Rodičovstvo stanovené jednou krajinou EÚ by sa malo automaticky uznávať v celej EÚ.

Neuznanie je možné len na základe presne vymedzených dôvodov a po individuálnom posúdení, aby sa zabránilo diskriminácii. Zavedenie „európskeho certifikátu o rodičovstve má vraj znížiť náklady a byrokraciu.

V Štrasburgu jednoducho schválili návrh právnych predpisov, ktoré majú zabezpečiť, že keď rodičovstvo stanoví krajina EÚ, ostatné členské štáty ho uznajú. Takto si Európska únia predstavuje suverenitu členských štátov?

Kresťanská únia dôrazne upozornila na úsilie europoslancov z Výboru pre právne veci zasahovať do suverenity členských štátov EÚ pod rúškom zachovania práv rodín pri pohybe v rámci Únie. Títo poslanci výrazne preferujú práva tzv. dúhových rodín. Ich stanovisko k nariadeniu (7.11.), ktoré má zabezpečiť uznávanie rodičovských práv po celej EÚ europarlament schválil.

Je dôležité, aby Európa bezvýhradne rešpektovala tie pravidlá, ktoré si sama nastavila. Rodinné právo patrí do právomoci členských štátov. Rodina je u nás jasne definovaná v ústave a nevidíme dôvod na to, aby sme jej definíciu, úlohu a význam ohýbali pod tlakom účelových rozhodnutí Bruselu.

Žiadne zmeny vo vnútroštátnych rodinných zákonoch?

Návrh uvádza, že pokiaľ ide o stanovenie rodičovstva na vnútroštátnej úrovni, členské štáty sa budú môcť rozhodnúť, či napr. prijmú náhradné materstvo, ale budú musieť uznať rodičovstvo stanovené inou krajinou EÚ bez ohľadu na to, ako bolo dieťa počaté, ako sa narodilo alebo v akej rodine žije. Členské štáty budú mať možnosť neuznať rodičovstvo, ak je to zjavne nezlučiteľné s ich verejným poriadkom, hoci to bude možné len v presne vymedzených prípadoch. Každý prípad sa bude musieť posudzovať individuálne, aby sa zabezpečilo, že nedochádza ku diskriminácii, napr. voči “deťom rodičov rovnakého pohlavia”.

Práva členských štátov sú podmieňované samým Ak, ALE. Ich práva sú VYMEDZENÉ do línie, ktorá je v súlade s módnou líniou progresivizmu.

Anna Záborská odpovedala na otázky v rámci ankety Zdravotníckych novín.

Čo želáte slovenskému zdravotníctvu v roku 2024?

Ak môžem obrazne – určite zdravie a kondíciu. Zdravé financie a manažment nemocníc sú základom ich dobrej kondície. Tá stojí a padá na ľuďoch. Je nevyhnutné, aby lekári, sestry a ďalší zamestnanci, bez ktorých sa nemocnice nezaobídu boli spokojní a nie unavení, motivovaní a nie znechutení a s presvedčením, že si ich doma nikto neváži. Určite priestor pre mladých lekárov a pre inovácie, ktoré skvalitnia starostlivosť o pacientov.

Čo je podľa Vás potrebné v rezorte prioritne riešiť?

Z môjho pohľadu tri zásadné opatrenia, na ktoré som upozorňovala už v predošlých rokoch. Je nevyhnutné, aby boli jasne kvantifikované náklady na zdravotnú starostlivosť tak, aby spĺňala Ústavu SR, tak ako ju ústava garantuje. Rovnako kľúčové je urobiť v systéme transparentný audit a exaktne poukázať na miesta, kde sa hospodárilo s finančnými prostriedkami neefektívne. Do tretice, pre fungovanie systému je zásadné, aby sa vytvorili podmienky pre návrat našich lekárov v čo najväčšom počte zo zahraničia a ich adekvátne ohodnotenie. S týmto súvisí aj jednoduchý a férový proces akceptácie vzdelania nadobudnutého mimo Slovenska.

Očakávate, že zdravotníctvo bude reálne, nielen vo vyhláseniach, prioritou vlády Roberta Fica a v rezorte sa podarí presadiť zásadné reformy a významné navyšovanie financovania?

