Stretnutie s druhým najvyšším predstaviteľom Vatikánu bolo aj v kontexte historických udalostí a nadchádzajúceho sviatku Sedembolestnej Panny Márie výnimočné.

Anna Zaborská sa zúčastnila aj na oficiálnom prijatí J.Em. kardinála Pietra Parolina, v reprezentačných priestoroch bratislavského hradu, pričom bola súčasťou delegácie predsedu nášho parlamentu.

Štátny sekretár Vatikánu posvätil dnes súsošie svätých Cyrila, Metoda a Gorazda v areáli Bratislavského hradu v Bratislave.

Druhý najvyšší predstaviteľ Vatikánu je na samostatnej návšteve Slovenska po 23 rokoch pri príležitosti 30. výročia nadviazania diplomatických vzťahov so Svätou stolicou, v kontexte 20. výročia návštevy pápeža Jána Pavla II. a druhého výročia návštevy pápeža Františka na Slovensku.

Foto: Národná rada SR

Pozývame vás na stretnutie a chutnú kávu zajtra, 13. septembra, do Spišskej Novej Vsi.

Nájdete nás od 12:00 do 14:30 na pešej zóne, Radničnom námestí.

Tešíme sa na vás.

Takzvaná sexuálna výchova pretláčaná progresívcami vnáša do duše dieťaťa zmätok. Nepomáha mu spoznať a upevniť svoju normálnu pohlavnú identitu chlapca a dievčaťa, muža a ženy. Tvári sa, že pokojne môžeme byť akési bezpohlavné bytosti a svoju „rodovú identitu“ si môžeme ľubovoľne nasadzovať ako masku, podľa pocitov a okolností. Takáto výchova – povedzme si rovno: klamstvo a zavádzanie – deštruuje manželstvo a rodinu.

Píše Richard Vašečka

„Kedy si prežíval najväčšie šťastie?“

„Keď som sa ženil… keď sa nám narodili deti…“

„A kto bol vtedy premiérom?“

„Netuším.“

Politika je dôležitá, ale sú na tomto svete aj dôležitejšie veci. A dobrá politika dáva tieto skutočnosti na piedestál, na prvé miesto.

Takýmito skutočnosťami sú manželstvo a rodina. My v Kresťanskej únii a aj ja osobne sme v politike predovšetkým preto, aby sme – v súlade s Ústavou SR – chránili a všemožne podporovali manželstvo a rodinu.

Manželstvo je zväzok muža a ženy. Nie sme len ľudia, nejaké neurčité bezpohlavné bytosti. Sme muži a ženy. A teda aj synovia a dcéry, bratia a sestry, manželia a manželky, otcovia a matky. Prvým slovom človeka je takmer vždy: „mama“. Bez tejto identity a bez týchto vzťahov by sme neboli ničím.

Preto my v Kresťanskej únii nemôžeme akceptovať neustále pokusy o spochybňovanie identity muža a ženy. Odmietame genderovú ideológiu ako mimoriadne pomýlenú a škodlivú. Opakovane sme odmietli Istanbulský dohovor a podobné dokumenty, ktoré by chceli vniesť do našej právnej terminológie zmätok ohľadom rodu a pohlavia. Pre nás rodová rovnosť znamená jediné – rovnocenné postavenie žien a mužov. To sa však nedosahuje žiadnymi kvótami a podobnými umelými nariadeniami.

Zďaleka stále neriešime len tzv. kultúrno-etické témy. Väčšinu času venujeme konkrétnym a praktickým problémom slovenského školstva, zdravotníctva, otázkam sociálnych vecí, energetike a ekológii, seniorom. Pozorne však sledujeme politický vývoj na Slovensku, v Európe i vo svete, ktorý sa dotýka manželstva a rodiny a podľa potreby podnikáme preventívne kroky, aby manželstvo zostalo manželstvom a rodina rodinou.

