža), kde žilo takmer 250 rodín. Príchod na toto miesto bol preňho skutočne šokujúci. Vložil celú svoju energiu, aby týmto rodinám bola priznaná ich dôstojnosť, aby bolo rešpektované ich človečenstvo s vlastnou a jedinečnou životnou skúsenosťou, aby neboli vylúčení zo spoločnosti. Poháňalo ho presvedčenie, že bieda nie je nezmeniteľná a ľudia sú schopní ju prekonať. Časom sa spolu s ním angažovalo v boji proti chudobe množstvo mužov a žien rôzneho pôvodu. Mnohí z nich sa rozhodli ponúknuť svoje skúsenosti a schopnosti a zdieľať svoj život s najchudobnejšími. 

Takto vznikol “voluntariát”, spoločenstvo spolupracovníkov ATD štvrtý svet. V roku 1979 bol Wresinski menovaný za člena francúzskej hospodárskej a sociálnej rady. V jej mene predložil v roku 1984 svetoznámu správu „Veľká chudoba a hospodárska a sociálna neistota”. Rada prijala jeho návrhy na rozsiahly boj proti chudobe a tým potvrdila jeho presvedčenie, že chudoba predstavuje narušenie ľudských práv. Toto narušenie sa dá prekonať iba vtedy, ak sú chudobní vtiahnutí do tohto procesu ako partneri. Z jeho iniciatívy sa 17. októbra 1987 zišlo na námestí Trocadero v Paríži 100 tisíc ľudí zo všetkých sociálnych vrstiev, z rôznych končín sveta. Ich zámerom bolo vyvinúť na spoločnosť tlak v prospech rešpektovania ľudských práv. 

(zdroj: TK KBS)

Pýtame sa, kto a kedy dodrží záväzky a sľuby o garantovanej pomoci?
Prečo štát ignoruje tých, ktorí jeho povinnosti preberajú na svoje plecia?

V sobotu, 12. októbra, si pripomíname Svetový deň hospicov a paliatívnej starostlivosti

Parlament prijal pred dvomi rokmi prelomový a reformný zákon, ktorý jasne definoval paliatívnu starostlivosť. Namiesto toho, aby sa poskytovatelia tejto služby naplno zaoberali starostlivosťou o ťažko chorých a zomierajúcich pacientov v ich prirodzenom prostredí, ale aj v ústavných zariadeniach, musia riešiť existenčné problémy. Mnohým zariadeniam hrozí zánik, nemajú financie na personál i prevádzku, zadlžujú sa úvermi, aby z mesiaca na mesiac prežili. Dobrý zákon nie je nič platný, ak štát v plnení svojich povinností zlyháva na plnej čiare.

Začiatkom roka Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou na základe kontroly konštatoval, že starostlivosť o zomierajúcich pacientov je zo strany zdravotných poisťovní finančne podhodnotená. Zistenia úradu potvrdili aj lekári z praxe. Ministerstvo zdravotníctva žiadalo od poskytovateľov zdravotnej starostlivosti aj od poisťovní dáta a potom ceny preverí. Ministerka Dolinková v čase svojho úradovania nekomunikovala, či údaje dostala alebo nie.

Už takmer rok štát nevypísal sľúbený národný projekt na čerpanie eurofondov. Rezort zdravotníctva informoval, že peniaze na vyhlásenie výzvy dostali 24. septembra a sľúbilo vypísať výzvu. Tá doteraz nie je zverejnená.

„Situácia v hospicoch je vážna, hlavne v Trenčíne. Všetky lôžkové hospice sú totiž súkromné alebo charity. Dôstojná jeseň života by mala byť témou každej generácie a politikov akejkoľvek vlády. Nie je mysliteľné, aby štát ignoroval zariadenia, ktoré svojimi službami suplujú jeho úlohu, nedoručil im podporu tak, ako sa zaviazal nielen v rámci výziev čerpania financií z Plánu obnovy a odolnosti. Tvrdo na to doplácajú ľudia, ktorí potrebujú pomoc, aby sa mohli so životom rozlúčiť v dôstojných podmienkach,“ konštatuje Anna Záborská, predsedníčka Kresťanskej únie.