Máte pravdu, pani ministerka pri každej príležitosti zdôrazňuje, že zdravotníctvo, starostlivosť o pacienta je kľúčovou prioritou vlády, ktorú zastupuje. Spolu s premiérom sľúbila, že bude pokračovať v schválenej reforme nemocníc. No realita zatiaľ ukazuje, že sa po novom roku nič nezmení. Podľa zákona, ktorý schválila predchádzajúca vláda, majú mať pacienti od 1. januára 2024 právo byť zoperovaní včas, pri stovkách diagnóz do maximálnej čakacej lehoty, čo im majú garantovať poisťovne. Ficova vláda to plánuje zrušiť.

Čo sa v roku 2024 pokúsite presadiť Vy osobne?

Na prerokovanie parlamentom som spolu s kolegom z Kresťanskej únie, Richardom Vašečkom, podala sedem zákonov, ktoré už prešli verejnou i odbornou diskusiou v predchádzajúcom volebnom období a chýbalo iba málo, aby boli schválené.

Buď prešli do prvého čítania alebo bola na nich medzi poslancami všeobecná zhoda.

Viac ako polovica z nich sa bezprostredne týka oblasti zdravotníctva:

Tehotenské pre absolventky stredoškolského a vysokoškolského štúdia

Zákon o rodných číslach – aby bolo jasné, kto je muž a kto žena

Pochovávanie nenarodených deti

Informovaný súhlas rodiča so sexuálnou výchovou na školách

Voľna nedeľa pre pracujúcich v maloobchode

Navýšenie platov duchovných, aby nedostávali menej ako minimálnu mzdu

25. marec ako štátny sviatok (bez voľna)

Keďže mnohé tieto zákony mali všeobecnú podporu, zaslúžia si aby sa o nich hlasovalo v novom parlamente.

Rodiny s deťmi minister Erik Tomáš odstavil na druhú koľaj a zbúral dostupné bývanie skôr, ako sa doň nasťahujú. Vláda totiž odsúhlasila zrušenie tzv. rodinného stavebného sporenia, ktoré malo začať platiť už 1. januára 2024. Z legislatívy vypúšťa pojem „domácnosť“, ktorú tvoria manžel, manželka a ich deti. V kontexte demografického vývoja, kedy sa u nás za desať rokov narodilo takmer o tretinu menej detí a klesajúci trend sa prehlbuje, Kresťanská únia považuje kroky vlády za nepochopiteľné a protirodinné. 

„Vyzývali sme novú vládu, aby stiahla návrh novely zákona o stavebnom sporení. Žiaľ, vláda Róberta Fica pokračuje vo svojom protirodinnom kurze. Rodina je základ národa a štátu a štát má povinnosť rodiny podporovať. Namiesto toho vláda vypočula progresívne hlasy a rodinné stavebné sporenie navrhla zrušiť. Argument, že stavebný sporiteľ, ktorý je členom domácnosti, teda manžel alebo manželka, je oproti sporiteľovi, ktorý nie je členom domácnosti, neprimerane zvýhodnený považujem za prejav arogancie a ľahostajnosti k tým, ktorí vychovávajú deti, budujú pre bezpečné rodinné zázemie a podstatnou mierou sa podieľajú nielen na rozvoji ekonomiky ale i celej spoločnosti,“ hovorí predsedníčka Kresťanskej únie Anna Záborská.

Stavebné sporenie v mnohých krajinách doposiaľ umožnilo priebežný rast životnej úrovne bez ohľadu na kolísanie ekonomiky, výkyvov finančných trhov a úrokov hypoték. 

„Aj na Slovensku využila stavebné sporenie zhruba polovica obyvateľov, v súčasnosti si sporí alebo spláca približne 600-tisíc občanov. Je potrebné zdôrazniť, že táto forma financovania bývania významne pomáha rodinám v regiónoch. A to najmä v čase, keď sú hypotekárne úvery čoraz menej dostupné a stavebné spojenie sa stáva ešte dôležitejším nástrojom na získanie nového bývania,“ vysvetlil Richard Vašečka, poslanec a podpredseda Kresťanskej únie.