Jedným z týchto krokov je aj návrh zákona o povinnom informovanom súhlase rodičov s výchovou a vzdelávaním ich detí v oblasti sexuálneho správania. Hysterické reakcie liberálov a progresívcov sú jasným znakom, že sme vystihli správnu a dôležitú oblasť. Z vecného hľadiska sú ich „výlevy“ úplne mimo. Vôbec totiž nejde o žiadnu posadnutosť sexom, či „lezenie ľuďom do spální“.

„Sexualita“ znamená „pohlavnosť“. Vôbec nejde len o sex alebo o spálňu, ale v prvom rade o pohlavnú identitu každého človeka. Pohlavia sú dve – muži a ženy. Ide teda o zdravú a normálnu mužskosť a ženskosť. A k tomu má smerovať výchova v rodine i v škole. Výchova k manželstvu a rodičovstvu. Výchova k manželstvu muža a ženy a k rodine tvorenej otcom, matkou a deťmi.

Takzvaná sexuálna výchova pretláčaná progresívcami vnáša do duše dieťaťa zmätok. Nepomáha mu spoznať a upevniť svoju normálnu pohlavnú identitu chlapca a dievčaťa, muža a ženy. Tvári sa, že pokojne môžeme byť akési bezpohlavné bytosti a svoju „rodovú identitu“ si môžeme ľubovoľne nasadzovať ako masku, podľa pocitov a okolností. Takáto výchova – povedzme si rovno: klamstvo a zavádzanie – deštruuje manželstvo a rodinu. Preto takúto tzv. sexuálnu výchovu odmietame a podporujeme výchovu k manželstvu a rodičovstvu.

Spomínam si na jeden krásny článok, rozhovor s duchovným otcom, ktorý sa venuje sprevádzaniu manželov a rodičov. Nadpis článku bol znepokojivý: „Už nevychovávame ženíchov a nevesty“.

Kresťanská únia bude vždy podporovať výchovu k manželstvu a rodičovstvu. Výchovu mužov a žien. Synov a dcér. Ženíchov a neviest. Otcov a matiek.

Nedeľa je dňom pracovného pokoja. Toto nie je názor nejakého konzervatívca či citát z katechizmu. To je fakt obsiahnutý v slovenských zákonoch. Napríklad v zákone o štátnych sviatkoch či v zákonníku práce.

Píše Richard Vašečka

„Zamestnávateľ je povinný rozvrhnúť pracovný čas tak, aby zamestnanec mal raz za týždeň dva po sebe nasledujúce dni nepretržitého odpočinku, ktoré musia pripadať na sobotu a nedeľu alebo na nedeľu a pondelok“ (Zákonník práce, §93, odsek 1).

Samozrejme, existujú výnimky:

„Prácu v dňoch pracovného pokoja možno nariadiť len výnimočne, a to po prerokovaní so zástupcami zamestnancov. V deň nepretržitého odpočinku zamestnanca v týždni možno zamestnancovi nariadiť len tieto nevyhnutné práce, ktoré sa nemôžu vykonať v pracovných dňoch:

e) práce na odvrátenie nebezpečenstva ohrozujúceho život, zdravie alebo pri mimoriadnych udalostiach,

f) práce nevyhnutné so zreteľom na uspokojovanie životných, zdravotných a kultúrnych potrieb obyvateľstva,“ (Zákonník práce, §94, odseky 2-3).

Som presvedčený, že k prácam nevyhnutným na upokojovanie potrieb obyvateľstva nepatrí nedeľný maloobchodný predaj. Pondelok až sobota sú absolútne dostatočné na uspokojenie potrieb obyvateľstva.

Keď k tomu pridáme fakt, že veľká časť predavačov v maloobchode sú matky s deťmi, a že väčšina z nich si praje zostať v nedeľu doma s rodinou, tak máme silný dôvod vylúčiť maloobchodný predaj v nedele z uvedených výnimiek.