Mobilné hospice bez odborného personálu

Kde sme sa od schválenia zákona posunuli? Nariadením vlády bol v roku 2023 počet mobilných hospicov stanovený na 45. Z Plánu obnovy mohol každý hospic čerpať 70 000 € na nákup elektromobilov (podmienka výzvy),  injekčných dávkovačov, odsávačiek… Všetky tieto opatrenia umožnili, že na Slovensku začali vznikať nové hospice. V rámci národného projektu  REACT  ” Posilnenie dlhodobej zdravotnej starostlivosti “, mohli byť  financované  mzdové náklady pracovníkov mobilných hospicov. Ten však skončil v decembri 2023. Bol  prisľúbený  ďalší projekt na stabilizáciu personálu v dĺžke trvania troch rokov.  Zatiaľ nebol vyhlásený.

Realita
Rozšírenie verejnej minimálnej siete poskytovateľov zdravotnej starostlivosti znamená, že zdravotné poisťovne majú povinnosť sieť naplniť, preto s novými MoHo začali uzatvárať  zmluvy. Nie však so všetkými.  

Nové ale i  staršie MoHo  majú síce nové autá, ale nemajú na mzdy lekárov a  sestier, preto ich museli prepustiť, alebo skrátiť úväzky.  Mnohí tak pôsobia  na inom  pracovisku a o pacientov v MoHo   sa starajú popri inej práci  bezplatne,  dobrovoľnícky. To vedie k ich nadmernému vyčerpaniu. Financovanie z darov, 2%  nemajú   mladé MoHo  rozbehnuté. Naštartovanému rozvoju  MoHo hrozí kolaps  alebo je v kolapse.

Príklad zo včerajšieho dňa:  Sestra z MoHo  v Banskej Bystrici bola u pacienta vzdialeného 80 km. Je to 38 ročný otec dvoch detí, ktorému  zaviedla Grasebyho pumpu (injekčný dávkovač  na 24- hodinové  kontinuálne podávanie  morfínu). Pacient  trpel neznesiteľnou bolesťou.  V uvedenej oblasti nie je žiaden mobilný hospic. Ak nebude  pokračovanie národného projektu  na stabilizáciu personálu aj  MoHo v Banskej Bystrici  zanikne.

———–

O zákone (č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti )

Zákon presne vymedzuje nové tri formy zdravotnej starostlivosti: dlhodobej, následnej a paliatívnej. Zadefinovanie týchto foriem tak garantuje pacientovi jednoznačné právo na potrebnú formu starostlivosti.

Dôležité je i zreteľnejšie oddelenie sociálnej starostlivosti od zdravotnej. Nové definície pomôžu vytvoriť základ pre systém dlhodobej integrovanej sociálno-zdravotnej starostlivosti, z ktorého benefity budú pociťovať najmä osoby s chronickými chorobami, s potrebou paliatívnej zdravotnej starostlivosti, so zdravotným postihnutím či starší ľudia. 

Zákon tým, že upravuje poskytovanie paliatívnej zdravotnej starostlivosti pre osoby najmä v domácom alebo v inom prirodzenom prostredí, prispieva k zosúladeniu pracovných a rodinných potrieb príbuzných pacienta. 

Návrh zákona je reformný: Prispieva k riešeniu problémov dlhodobej zdravotnej starostlivosti, ktorá je deklarovaná nielen v Stratégii dlhodobej starostlivosti v Slovenskej republike, ale aj vo viacerých aktuálnych strategických dokumentoch v oblasti zdravotnej a sociálnej starostlivosti.

Prijatím tohto zákona vláda v roku 2022 splnila politické záväzky vyjadrené vo svojom Programovom vyhlásení.

“Členovia Parlamentného zhromaždenia Rady Európy budú 3. októbra 2024 hlasovať o rezolúcii zameranej na liberalizáciu prostitúcie v celej Európe.
Podľa tejto rezolúcie by sa prostitúcia klasifikovala ako zamestnanie ako každé iné a prostitútky by sa označili za osoby, ktoré ju vykonávajú slobodne, z túžby byť „sexuálnymi pracovníčkami“.
Znamenalo by to zrušenie všetkých trestných sankcií, a to aj voči klientom a pasákom, ktorí by sa stali zamestnávateľmi, podľa „modelu“ platného v Belgicku, ktorý funguje od roku 2022 s negatívnymi dôsledkami pre ženy.