Na zvýhodnenie manželských párov s deťmi sú dobré dôvody. Stabilné a prosperujúce rodiny znamenajú prosperujúce Slovensko. Cieľom stavebného sporenia je pomôcť s často najväčším problémom slovenských rodín – zaistením primeraného bývania. Podľa európskych štatistík je pre nás najťažšie spomedzi 27 európskych krajín dostať sa k novému bývaniu. Na kúpu bytu s výmerou 70 m² potrebuje Slovák v priemere 14 hrubých ročných platov. Mnohé rodiny preto stále žijú v jednom byte s rodičmi, súrodencami alebo inými ľuďmi, čo má negatívne dopady na ich vzťahy, vývoj, výchovu detí a aj demografiu.

„Demografická situácia je na Slovensku katastrofálna. Pôrodnosť poklesla medzi rokmi 2011 a 2022 o 26%, teda z 30 500 na 22 507. Musíme urobiť všetko preto, aby sme tento trend zvrátili. Problém je, že vláda Róberta Fica ide presne opačným smerom a na rodiny a deti systematicky zabúda,“ doplnila Anna Záborská.

Nateraz nastavené podmienky stavebného sporenia, ktoré by mali začať platiť od januára 2024 zabezpečujú, že štátna prémia bude dostupnejšia práve pre rodiny s deťmi a stavebné sporenie pomôže práve skupine obyvateľov, ktorá to najviac potrebuje. 

Čo prekáža vláde?

• Polovičná suma, ktorú je potrebné nasporiť na získanie plnej 70-eurovej ročnej štátnej prémie,
• 50% zľava z poplatkov pre rodinných sporiteľov počas prvého roka odo dňa poskytnutia prémie, 
• zmena výpočtu maximálneho príjmu pre zachovanie nároku na prémiu – strop ročného príjmu sa nebude počítať po jednotlivcoch, ale spoločne za celú domácnosť.

Parlamentné voľby máme za sebou, vláda, ktorá z nich vzišla, získala dôveru parlamentu. Čoraz viac sa začínajú naše zraky upierať k najbližším voľbám, tým prezidentským, ktoré nás čakajú niekedy v marci, v apríli. V tejto chvíli je však vysoko aktuálnou otázka kandidátov.

Píše Richard Vašečka

Hneď na začiatku chcem uviesť, že v tomto texte neriešim svoje osobné politické preferencie: koho som volil a koho by som volil ja.

Úprimne sa však priznám, poslední dvaja prezidenti ma z pohľadu vhodnosti kandidáta príliš nenadchli. Zopakoval sa podobný scenár: politicky absolútne neskúsený kandidát vyhral, lebo druhá strana je neprijateľná a kampaň bola urobená dobre. Andrej Kiska a Zuzana Čaputová mali vysokú popularitu a veľkú šancu na znovuzvolenie, ale zaďakovali a vybrali si inú cestu. Je to na slovenské i svetové pomery dosť neštandardné.

Kiska sa síce pokúsil o stranícku kariéru, ale neúspešne. Čaputová – uvidíme. Pošepkáva sa čosi o NATO. Z môjho pohľadu je to istá neúcta k úradu hlavy štátu. Pri takej vysokej podpore spoločnosti mali zabojovať o druhé obdobie.

Chápem osobné dôvody pani prezidentky. Útoky na ňu sú často nechutné a za všetkými čiarami. Ale politika je ťažký chlebíček. To si, na rozdiel od skúsených politikov, ktorí už všeličo museli prehltnúť, nováčikovia v politike neuvedomujú.

Ďalším dôvodom, aby bol prezident skúsený politik, je aj fakt, že u nás prezident zastupuje druhú komoru parlamentu, senát. V istom zmysle sa teda prezidentské voľby v čomsi stávajú aj voľbami akoby do senátu. Aké nároky by sme mali na senátora? V krajinách, kde senát majú, sú kandidátmi do senátu a senátormi zvyčajne skúsení politici alebo významné osobnosti spoločenského života.

Preto si myslím, že aj toto by mohlo a malo byť jedným z kritérií pri uvažovaní o vhodnosti prezidentského kandidáta. Z tohto pohľadu bol v minulosti vhodný, aj keď trochu mladý, napríklad Radoslav Procházka, vynikajúci ústavný právnik s politickými skúsenosťami. V piatom volebnom období Národnej rady bol predsedom dôležitého ústavnoprávneho výboru.

