Slovenské školstvo prechádza neustálymi zmenami. Zmeny k lepšiemu sú potrebné, ale neustále zmeny neumožňujú systému pripraviť sa na ne a absorbovať ich. Namiesto postupného vývoja k zlepšeniu sú nášmu školstvu pravidelne „ordinované“ skoky vpred. Dôsledkom je, že kvalita školstva upadá, postavenie učiteľa v spoločnosti sa prepadáva. Verejná diskusia sa akoby splošťovala na súperenie získavania „neužitočných“ vedomostí a zručností použiteľných v praxi.

V tomto diškurze zaniká, že škola je predovšetkým miesto, kde sa deti formujú. Popri rodine je to najdôležitejšie miesto, kde sa stávajú tým, kým budú vo svojich životoch. Škola má rodine pomáhať a dopĺňať ju v jej snahe o vzdelanie a výchovu plnohodnotného cnostného človeka. Aj dnešný morálny marazmus našej spoločnosti ukazuje, že vzdelanie či mäkké zručnosti nestačia. Školu potrebujeme vrátiť do jej roly aktéra pri udržovaní a rozvoji miestnych komunít. Len fungujúce miestne spoločenstvo vytvorí priestor, kde sa deti a mladí ľudia budú môcť prirodzene učiť vedomostiam, zručnostiam a cnostiam. Škola je toho dôležitou súčasťou. V tomto systéme majú nezastupiteľné miesto detské a mládežnícke organizácie spolu s miestnymi spolkami a cirkvami. Univerzitám potrebujeme vrátiť ich vážnosť, ako elitným inštitúciám vzdelávajúcim tých najlepších a najtalentovanejších. Slovenské školstvo dlhodobo zápasí so štrukturálnymi problémami, ktoré ohrozujú budúcnosť našej spoločnosti. Kvalita školstva sa znižuje, záujem o učiteľské povolanie klesá, naši najlepší študenti odchádzajú študovať preč zo svojich domovov, kde často zostávajú. To spôsobuje vyľudňovanie niektorých regiónov a následnú záťaž sociálneho systému v oblasti starostlivosti o starších. Kvalita života krajiny vychádza z kvality škôl a ich absolventov.

Kresťanská únia bude presadzovať:

–          revitalizáciu vidieckeho školstva, aby, kde je to možné, deti aj z odľahlých malých obcí mohli získať vzdelanie prvého stupňa čo najbližšie k svojmu domovu. Škola v obci je významným aktérom miestnej komunity a kultúry;

–          zmena povinnej školskej dochádzky na povinné vzdelávanie. Cieľom vzdelávania nie je „sedieť v škole“, ale získať potrebné vedomosti, zručnosti a cnosti. Hlavným miestom, kde to deti a mladí ľudia nadobúdajú je rodina. Rodina, pokiaľ chce a má na to predpoklady, má právo svoje deti aj vzdelávať;

–          zrovnoprávnenie rôznych zriaďovateľov škôl a školských zariadení po stránke funkčnej, organizačnej či finančnej. Cieľom je kvalitné vzdelanie pre naše deti a nie podpora konkrétneho druhu škôl;

–          začatie politickej diskusie o smerovaní slovenského školstva. Ak sa má v slovenskom školstve niečo zmeniť, musí sa z toho stať otázka politického záujmu;

–          finančné zrovnoprávnenie predškolského vzdelávania v materských školách, vzdelávacích skupinách či v rodinách;

–          zvýšenie financovania školstva na priemer EÚ;

–          naviazanie platov pedagógov na priemernú mzdu vysokoškolsky vzdelaného zamestnanca v hospodárstve;

–          liberalizáciu trhu s učebnicami s garanciou kvality zo strany MŠVVŠ SR;

–          otvorenie škôl tak, aby mimo vyučovacieho procesu slúžili ako priestory pre kultúrne, vzdelávacie, zážitkové centrá pre deti, mladých ľudí a miestne komunity;

–          zvýšenie odbornosti systému riadenia na vysokých školách;

–          skvalitnenie prípravy budúcich učiteľov. Práca učiteľa sa opäť musí stať v spoločnosti váženou a atraktívnou;

–          zatraktívnenie technických odborov na stredných aj vysokých školách;

–          systémovú podporu detským a mládežníckym organizáciám v ich rôznorodosti;

–          povinnosť developerov podieľať sa na výstavbe verejnej infraštruktúry v okolí ich projektov. Hlavne škôl a verejných oddychových zón;-

–          systematická príprava na materstvo, rodičovstvo a vedenie domácnosti,

–          informovanosť a súhlas rodičov so sexuálnou výchovou.