Žiadna žena si však prostitúciu nevyberá slobodne a pre potešenie.
Väčšina prostitútok je, žiaľ, obeťou medzinárodných sietí obchodovania s ľuďmi. Napríklad „z približne 30 000 osôb, ktoré sa v Holandsku živia prostitúciou, sa 70 % považuje za osoby, ktoré boli k prostitúcii donútené násilím alebo ich do nej zlákal ‚milenec‘. Väčšina zo zvyšných 30 % ju vykonáva z dôvodu chudoby.

Prostitúcia nie je normálna práca, ale útok na dôstojnosť žien, ktorý je v rozpore s ich slobodou a fyzickou pohodou, systematicky ich vystavuje násiliu a je úzko spojený s obchodovaním s ľuďmi.
Tento návrh na účinnú podporu prostitúcie je škandálom, pretože diskusia vo výbore bola do veľkej miery zaujatá: predkladali sa správy aktivistov alebo mimovládnych organizácií v prospech prostitúcie a, naopak, kritické uznesenia Európskeho parlamentu, správy expertov OSN a združení na pomoc ženám, ktoré boli proti liberalizácii prostitúcie, sa zámerne odsúvali na vedľajšiu koľaj.
Návrh uznesenia o prostitúcii je dielom lobistov, ktorí nedávno podnikli kroky na pôde OSN a Európskeho súdu pre ľudské práva, aby dosiahli definovanie prostitúcie ako slobody.
Tam neuspeli, a tak sa teraz snažia presvedčiť Zhromaždenie Rady Európy, aby prijalo uznesenie v tomto duchu.

Môžeme ich zastaviť!
Ešte stále máme čas konať a poslať tento list členom Zhromaždenia Rady Európy, aby zohľadnili medzinárodné dohovory, uznesenia Európskeho parlamentu a názory ďalších odborníkov: ženské telo nie je predmetom obchodu.

Nikdy nesmieme podporovať obchodovanie so ženskými telami, ale bojovať proti prostitúcii a sieťam obchodovania s ľuďmi.
Podpíšte petíciu!”

Text je prekladom originálneho znenia petície, ktorú môžete podpísať TU.

Problém deficitu nie je ničím novým, trápime sa s ním už pár rokov. Hoci sa nám snažia predstavitelia súčasnej vládnej koalície vnútiť myšlienku, že za súčasný stav verejných financií môžu minulé vlády Matoviča a Hegera, ekonómovia odhadujú, že z dvoch tretín rieši dnešná  vládna koalícia dedičstvo po vládach Roberta Fica v rokoch 2012 až 2020, ktoré pôsobili v čase rastu európskej ekonomiky a rastúcich príjmov. 

Píše Anna Záborská

Pandémia a vojna na Ukrajine bola vo všetkých krajinách sprevádzaná poklesom ekonomickej aktivity  a zvýšením vládnych výdavkov – a je naivné si myslieť, že by to bolo ináč ak by v tomto krízovom období sedel pre kormidle Róbert Fico.  

Takže si v prvom rade upracme stôl a povedzme si pravdu – to v akom stave sa naše verejné financie nachádzajú nie je výsledkom posledných 4 rokov ale posledných 12 rokov, z ktorých najmenej 8 rokov vládnutia mohlo byť lepšie využitých na riešenie vyrovnaného štátneho rozpočtu. 

Šetriť je nevyhnutné – s tým asi všetci čo tu sedíme súhlasíme. Ako dobrý hospodár by mal však v prvom rade štát znížiť vlastné výdavky. V septembri minulého roka bol časťou predvolebnej kampane strany Smer sľub zefektívnenia štátnej správy. V apríli tohto roku premiér Robert Fico po kontrolnom dni na ministerstve financií povedal: „Možno teraz vyplaším zamestnancov na ústrednej štátnej správe, ale myslím si, že 30 percentný rez by absolútne nebol viditeľný. A tie ministerstvá by mali rovnaký, možno ešte lepší výkon, ako majú teraz“. 

Buď je toto vyjadrenie premiéra populistické či nepravdivé alebo sa podľa neho mali aj pri konsolidačnom balíčku riadiť. 

Ak by sa bol p. minister ním riadil, očakávala by som, že súčasťou balíčka konsolidačných opatrení bude zníženie počtu zamestnancov štátnej správy spolu s plánom na zaistenie hladkého a bezpečného prechodu zamestnancov z verejného do súkromného sektora.   

Vláda však namiesto znižovania štátnych výdavkov a šetrenia berie občanom, aby mohla dať viac štátu. 