Mnohých ľudí však sklamal a sám sa zdiskreditoval. Aj u neho však išlo čiastočne o snahu pomocou prezidentskej kampane rozbehnúť politickú stranu. Vieme, že to bol nakoniec neúspešný pokus so smutným koncom. Aj neskôr viacerí „použili“ prezidentské voľby ako „kampaň na značku“; čiže snahu zviditeľniť konkrétnu osobu alebo nepriamo politickú stranu, ktorú táto osoba reprezentovala.

Z politického hľadiska sa to dá pochopiť, ale zo štátnického pohľadu je to nevhodné. Pri porovnaní s Českou republikou vidíme, že na Slovensku je kandidatúra za prezidenta snahou politickú kariéru začať – často neúspešnou. Na rozdiel od toho je v Českej republike prezidentské kreslo vyvrcholením úspešnej politickej kariéry.

Krátky prehľad: Prvým prezidentom ČR bol Václav Havel, dovtedajší československý prezident. Prezidentom bol dve obdobia. Druhým bol Václav Klaus, skúsený politik, bývalý premiér aj predseda parlamentu. Rovnako dve obdobia. Tretím sa stal Miloš Zeman, bývalý predseda vlády i predseda parlamentu. Dve obdobia. Súčasným, štvrtým prezidentom je Petr Pavel, ktorý síce nerobil stranícku kariéru, ale je dlhodobo známou spoločenskou osobnosťou; bol náčelníkom generálneho štábu a predsedom vojenského výboru NATO, čo je vysoká a prestížna funkcia v medzinárodných štruktúrach.

Suma sumárum: V Českej republike je pozícia prezidenta evidentne vrcholom úspešnej politickej kariéry. Na Slovensku bol jediným znovuzvoleným prezidentom Ivan Gašparovič, ktorý bol v tom čase už skúseným politikom: bol generálnym prokurátorom československej federácie a predsedom slovenského parlamentu.

Aby bolo jasné: Gašparoviča som nikdy nevolil. Dokonca ani proti Mečiarovi nie (po prvýkrát v živote som sa nezúčastnil na voľbách). Môžeme ho hodnotiť veľmi kriticky, ale politické kritériá na vhodného kandidáta na prezidenta spĺňal.

Nechcem tu hodnotiť morálne a charakterové vlastnosti kandidátov. Nechcem ani kandidátov navrhovať a už vôbec nie robiť niekomu kampaň. Pozývam k uvažovaniu. Dnes sa o niektorých kandidátoch už hovorí, o iných sa špekuluje. Skúsme sa pozrieť na možných kandidátov z pohľadu politickej skúsenosti a vhodnosti byť hlavou štátu aj smerom do zahraničia.

Začnem od Petra Pellegriniho, ktorý má podľa súčasných (hypotetických) prieskumov vraj najväčšiu šancu. Nevolil by som ho, mám voči nemu vážne politické a morálne výhrady, ale technicky je to vhodný kandidát – bývalý premiér, bývalý i súčasný predseda parlamentu.

Ďalším, už ohláseným kandidátom je Ivan Korčok. Bez pochybnosti spĺňa kritériá skúsenosti v domácej politike – už v roku 2002 bol štátnym tajomníkom na ministerstve zahraničných veci a v predchádzajúcom volebnom období ministrom zahraničných vecí. Má aj bohaté medzinárodné skúsenosti ako veľvyslanec na top postoch – bol zástupcom Slovenskej republiky v Berlíne, v Bruseli i vo Washingtone.

Hodnotovo však nie je veľmi vzdialený od Petra Pellegriniho, preto by v prvom kole určite nedostal môj hlas. Dovolím si osobnú poznámku: ak by bola v druhom kole prezidentských volieb na výber dvojica Pellegrini – Korčok, mal by som dilemu ako pri viacerých predchádzajúcich voľbách, či sa vôbec zúčastniť. Záujem o kandidatúru prejavili alebo sa spomínajú mená viacerých známych osobností: Ján Kubiš, Štefan Harabin, Peter Weiss, Robert Mistrík či Ján Drgonec.

Keď uvažujeme o vhodnom kandidátovi na post prezidenta Slovenskej republiky, na konzervatívnej strane vidím niekoľko osôb, ktoré vyššie spomenuté kritériá spĺňajú.