Nemusíme vymýšľať nič extra. V Zákonníku práce, v §94, odsek 5, máme už dnes ustanovenie týkajúce sa štátnych sviatkov: „V dňoch 1. januára, 6. januára, vo Veľký piatok, vo Veľkonočnú nedeľu, vo Veľkonočný pondelok, 1. mája, 8. mája, 5. júla, 29. augusta, 1. septembra, 15. septembra, 1. novembra, 17. novembra, 24. decembra po 12.00 hodine, 25. decembra a 26. decembra nemožno zamestnancovi nariadiť ani s ním dohodnúť prácu, ktorou je predaj tovaru konečnému spotrebiteľovi vrátane s ním súvisiacich prác (ďalej len „maloobchodný predaj“).“

Stačí len zmeniť prvé slová, aby zneli: „V nedele a v dňoch…“

Takúto novelu som pripravil a predložil. Rokoval som so zástupcami obchodníkov aj s odborármi. Získal som podporu koaličných i opozičných poslancov. Bohužiaľ, poslanci opozície spolu s SaS a so SME RODINA opakovane bezdôvodne predčasne ukončovali schôdze Národnej rady a neumožnili tento návrh prerokovať a odhlasovať.

Nevzdávam sa. Táto téma je dôležitá z rodinného i sociálneho hľadiska. Zástupcovia rodín i zástupcovia zamestnancov v maloobchode si voľnú nedeľu prajú. Preto zostáva v programe Kresťanskej únie a ja osobne budem na nej pracovať aj v nasledujúcom volebnom období.

Odborári jednoznačne odmietajú argument, že nedeľa je „skvelá“ príležitosť, ako si privyrobiť k nízkej mzde. Mzda má byť slušná a dôstojná aj v pracovných dňoch.

My veľmi dobre rozumieme, že rodiny s deťmi potrebujú peniaze. Preto sme im ich dali. Historicky sme navýšili detské prídavky, daňový bonus a mnoho ďalšieho. Ale rodiny nemenej potrebujú aj odpočinok a spoločný čas. A tak im chceme dať aj ten.

Treba o tom diskutovať aj po voľbách. Treba odvážnych poslancov, ktorí sa nebudú báť o tom hovoriť; ktorí sa nebudú báť takýto návrh predložiť; a najmä, ktorí sa nebudú báť za takýto návrh hlasovať.

Turiec bol nádherný a nezvyčajne horúci. V utorok, 12. septembra, nás dopoludnia nájdete v Lendaku, popoludní na námestí v Kežmarku a stretneme sa aj v Spišskej Belej a Ľubici. Budeme radi, ak sa zastavíte na voňavú kávu a porozprávame sa o všetkom, čo vás zaujíma.

Týždeň medzi vami a s vami začíname v Turčianskych Tepliciach. Krásny Turiec je po Orave, Kysuciach a Považí ďalším miestom, kam prídeme s našim kávovým autíčkom. Tešíme sa na VÁS v pondelok po 14-tej na pešej zóne, pred mestským úradom.

Pri poslednom nedeľnom obede niektorým zabehlo, keď na otázku o korupcii a LGBTI predseda KDH odpovedal, že obe sú rovnako škodlivé pre národ. Okamžite sa strhla mediálna smršť, hoci z kontextu diskusie bolo jasné, že sa Milan Majerský nevyjadroval k ľuďom ale k ideológii LGBTI.

Píše Anna Záborská

Ako politička, ktorá vedie konzervatívno-kresťanskú stranu, viem, že postaviť sa hodnotovo k „progresívnym“ témam, ktoré hýbu spoločnosťou, sa v dnešnej dobe nevypláca. Väčšinové médiá sú momentálne na „progresívnej vlne“, ktorá oslavuje zdanie cnosti na úkor pravdy a vyzdvihuje nároky skupín nad práva jednotlivcov a dobro spoločnosti.      

Pohoršenie nad porovnaním korupcie a LGBTI ideológie vo vzťahu k ich dosahu na spoločnosť ma úprimne prekvapuje. Nezažili sme len nedávno v tomto štáte dôsledky korupcie, ktorá dovolila skupinám presadzovať svoje záujmy a vytvorila systém „našich ľudí“, ktorí boli mimo väčšiny? 