Opatrenia, ktoré nám vláda predstavila sa totiž dotýkajú najmä tých, ktorí zabezpečujú budúcnosť nášho národa- a to sú rodičia. Rodičia vychovávajú náš najcennejší poklad, ktorý zaisťuje budúcnosť národa –  deti. Bez rodičov a detí nemáme budúcnosť. A preto je pre mňa nepochopiteľné zrušenie rodičovského dôchodku, ktorý je nástrojom pre vyrovnanie diskriminácie voči ženám, matkám ktoré mali tým nižší dôchodok, čim viac detí vychovali. Nie je cieľom štátu mať čím viac detí, ktoré budú pracovať a prispievať svojimi odvodmi a daňami v budúcnosti do štátneho rozpočtu?

Samozrejme, že nie sme stotožnení so zvyšovaním DPH či zvyšovaním daní z finančných transakcií, úpravou príjmov zdravotníckych pracovníkov v ich neprospech alebo ďalšími úpravami, ale opatreniami, ktoré nám vláda predstavila sa dotýkajú najmä tých, ktorí zabezpečujú budúcnosť nášho národa – a to sú rodičia. Rodičia vychovávajú náš najcennejší poklad, ktorý zaisťuje budúcnosť národa a to sú deti. Bez rodičov a detí nemáme budúcnosť. A preto je pre mňa nepochopiteľné zrušenie či ako hovorí pán minister len úprava rodičovského dôchodku, ktorý je nástrojom pre vyrovnanie diskriminácie voči ženám, matkám, ktoré mali tým nižší dôchodok, čim viac detí vychovali. Nie je cieľom štátu mať čím viac detí, ktoré budú pracovať a prispievať svojimi odvodmi a daňami v budúcnosti do štátneho rozpočtu? A nie je to len nižší alebo minimálny dôchodok je to aj celoživotný pay gap, čiže nižší príjem žien za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty, čo uznávajú aj európske inštitúcie. Viete kedy podľa Eurostatu tento pay gap nastáva? Po narodení už prvého dieťaťa a pri ďalších sa zvyšuje. Rodičovským dôchodkom, tak ako to navrhla vláda v minulom volebnom období sme im to aspoň čiastočne kompenzovali. 

Komu vlastne pomôže zrušenie rodičovského dôchodku? 

Predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, Ján Tóth, povedal: „Zrušenie rodičovského dôchodku ešte viac posilní relatívne prerozdelenie smerom k vyššie príjmovým penzistom, čo sú zároveň dôchodcovia s nižším počtom detí.“ Chudobní budú teda chudobnejší a bohatí budú bohatší. Takto má vyzerať sociálna politika štátu?

Druhou veľkou časťou populácie, ktorej sa konsolidácia dotkne sú rodiny s deťmi. Analytici začiatkom tohto roka šokujúco konštatovali, že napriek inflácii celková kúpna sila slovenských rodín v rokoch 2022 a 2023 vzrástla. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť odhadla, že kúpna sila priemernej rodiny za dva roky vzrástla o 10 % alebo 75 EUR mesačne. Tento malý zázrak bol možný práve kvôli pro-rodinnému opatreniu s názvom „daňový bonus na deti“, ktoré dnes navrhuje vláda okresať. Podľa analytika Rady pre rozpočtovú zodpovednosť nárok na plnú výšku daňového bonusu sa za rok 2023 týkal 72 % detí z približne 1,2 mil. nezaopatrených detí, ktorých rodičia mali nárok na prídavok na dieťa. 

Vrátim sa k lex konsolidácia a zrušeniu rodičovského dôchodku a znižovania podpory rodín – znovu sa pýtam, má takto vyzerať sociálna politika štátu?

Zdá sa, ako keby si vláda neuvedomovala, že takýmto konaním znižuje motiváciu ľudí mať deti, pretože to znamená väčšie riziko chudoby. Avšak bez detí nemáme budúcnosť. Slovensko bude v rámci EU jeden z najrýchlejšie starnúcich štátov, čo bude mať za následok jeden z najrýchlejších rastov miery ekonomickej závislosti v EU. 