Opäť nejde o moje osobné preferencie, skôr o zamyslenie sa. František Mikloško sa znova vrátil do aktívnej politiky a bol zvolený za poslanca parlamentu. Je to bezpochyby skúsený a reprezentatívny politik, bývalý predseda SNR. Má už trochu vyšší vek, čo však pri prezidentskej funkcii nemusí byť nutne na prekážku. Väčším problémom je, že v minulosti už opakovane za prezidenta kandidoval a „dokázal“, že nie je zvoliteľný.

Osobou podobného typu je Vladimír Palko. Rovnako skúsený politik s dlhodobým záujmom o spoločnosť a politiku, aj keď v súčasnosti nie je v žiadnej verejnej funkcii. Bývalý minister vnútra.

Politickou osobnosťou je aj Milan Krajniak, ktorý zastával post ministra práce, sociálnych vecí a rodiny v nedávno skončenom volebnom období. Je to dlhoročný politik s bohatými skúsenosťami. Rovnako však už kandidoval za prezidenta v roku 2019.

Ak by sme zvažovali osobnosti z konzervatívneho spektra, určite nemôžeme obísť ani expremiéra Eduarda Hegera, ktorého môžeme rátať tiež ku skúseným a politicky vhodným kandidátom. Bol poslancom parlamentu, ministrom financií a predsedom vlády. Ak by niekto namietal, že je ešte príliš mladý, má vyšší vek, než mala pani prezidentka v roku 2019.

Jeho nespornou výhodou je, že by nebol nevoliteľný ani pre stredových a mierne liberálnych voličov. To je totiž kameň úrazu konzervatívnych kandidátov. Konzervatívny volič je ochotný, zvlášť u kandidáta, ktorý má šancu postúpiť do druhého kola, prižmúriť oko a hodiť hlas aj liberálnemu či liberálnejšiemu kandidátovi.

Liberáli jednoznačne konzervatívnych kandidátov nevolia. Slovensko by si zaslúžilo dôstojných kandidátov a skúseného prezidenta.

Foto: postoj.sk/TASR, Michal Svitok

Za podpredsedov zvolili Richarda Vašečku a Ľubomíra Šteinigera.

Anna Záborská: „Hodnoty sú pre politika kompasom, ktorý mu pomáha v rozhodovaní. A preto majú hodnoty v konzervatívnej politike kľúčové postavenie.“

Delegáti Snemu Kresťanskej únie v sobotu (25.11.) v Bojniciach potvrdili vo funkcii predsedníčky strany doterajšiu líderku Annu Záborskú. Dve miesta podpredsedov obsadili Richard Vašečka, aktuálne poslanec Národnej rady SR a Ľubomír Šteiniger, zakladajúci člen strany.

Anna Záborská v úvode zhrnula doterajšie pôsobenie strany nielen v parlamente. Aktuálne pôsobí ako poslankyňa v Národnej rade SR spolu s Richardom Vašečkom. Ako uviedla, Kresťanská únia je na politickej scéne relevantnou stranou. V predchádzajúcom volebnom období mala v parlamente päť poslancov, predsedu a podpredsedu výborov.

„Nezanikli sme v dave a aj v nadchádzajúcej parlamentnej práci budeme presadzovať záujmy rodín, generačnú solidaritu, ochranu života od počatia po prirodzenú smrť a kultivovanie životného prostredia. To, čo platilo v predvolebnej kampani, platí aj dnes. Hodnoty sú pre nás prvoradé. Sú pre politika kompasom, ktorý mu pomáha v rozhodovaní. A preto majú hodnoty v konzervatívnej politike kľúčové postavenie,“ zdôraznila Anna Záborská.

„Už pri vzniku Kresťanskej únie sme hovorili, že naše spoločenské i politické aktivity budú v maximálnej možnej miere prepojené s rodinou, bude to akási doložka zlučiteľnosti našej politiky s rodinou v praxi. Myslím, že sa nám to podarilo. Boli sme iniciátormi i podporovateľmi viacerých prorodinných zákonov a inak tomu nebude ani v nachádzajúcich rokoch,“ povedal Richard Vašečka, podpredseda Kresťanskej únie.

Podľa slov Ľubomíra Šteinigera, novozvoleného podpredsedu strany, medzi priority strany patrí i aktívna práca v regiónoch a spolupráca s hodnotovo blízkymi stranami v relevantných oblastiach. 