Predstavitelia záujmových skupín, ktorých nikto demokraticky nezvolil, v pozadí hýbali štátom na úkor ostatných občanov. Ideológia korupcie zmenila našu spoločnosť a jej dôsledky budeme ešte dlho naprávať. 

Keď sa pozriem na štáty, v ktorých LGBTI ideológia zapustila svoje korene, vidím veľa podobností. Záujmové skupiny reprezentované aktivistickými organizáciami, ktoré nie sú demokraticky zvolené, sa tvária, že zastupujú v spoločnosti všetkých jednotlivcov s rôznymi sexuálnymi orientáciami. Nie je to tak. Napriek tomu tieto skupiny cez sociálne siete, médiá, spoločenské elity tlačia na rôzne inštitúcie a presadzujú svoje záujmy. Cieľom je mať moc zmeniť spoločnosť, a to aj napriek odporu väčšiny.

Nie, väčšina spoločnosti na Slovensku nie je za sexualizáciu detí v školách. Nie, väčšina spoločnosti na Slovensku nie je za takzvané manželstvo pre všetkých alebo registrované partnerstvá. Nie, väčšina ľudí na Slovensku nie je za to, aby sme popierali biológiu a tvrdili, že muž je vlastne žena. Vízia budúcnosti, ktorú LGBTI ideológia ponúka, má totiž vo svojej vysnenej utópii človeka, ktorý sa sám identifikuje, akokoľvek sa cíti, rodina je nahradená príťažlivosťou kohokoľvek ku komukoľvek, pravda sa podriaďuje propagande a právo jednotlivca nárokom skupiny. 

A ak niekto nebude súhlasiť, bude za svoj názor potrestaný, ak sa však rozhodne spolupracovať, bude odmenený, napríklad mediálnou pochvalou a spoločenským prijatím. Nepripomína vám to niečo? Mne áno. Minulosť, v ktorej som žila, ktorej hnacím motorom bol „triedny boj – utláčateľov a utláčaných“ a v ktorej, čuduj sa svete, prekvitala korupcia všetkého druhu. Nie, neverím, že je toto vízia väčšiny našej spoločnosti.

Za moje hodnotové postoje k LGBTI ideológii a tiež návrhy zákonov v parlamente, napríklad tie, ktoré mali zabezpečiť, aby rodné číslo označovalo biologické pohlavie pri narodení, alebo tie, ktoré mali pomôcť tehotným ženám pri rozhodovaní nechať si svoje nenarodené dieťa, som si „vyslúžila“ rôzne komentáre v niektorých médiách, výsmech a nadávky verejnosti či výhražné anonymy. 

Ak niečo v posledných rokoch naozaj chýbalo, tak to bola otvorená a zvučná podpora kresťanských politikov presadzujúcich hodnotové otázky. Tento svoj postreh som verejne komunikovala aj na ostatných Bratislavských Hanusových dňoch, keď som vyzvala kresťanské a konzervatívne médiá a osobností, aby prehodnotili svoje postoje a podporu hodnotových zápasov kresťanských politikov. Preto som dnes úprimne vďačná, že sa na obranu hodnotového vyjadrenia Milana Majerského postavili kresťanské a konzervatívne médiá a aj niektoré osobnosti. Ja sa k nim pridávam. Je to dobré a ja pevne verím, že podpora kresťanských politikov pri hodnotových zápasoch bude zo strany konzervatívnych a kresťanských médií a osobností rásť. 

My, kresťanskí politici, v nich totiž nedokážeme stáť sami. Potrebujeme jeden druhého a potrebujeme, aby tí, ktorí veria v rovnaké hodnoty, držali naše ruky. Tak ako to robil Jozue. Ide totiž o budúcnosť nášho národa. To, akú spoločnosť odovzdáme našim deťom, je zodpovednosťou nás všetkých.

Foto: Anna Záborská, štátny tajomník Hermann Binkert a Maria Steurer

Nechajte sa pozvať na kávičku a kus reči v sobotu, 9. septembra, na Námestie Andreja Hlinku.