Centrálna banka vyčíslila, že v horizonte 15 rokov poklesne na Slovensku počet ľudí v produktívnom veku o 280 000. Ich pomer k obyvateľom v post-produktívnom veku nad 65 rokov sa v dôsledku toho zníži zo súčasných 3,7 na 2,8. Pýtam sa Vás, vládni predstavitelia, kto bude prispievať do štátneho rozpočtu ak nebudeme mať dosť detí? Pevne dúfam, že odpoveďou nie je cesta Nemecka.

Takýmito konsolidačnými opatreniami si pod sebou pílime konár na ktorom sedí náš štát. 

Konár pílime aj pod rodinami, ktoré majú viac detí. Vláda totiž plánuje krátiť daňový bonus tým rodičom, ktorých hrubý príjem je vyšší ako 2480 eur, pričom tí, ktorí zarobia viac ako 3632 eur podľa vládnych predstáv nepatrí na deti žiadny daňový bonus. Vykrátili ho tak, že podpora takejto rodiny sa rovná nule (bez ohľadu na to, koľko má takáto rodina detí). Pritom sú to rodiny, kde rodičia pracujú, odvádzajú štátu nie malé dane, svoje deti nie len živia, ale ich aj formujú, dávajú im vzdelanie a je veľký predpoklad, že aj z nich vychovajú daňových poplatníkov. 

Preto som sa spolu s kolegom Julom Jakabom rozhodla podať pozmeňujúci návrh, ktorý zabezpečí daňový bonus bez krátenia rodinám s viac ako 3 deťmi a to bez ohľadu na to, koľko rodičia zarábajú. 

Asi každá priemerná domácnosť, najmä v tejto dobe má skúsenosť s tým, že ich výdavky zrazu presiahnu ich príjmy. V takejto situácii si musí rodina sadnúť za stôl a porozmýšľať kde bude šetriť. Veľmi pravdepodobne začne s okresávaním toho, čo je najmenej dôležité pre život. Ako sú napríklad dovolenky, či veľké oslavy. 

My sme sa však rozhodli okresať to, čo je najdôležitejšie, aby nám zostalo napríklad na veľký štátny aparát, ktorý robí veľké štátne oslavy, ktoré nás stoja takmer jeden milión eur za jeden deň.

V ťažkých časoch by mal na prvom mieste šetriť štát. Prosím, aby ste sa vrátili z kratšej cesty a miesto krátenia podpory rodičom radšej zefektívnili riadenie štátu. 

„Každé ublíženie človeku je vážnym previnením. Ale ak sa ubližuje bezbranným, je to natoľko závažné, že je potrebné prísť do ulíc. Chceme nenásilným, ale zároveň viditeľným spôsobom vyjadriť, že stojíme na strane bezbranných. Preto s naliehavosťou pozývame všetkých, ktorým záleží na ochrane života od počatia po prirodzenú smrť, aby sa pridali k pochodu za život v Košiciach.“

K slovám pomocného košického biskupa Mareka Forgáča sa radi pripájame. Aj dnes, rovnako ako pred 11-timi romi, kedy sa konal 1. ročník Národného pochodu za život v Košiciach, majú v sebe dôležité posolstvo, prosbu a výzvu zároveň. Chráňme život od počatia po prirodzenú smrť.

Anna Záborská sa práve v Košiciach, v roku 2013, prihovorila účastníkom pochodu slovami, myšlienkami, ktorých význam aj po rokoch naberá na sile a aktuálnosti.

Milí priatelia,

Chcela by som sa v prvom rade poďakovať  organizátorom Pochodu za život tu v Košiciach, ako aj všetkým dobrovoľníkom. Spoločne, krok za krokom, meníme Slovensko na krajinu, v ktorej bude hodnota každého ľudského života na prvom mieste.

My nehovoríme len o potratoch. Hovoríme o ľuďoch, ktorí denne zomierajú v okresných nemocniciach, hoci ešte neprišiel ich čas.

Hovoríme o rodinách, ktoré žijú v chudobe. O ženách, ktorých starostlivosť o deti a blízkych štát nazýva dovolenkou a trestá nižším dôchodkom.

O tom, že dôchodcov je stále viac a detí stále menej. Že k ľudskému životu patrí práca, ale zlé zákony a byrokracia ľuďom prácu berú.

A hovoríme aj o arogancii tých, ktorí kradnú zo spoločného, takže nezostáva pre tých, ktorí sú na solidaritu odkázaní.

Slovensko potrebuje politiku, ktorá chráni a podporuje život. Politiku, ktorá v každom zákone myslí na rodinu.