V závere snemu delegáti Kresťanskej únie prijali uznesenie, v ktorom sa uvádza, že Kresťanská únia je presvedčená, že Slovensko má budúcnosť iba vtedy, keď bude založené na rodine. Preto sa obraciame na vládu SR, aby nezrušilo žiadne prorodinné opatrenia a naďalej rozvíjalo Slovensko ako krajinu priateľskú k rodinám, obzvlášť k rodinám, ktoré chcú deti priviesť na svet a vychovávať ich.

Navrhuje vymazať slová „žena“ a „muž“ zo zakladateľských zmlúv (Lisabonská zmluva).

Zajtra (streda, 22.11.) budú europoslanci hlasovať o správe, ktorá žiada zásadné zmeny v zakladateľských zmluvách (Lisabonská zmluva). V nej europarlament jednoducho navrhuje členským štátom, aby sa vzdali svojich právomocí – odovzdali ich Bruselu, pričom hrubým spôsobom porušuje princíp subsidiarity. 

Správa navrhuje okrem rozšírenia právomocí EÚ aj zrušenie veta členských štátov v kľúčových oblastiach  – dane, zahraničná politika či možné zmeny v zakladateľských zmluvách. Dokumenty “jazykovo scitlivuje” nahradením slov “rovnosť medzi mužmi a ženami” slovami “rodová rovnosť”. 

Významné je napríklad ich nahradenie v článku 2 zmluvy o Európskej únii.

“Únia je založená na hodnotách úcty k ľudskej dôstojnosti, slobody, demokracie, rovnosti, právneho štátu a dodržiavania ľudských práv vrátane práv osôb patriacich k menšinám. Tieto hodnoty sú spoločné pre členské štáty v spoločnosti, v ktorej prevláda pluralizmus, nediskriminácia, tolerancia, spravodlivosť, solidarita a rodová rovnosť.”

V nadväznosti na porušenie článku 2 sa mení totiž aj nutnosť konsenzuálneho súhlasu všetkých členov Rady na kvalifikovanú väčšinu pri podaní podnetu na Súdny dvor. Následne môže Rady kvalifikovanou väčšinou rozhodnúť o zastavení financovania členského štátu z Európskych zdrojov, prípadne o tom, že neumožní členskému štátu výkon predsedníctva Rady. 

Do článku 13 sa dopĺňa text o tom, že “Inštitúcie Únie a jej riadiace a poradné orgány sú zložené nediskriminačným spôsobom a odrážajú rodovú rovnosť a rozmanitosť spoločnosti.” 

V zmluve o fungovaní Európskej únie sú rovnako všetky slová “muži”, “ženy”, prípadne “sex” nahradené slovom “rod” (gender) v kontexte tvorby sociálnych politík alebo politík týkajúcich sa zamestnávania a práce. 

Tiež sa zavádza v tejto zmluve nový paragraf, v ktorom “v prípade mimoriadnej situácie, ktorá postihne Európsku úniu alebo jeden alebo viacero členských štátov, môžu Európsky parlament a Rada udeliť Komisii mimoriadne právomoci vrátane tých, ktoré jej umožnia mobilizovať všetky potrebné nástroje.” Samozrejme, na toto rozhodnutie tiež stačí väčšina parlamentu a kvalifikovaná väčšina Rady. 

Odmietame navrhované zmeny týchto kľúčových dokumentov a vyzývame europoslancov, aby v stredu hlasovali PROTI. 

Kresťanská únia predkladá na prerokovanie parlamentom sedem zákonov, ktoré v predchádzajúcom volebnom období už prešli verejnou diskusiou. Podľa predkladateľov obsahujú konkrétne opatrenia a riešenia v prorodinnej a sociálnej oblasti, ktorých sa programové vyhlásenie vlády dotklo iba okrajovo a všeobecne. Ide o právo rodičov rozhodovať o vzdelávaní svojich deti, o podporu tehotných študentiek-absolventiek, voľnej nedeli, rodných číslach, o pochovávaní nenarodených detí či férových platoch duchovných. Pamätným dňom by mal byť deň výročia Sviečkovej manifestácie.