Tešíme sa na vás od 9-tej hodiny 🙂

Prišla mi pozvánka na tri schôdze Národnej rady. Na tom nie je nič neobvyklé. Veľmi nezvyčajné sú však poradové čísla týchto schôdzí: 100., 101. a 102.

Píše Richard Vašečka

V tomto 8. volebnom období Národnej rady sme prvýkrát v dejinách moderného Slovenska prekonali počet 100 schôdzí za jedno obdobie. Doterajší rekord bol 63.

Toto volebné obdobie je pritom skrátené. Pretože SaS položila aj tretiu vládu, ktorej bola súčasťou. Keď vládli v rokoch 2006 až 2010 spolu Fico, Mečiar a Slota, tak za kompletné štvorročné obdobie zvládli tých schôdzí len 53.

Nejde, samozrejme, len o čísla a o počty schôdzí. Rozhodujúce sú ich dôvody. A tie sú jednoznačné: pandémia, vojna na Ukrajine, energetická kríza, vysoká inflácia. Koalícia ich musela riešiť úplne reálne a konkrétne, veľmi často pod časovým tlakom, opozícia sa na nich snažila populisticky a niekedy až cynicky získavať politické body.

Toto volebné obdobie je bezkonkurenčne najdramatickejším za posledných 30 rokov. Bolo extrémne náročné, ale zvládli sme to. Porovnateľne s okolitými krajinami alebo aj lepšie. Naši občania platia napríklad výrazne nižšie ceny za energie ako v susednom Česku.

Neboli sme však iba hasiči. V týchto náročných podmienkach sme na Slovensku spustili doslova prorodinnú revolúciu. Podpora až 200 eur na dieťa nás radí medzi lídrov v Európe. Tehotenský príspevok až 370 eur už od štvrtého mesiaca je silný prolife krok. Rovnako ako príspevok vyše 800 eur aj pri narodení štvrtého dieťaťa.

Nezabudli sme ani na seniorov. Veľmi hrdý som na prejav úcty a vďačnosti voči našim rodičom. Tí vďaka našej vláde dostávajú pravidelný príspevok zo zaplatených daní ich detí. Nejde len o sociálne opatrenie, ale o rešpekt štátu voči otcom a matkám, ktorí vychovali deti, ktoré pracujú a platia dane na Slovensku.

Toto obdobie bolo neuveriteľne náročné. To nie sú výhovorky. To sú historické fakty. Na toto celé sa akosi zabúda pri hodnotení našej vlády. Porovnáva sa s predošlými vládami, pričom tie mali absolútne iné podmienky. To je to isté, ako keby ste hodnotili dvoch maratóncov: jeden ma voľnú trasu a ešte podporné stánky popri trase, druhý má na tvári rúško a popritom mu strieľajú do nohy.

Toto volebné obdobie bolo nepochybne rekordné. Ale viac ako 100 schôdzí Národnej rady ma teší rekordná podpora rodín až 200 eur na dieťa mesačne, na ktorú sme čakali 30 rokov.

Na otvorení nového školského roka som sa ako predseda parlamentného školského výboru zúčastnil spolu s predsedníčkou Žilinského samosprávneho kraja Erikou Jurinovou na stredných odborných školách na Kysuciach.

Píše Richard Vašečka

Nový školský rok je však pre mňa veľmi dôležitý aj ako pre rodiča. Najmladšia dcéra nastupuje do ôsmeho ročníka CZŠ, mladší syn bude tento rok maturovať na Obchodnej akadémii sv. Tomáša Akvinského, staršia dcéra začína inžinierske štúdium na Ekonomickej univerzite v Bratislave. Najstarší syn je bakalár ITečkár, takže už pracuje a štúdium dokončuje externe. Klasika.

Začiatok školského roka je dôležitý nielen pre deti, pre ich rodičov, pre učiteľov a zamestnancov škôl, ale aj pre nás, poslancov Národnej rady. Zvlášť pre členov školského výboru.