Pretože rodina je najlepšie prostredie pre vznik nového života. A hoci založenie rodiny je súkromným rozhodnutím muža a ženy, od fungovania rodín závisí existencia celej spoločnosti. Rodina je zdrojom nášho blahobytu aj solidarity.

Náš hlas nie je v Európe osamelý. Naopak, pridávajú sa k nemu hlasy z ďalších štátov, od Francúzska až po Chorvátsko. Pretože zmena politiky v prospech života je otázkou budúcnosti Slovenska aj celej Európy.

Vrátiť život na prvé miesto tiež znamená – začať si vážiť samých seba, aj druhých. Lebo len tak dokážeme zmeniť našu krajinu, Slovensko, aj celú Európu.

Prajem nám všetkým, aby sme počas dnešného pochodu načerpali silu do ďalšej práce na tejto zmene.

Jesenná politická sezóna pokračuje tam, kde skončila pred letnými dovolenkami. Bez rešpektu k pravidlám, dohodám, k ľuďom, k Slovensku.

Ani takmer po polroku nemá parlament svojho riadneho predsedu. Tento stav je výsledkom bezohľadného dohadovania sa o tom, komu post jedného z najvyšších ústavných činiteľov patrí alebo nie, aj keď to je jasné odo dňa podpísania koaličnej zmluvy. To, že doposiaľ Národná rada nemá šéfa, považujeme za hrubú neúctu nielen voči samotnej inštitúcii a Ústave SR, ale voči občanom Slovenska, od ktorých vláda dostala mandát vo voľbách. Zotrvanie v tomto provizóriu vnímame ako dehonestovanie ústavných zvyklostí, slušnosti a úcty k vlastnému národu.

Návrh opozičného kandidáta na predsednícku stoličku parlamentu Kresťanská únia vníma v konečnom dôsledku len ako gesto, nie možné riešenie problému, nakoľko karty – komu aký post prináleží, boli rozdané vo voľbách, pričom ich výsledok by mal byť vždy určujúci.

Tento stav nikomu na pokoji nepridá. Spomeňme si na situáciu, kedy sme v jednom čase nemali v plnej sile premiéra, zvolený prezident ešte nezložil sľub a kreslo šéfa parlamentu je neobsadené doteraz. K stabilite a pokoju, ktorý vláda občanom sľúbila, neprispeje ani aktuálne odvolávanie podpredsedu Národnej rady z radov opozície. Vláda neustále vyzýva politických partnerov, aby rešpektovali výsledky volieb. Sama koná bez rešpektu k nim.

Popri sporoch vo vládnej koalícii idú ruka v ruke konsolidačné opatrenia, ktoré vo veľkej miere zaplatia ľudia.

Súčasné nastavenie daňového bonusu na deti, za ktorý sme bojovali v predchádzajúcej vláde, sa otriasa v základoch. Jeho plánované zníženie sa dotkne väčšiny rodín, najvýraznejšie tých viacdetných, pričom ich rozpočet príde o stovky eur. Práve tieto peniaze reálne rodinám pomáhali zvládať ich každodenné povinnosti a skvalitňovali starostlivosť o deti. Tento nesystémový krok vlády nepomôže nikomu, no ublíži všetkým, ktorí vychovávajú budúcu generáciu.

Vo veku 43 rokov nás navždy opustil náš kolega a priateľ Michal Považan. Vyjadrujeme hlbokú a úprimnú sústrasť rodine a blízkym. Odpočinutie večné daj mu, Pane!

ZÁKAZ ENERGEŤÁKOV PRE DETI DO 15 ROKOV NEPREŠIEL. 
VYZÝVAME KOALÍCIU, ABY PRIPRAVILA NÁVRH, KTORÝ OCHRÁNI ZDRAVIE AJ ICH DETÍ

Parlament dal návrhu zákona Richarda Vašečku stopku. Aj keď nikto z viac ako 140 prítomných poslancov nehlasoval proti, zákaz predaja energetických nápojov deťom do 15 rokov ostáva zatiaľ iba na papieri. Aj vzhľadom na postoj koaličných strán, Kresťanská únia vyzýva vládu, ako aj šéfku rezortu zdravotníctva p. Dolinkovú, aby predložili svoj návrh, ktorý obmedzí dostupnosť vysoko škodlivých nápojov pre deti. V nejednom prípade ohrozujú ich život a zdravie.