„Programové vyhlásenie vlády (PVV) je tak všeobecné, že s pokojom môžeme povedať, že obsahuje všetko a nič. Všetko sľubuje a nič negarantuje. Preto sme sa rozhodli do Národnej rady predložiť 7 zákonov, ktoré sú v súlade s PVV, pomôžu aj rodinám a ktoré už prešli verejnou diskusiou,“ vysvetlil Richard Vašečka, podpredseda Kresťanskej únie.

Navrhovatelia počítajú s tým, že zákony nebudú zaradené na prerokovanie okamžite a naraz, čo nebolo ani ich cieľom.

„Sme si vedomí toho, že top zákonom pre Slovensko je v týchto dňoch zákon o štátnom rozpočte, Zákon, ktorý predkladá vláda, usilujúca o našu dôveru. Tieto zákony predkladáme s cieľom dostať ich opäť do povedomia politikov i verejnosti, nie s úmyslom „polarizovať spoločnosť“, ako naše úsilie účelovo dehonestovali poslanci z liberálneho spektra. Na prerokovanie Národnou radou ich predkladáme teraz, aby postupne dostali priestor v dohľadnom čase, v programoch nadchádzajúcich schôdzí. Veríme, že tieto zákony aj vzhľadom k ich pozitívnemu prijatiu v rámci verejnej diskusie, podporí ako vláda, tak i poslanci napriek politickým spektrom,“ dodala Anna Záborská, predsedníčka Kresťanskej únie

Kresťanská únia predkladá na prerokovanie do Národnej rady zákony:

• Zákon o informovanom súhlase rodičov, ktorý bude rodičom garantovať uplatňovanie ich práva rozhodovať o tom, čo a akým spôsobom sa učia v oblasti vzťahovej a sexuálnej výchovy,
• Zákon o pohrebníctve, ktorý bez výhrad umožní rodičom dôstojnú rozlúčku s ich nenarodeným dieťatkom,
• Zákon o pomoci tehotným študentkám, aby nestáli pred voľbou, ako zvládnu školu i svoje dieťatko,
• Zákon o tzv. voľnej nedeli, ktorý umožní pracujúcim ľuďom byť v nedeľu s rodinami,
• Zákon o rodných číslach, ktorý potvrdí nespochybniteľné. Potvrdí to, že rodné číslo je iba jedno a nie je možné ho meniť podľa toho, akým pohlavím sa práve cítime
• Zákon o platoch duchovných, ktorý nebude diskriminačný ako doposiaľ (doplníme lepšiu vetu)
• Výročie marcovej Sviečkovej manifestácie, ktorá bola predzvesťou novembrových udalostí si zaslúži byť v kalendári zapísané aspoň ako Pamätný deň.

Skôr, ako nová vláda predstavila svoje programové vyhlásenie, jej prvé kroky v niekoľkých oblastiach, rezortoch naznačili, kam budú jej priority smerovať a postupne odpovedá na povolebnú otázku „Kam Smerujeme, Slovensko“?

Pozrite si celý záznam z tlačovej konferencie k téme Programového vyhlásenia vlády a k zrušeniu úradu splnomocnenca pre ochranu slobody vierovyznania a presvedčenia.

Rodičia, ktorí poctivo pracovali vychovávali svoje deti, dnes už seniori, sa odpovede dočkali v podobe rošády s rodičovským či 13-tym dôchodkom. Žiadne červené ruže a otvorené srdcia. Minister sľúbil že v budúcnosti neprídu skrátka ani ľudia a ani tí, ktorí pomáhajú a vzdelávajú – sľúbil, že sľúbi … 
A mnoho veľkých sľubov je aj v programovom vyhlásení vlády. Veľkých sľubov bez malých praktických detailov, kontinuity, reálnych východísk a reálnych cieľov.

Ak dovolíte, každá strana si hľadá v tomto dokumente takpovediac „to svoje“. Rodina, jej ukotvenie a prosperita je však témou nás všetkých.

Sociálna vláda, ktorá nenechá ľudí v štichu, ako rada hovorí, pomoc a podporu rodín vníma ako krátkodobú prioritu v kapitole Sociálna politika. Pripomína nám to nedávno sľúbené „drobné výpomoci“ seniorom pred Vianocami …

Deklaruje, že si ctí a bude chrániť ustanovenie Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého je manželstvo jedinečným zväzkom muža a ženy.. 
Manželstvo, rodičovstvo a rodina budú pod ochranou zákona. Rodinu považuje za základnú bunku spoločnosti. 