Keďže volebné obdobie končí, je čas rekapitulovať. Na ministerskej stoličke sa od marca 2020 vystriedali až 3 ministri školstva, čo je, bohužiaľ, len pokračovaním nezdravého trendu v slovenskom školstve. Od roku 1992 boli tých ministrov až 21. Ja sám som ako poslanec od roku 2012 zažil dohromady osem ministrov školstva. Striedali sa ako na bežiacom páse aj za vlád Roberta Fica a Petra Pellegriniho.

Toto je pre rezort školstva mimoriadne škodlivé. Chýba kontinuita a dlhodobé plány. Kresťanská únia vo svojom programe takýto pohľad ponúka.

Z nášho programu pre školstvo vyberám:

Navrhujeme zmenu povinnej školskej dochádzky na povinné vzdelávanie. Cieľom vzdelávania nie je „sedieť v škole“, ale získať potrebné vedomosti, zručnosti a cnosti. Hlavným miestom, kde to deti a mladí ľudia nadobúdajú, je rodina. Rodina, pokiaľ chce a má na to predpoklady, má právo svoje deti aj vzdelávať.

Chceme dosiahnuť zrovnoprávnenie domáceho vzdelávania a vzdelávacích skupín s klasickými školami po stránke funkčnej, organizačnej či finančnej. Cieľom je kvalitné vzdelanie pre naše deti a nie podpora konkrétneho druhu škôl.

Dosiahli sme zrovnoprávnenie financovanie cirkevných a súkromných škôl so štátnymi. Sme však presvedčení, že najlepšie by bolo, aby sa príspevok na žiaka pre cirkevné a súkromné školy vyplácal priamo z ministerstva školstva, nie prostredníctvom samospráv.

Ak hovoríme o solídnych platoch pre učiteľov, nejde nám len o lepšie sociálne podmienky učiteľov, ale najmä o kvalitnejšie vzdelávanie pre naše deti. Potrebujeme a chceme, aby naše deti trávili čas – celé roky a dlhé hodiny – s elitou národa.

Platy učiteľov treba riešiť systémovo, aby sa nemuselo každý rok vyjednávať a štrajkovať. Preto navrhujeme plošné naviazanie platov pedagógov na priemernú mzdu vysokoškolsky vzdelaného zamestnanca v hospodárstve. Pomohlo by aj zavedenie príspevku na bývanie pre učiteľov v regiónoch, kde je ich plat najnižší v pomere k reálnej mzde, teda tam, kde sú najvyššie výdavky na bývanie a život. V týchto regiónoch je momentálne akútny nedostatok učiteľov.

Nutne potrebujeme dostatočné a systematické financovanie mládežníckych organizácii. Jednou možnosťou je samostatný riadok v rozpočte so zákonom stanovenou minimálnou sumou, ktorú tieto organizácie dostanú na člena. Druhou možnosťou je zriadenie Fondu na podporu práce s mládežou.

Nevyhnutná je cielená podpora univerzít a študentskej vybavenosti (budovanie campusov, rekonštrukcia internátov, dostupnosť jedální, voľnočasové a študijné priestory). Slovenskí študenti neodchádzajú do zahraničia len za kvalitnejším vzdelaním, ale tiež kvôli chabej a zastaranej infraštruktúre. To, čo mladých priláka na naše univerzity, nie je len kvalitnejšie vzdelanie, ale aj kvalita bývania a služieb.

Chceme podporovať projekty zamerané na systematickú prípravu na manželstvo, materstvo, rodičovstvo a vedenie domácnosti.

Žiadame zaviesť povinný informovaný súhlas rodičov so vzdelávaním a výchovou ich detí v oblasti sexuálneho správania. O výchove majú rozhodovať rodičia, nie ideológie.

Všetkým deťom, ich rodičom, učiteľom a zamestnancom škôl prajem požehnaný a úspešný školský rok 2023/2024. Učiteľom i deťom prajem, aby sa do školy tešili, a aby zažívali, že týchto desať mesiacov bolo veľmi dobre využitým a prežitým časom v ich živote.