„Vážim si podporu môjho návrhu zákona, ktorým chcem zakázať predaj energetických nápojov deťom do 15 rokov. Hoci neprešiel z politických dôvodov – súčasná koalícia nedokáže podporiť dobré opozičné návrhy na rozdiel od nás, nikto proti tomuto návrhu nehlasoval a v opozícii dostal dokonca podporu aj od Progresívneho Slovenska, s ktorým som inak často v pléne “na nože”. Verím, že tento návrh čoskoro v parlamente prejde – aj keby to malo byť klasickou formou, že ho niekto z koalície skopíruje a tak sa schváli. Ide nám totiž o vec – chrániť zdravie našich detí,“ konštatuje R. Vašečka po hlasovaní v pléne.

Sme presvedčení, že o návrhoch, ktoré preukázateľne chránia zdravie a životy tých najzraniteľnejších, by poslanci mali hlasovať v prospech dobrej veci, bez ohľadu na politické tričko, ktoré nosia. „Koalícia už niekoľký raz zmietla zo stola naše návrhy s tým, že pripraví lepšie a komplexnejšie. Zatiaľ sme nevideli žiadny, či už sa týka vzdelávania detí alebo ochrany života od počatia,“ dodáva podpredseda Kresťanskej únie.

VOĽBA GENERÁLNEHO TAJOMNÍKA RADY EURÓPY (RE) ČI POTENCIÁLNE ČLENSTVO KOSOVA V RE

Aj toto sú témy zasadnutia Parlamentného zhromaždenia Rady Európy v Štrasburgu, na ktorom sa zúčastňuje aj naša predsedníčka Anna Záborská bývalá vedúca – dnes členka stálej delegácie Národnej rady SR v Parlamentnom zhromaždení Rady Európy (PZ RE).

ALAIN BERSET je novozvoleným generálnym sekretárom Rady Európy. Prajeme mu veľa úspechov v novej funkcii. Anna Záborská sa s ním len nedávno stretla v Bratislave, dnes mu gratuluje k zvoleniu v Štrasburgu. “Myslím, že pán Berset je dobrou voľbou na tuto významnú pozíciu.”

Rada Európy, ako aj jej Parlamentné zhromaždenie patria medzi najvýznamnejšie a najrešpektovanejšie medzinárodné organizácie, ich historický, no aj súčasný význam a prínos sú nespochybniteľné.

Národné parlamenty všetkých členských a partnerských krajín Rady Európy majú právo sa prostredníctvom svojich volených členov zúčastňovať na činnosti a rozhodovaní PZ RE. V tomto zmysle má stála delegácia Národnej rady SR 5 členov a 5 náhradníkov, na jej čele stojí vedúci delegácie.

Návrh zákona, ktorý obsahuje opatrenia na zlepšenie bezpečnostnej situácie v Slovenskej republike, tzv. lex atentát, je dôsledkom odsúdeniahodných udalostí – atentátu na premiéra Slovenska. Zároveň však v niektorých bodoch zužuje priestor pre uplatňovanie základných práv a slobôd. Sme presvedčení o tom, že bez ohľadu na okolnosti, za ktorých sa tá ktorá právna úprava robí, zákony musia pomáhať širokej verejnosti, nie iba vybranej skupine ľudí.

Na stole je predovšetkým otázka ústavnosti obmedzovania práva na zhromažďovanie. Novelizácia totiž umožní zakázať verejné zhromaždenie aj na základe nepresne, vágne formulovaných dôvodov. Navyše, zavádza pokuty pre obce, ak zhromaždenie nezrušia.

Rovnako upozorňujeme na zásah do telekomunikačného tajomstva – na nové oprávnenie policajta, ktoré mu umožní pri prešetrovaní priestupku požadovať od telefonického operátora údaje potrebné na zistenie a identifikáciu zdroja komunikácie.

Do tretice považujeme navrhované 2 roky väzby za nezaplatenie pokuty absolútne neprimerané, o to viac, ak dnes existujú nástroje na ich vymáhanie. Urobiť z neplatenia pokút trestný čin znamená kriminalizovať občanov a zaťažovať naše súdnictvo.

Veríme, že tzv. lex atentát má šancu na úpravy, ktoré budú v súlade s Ústavou SR a jeho opatrenia pomôžu nielen politikom, ale i širokej verejnosti.