Pri koncipovaní PVV na tejto bunke však vláda nestavala.

Z nášho pohľadu je nevyhnutné, aby rodinná politika nebola akousi kapitolou tej sociálnej. Ale na rovnakej úrovni s ostatnými, s jasnými prioritami a cieľmi. Pretože, ak sa nebudú rodiť deti, nebudú ani dôchodky. 

Programové vyhlásenie tejto vlády – pri koncipovaní kapitoly sociálnej politiky – z nášho pohľadu odráža témy, ktoré rezonovali v súvislosti s ochranou života a vzdelávaním detí – a teda vláda nemohla obísť tých konzervatívnych členov vlády. Ako sa hovorí, pre pokoj v rodine.

Vláda darmo bude deklarovať, že „Slovenská republika je štát hlásiaci sa k ochrane života,“ a ctí ustanovenie ústavy, podľa ktorého je ľudský život hodný ochrany už pred narodením, ak z jej najdôležitejšieho dokumentu nevyčítate ani plán, ani spôsob, ani čas a prostriedky, ako „chrániť, pomáhať a rozvíjať“ efektívne a dlhodobo. Len opatrné formulácie s obligátnym „ale“, aby ostala ovca celá i vlk sýty.

O čo lepší by bol štíhly dokument s konkrétnymi opatreniami a krokmi, ktoré terajšia vláda sľubovala. Budeme pozorne sledovať napĺňanie krokov, ktoré majú smerovať k silnému štátu, istotám a stabilite. Na tejto ceste „na papieri“ je však už teraz veľa dier

Kresťanská únia je odo dnes v parlamente v plnej sile. Zastupujú ju predsedníčka Anna Záborská a podpredseda Richard Vašečka.

Anna Záborská zložila sľub do rúk predsedu parlamentu spolu s ostatnými kolegami a náhradníkmi.
Sľub znie: „Sľubujem na svoju česť a svedomie vernosť Slovenskej republike. Svoje povinnosti budem plniť v záujme jej občanov. Budem dodržiavať ústavu a ostatné zákony a pracovať tak, aby sa uvádzali do života.“

Europoslanci z Výboru pre právne veci pokračujú v úsilí zasahovať do suverenity členských štátov EÚ a pod rúškom zachovania práv rodín pri pohybe v rámci Únie výrazne preferujú práva tzv. dúhových rodín. Dohodli sa na stanovisku k nariadeniu (7.11.), ktoré má zabezpečiť uznávanie rodičovských práv po celej EÚ, no návrh musí schváliť europarlament a rovnako aj všetky členské štáty.

„V praxi ide o zavedenie európskeho certifikátu rodičovstva, pričom samotný návrh nerešpektuje legislatívu v oblasti rodiny v jednotlivých štátoch EÚ. Rodičovstvo párov rovnakého pohlavia nie je uznávané vo všetkých členských štátoch vrátane Slovenska. Tento status naďalej trvá, a to aj napriek manipulatívnym snahám slovenského výboru pre európske záležitosti prijať v marci tohto roka uznesenie, v ktorom by sme súhlasili s návrhom zachovať práva primárne LGBTI+ rodín pri pohybe v rámci EÚ,“ vysvetlila Anna Záborská, predsedníčka Kresťanskej únie.

Slovensko nie je v postoji k tejto téme ani zďaleka osamotené, ako sa to snažia prezentovať zástupcovia z liberálneho politického spektra. Zásadne proti je napríklad Taliansko i Maďarsko. Nariadenie, ktoré europarlamentný výbor schválil síce objasňuje, že rodičovstvo sa bude naďalej určovať na vnútroštátnej úrovni, no v realite smeruje k posilneniu európskej snahy presadiť uznanie dúhových rodín alebo náhradného materstva.

„Je dôležité, aby Európa bezvýhradne rešpektovala tie pravidlá, ktoré si sama nastavila. Rodinné právo patrí do právomoci členských štátov. Rodina je u nás jasne definovaná v ústave a nevidíme dôvod na to, aby sme jej definíciu, úlohu a význam ohýbali pod tlakom účelových rozhodnutí Bruselu,“ dodala A. Záborská.