Komentár Milana Krajniaka publikovaný na postoj.sk

Účastníkov konferencie zo západnej Európy a Anglosasov tento pokus o cenzúru šokoval. Nám ostatným, ktorí sme sa na konferencii zúčastnili ako zástupcovia strednej Európy, Balkánu a Pobaltia, to pripomenulo komunistické časy.

Ľudia zo západnej Európy, Briti a Američania boli šokovaní tým, že sa niečo také môže v Európskej únii stať. Že priamo v hlavnom meste EÚ môže niekto zakázať stretnutie konzervatívcov a kresťanov s odôvodnením, že ide o krajnú pravicu, homofóbov a euroskeptikov. 

Ešte väčší šok spôsobilo, že starostovia bruselských mestských častí poslali policajtov do hotela, kde sa mala konferencia uskutočniť. S odkazom, že ak u seba konferenciu nezrušia, vypnú im elektrinu.

Nakoniec našla konferencia kresťanov a konzervatívcov útočisko u Tunisana moslimského vierovyznania, ktorý nám poskytol svoje priestory Claridge iba niekoľko hodín pred začiatkom konferencie. Aj jemu sa vyhrážali vypnutím elektriny. Vyhrážali sa mu zničením jeho biznisu. Vyhrážali sa dokonca aj jeho manželke. Ale nenechal sa zastrašiť. Našu vďaku a vyjadrenie nášho rešpektu k jeho odvahe sme vyjadrili veľkým potleskom.   

Netreba zabudnúť ani na to, že dva bruselské prvostupňové súdy potvrdili zákaz konferencie zo strany dvoch bruselských mestských častí, hoci boli odôvodnené iba tým, že účastníci konferencie môžu poburovať a podnecovať nepokoje, keďže ich názory sú krajne pravicové, homofóbne a euroskeptické. Že sa, naopak, Antifa vyhrážala rodine majiteľa Claridge, že, práve naopak, pred protestmi Antify musela konferenciu chrániť polícia, to tieto dva bruselské súdy nijako nezohľadnili. Až tretí, odvolací súd v noci z utorka na stredu obidve súdne potvrdenia zákazu konferencie zrušil.

Keď sme my, šiesti slovenskí účastníci konferencie, diskutovali medzi sebou o tom, čo sa stalo, hovorili sme najmä o časoch tajnej cirkvi. O tom, ako odporcovia komunizmu museli tajiť časy a miesta svojich stretnutí, aby ŠtB nevedela znemožniť ich uskutočnenie. Viktor Orbán aj Tadeusz Morawiecki vo svojich príhovoroch takisto spomínali na komunizmus a koniec osemdesiatych rokov. Neprekvapilo nás to, už sme niečo také zažili – za totality. Nerobili sme si žiadne ilúzie ani o dnešnom rešpekte progresívcov a socialistov k slobode slova. Medzi komunistami a ich súčasnými nasledovníkmi progresívcami nie je v úcte k slobode slova veľký rozdiel.

Niečo však prekvapilo aj mňa. To slovenské ticho. Tri pokusy o zrušenie Konferencie národného konzervativizmu odsúdil belgický premiér, britský premiér, talianska premiérka, maďarský premiér a mnohí ďalší. Slovenský premiér Robert Fico zostal ticho. Kam sa podela jeho vášeň pre slobodu slova, s ktorou sa zastal aj poslanca Republiky Milana Mazureka? Vtedy mu nevadilo, že má Mazurek príliš „hnedé“ názory, lebo vraj išlo o princíp – o slobodu slova. Dnes už o princíp nejde?

Neprekvapilo ma, že zostali ticho slovenskí progresívci. Veď tí chcú za nesprávne názory posielať ľudí na roky do väzenia, rovnako ako komunisti. Progresívne Slovensko to nijako neskrýva, má to priamo vo svojom programe. Slobodu slova a zhromažďovania však nebránil ani jediný slovenský europoslanec. Ani zo Smeru, ani z Republiky, ani z hnutia Slovensko, ani z SaS. Mlčia aj Miriam Lexmann a Ivan Štefanec z KDH. 

Hlavnou témou Konferencie národného konzervativizmu bolo zachovanie národných štátov, teda aj Slovenska. Zazneli veľmi silné prejavy o podpore rodiny, ochrane života a nebezpečnosti gender a transgender ideológie. Už len preto by sa proti pokusom o zrušenie tejto konferencie mali vyjadriť minimálne konzervatívne a kresťansky orientovaní politici aj zo Slovenska.

Ako sa na konferencii vyjadril Viktor Orbán, téma týchto eurovolieb je veľmi jednoduchá: Robia to kresťanskí demokrati a ľudovci na čele s Ursulou von der Leyen dobre? Podarilo sa im zastaviť ilegálnu migráciu? Podarilo sa naštartovať európsku ekonomiku? Pomáha Green Deal ľuďom v Európe? Rešpektuje eurokomisia suverenitu národných štátov? Ak odpovedáte „áno“, potom voľte kresťanských demokratov, ľudovcov, socialistov, liberálov alebo zelených, ktorí v EÚ vládnu. Ak odpovedáte „nie“, potom voľte v eurovoľbách strany, ktoré garantujú zmenu.

Šimon Sádovský v Postoji nedávno napísal, že „sme uviaznutí vo falošnej dileme – sú lepší starí marxisti ficovského strihu alebo tí mladí pod vlajkami dúhy a pokroku?“

Súhlasím s ním v tom, že by sme nemali robiť roztlieskavačov ani jedným, ani druhým. A dodávam, že nesmieme robiť roztlieskavačov ani Ursule von der Leyen, ktorá si slobodu slova nectí rovnako ako starí aj mladí marxisti. Minimálne však nesmieme zostať ticho vtedy, keď sa do Európy vracajú komunistické praktiky, ktoré sme 40 rokov zažívali na vlastnej koži.

Foto: Foto: twitter.com/ssharmaUS

Rozhovor s Michalom Považanom publikovaný na standard.sk, autor Michal Čop

Keď si porovnám zlo rozkrádania a zlo rozvratu hodnôt celej našej spoločnosti, tak si myslím, že rozkrádanie je menšie zlo, lebo verím v to, že zlodejov skôr či neskôr pozatvárame. Ale pri morálnom, mravnom, hodnotovom rozvrate spoločnosti je to omnoho, omnoho ťažšie, hovorí v rozhovore pre Štandard Michal Považan, kandidát na europoslanca z Kresťanskej únie.

Tvrdí, že s KDH sa zhodujú na ideách, no rozchádzajú sa v praktickej politike, zároveň sa nebojí, že si v eurovoľbách navzájom pokradnú hlasy. V prípade vojny na Ukrajine, je podľa neho potrebné vytvoriť atmosféru, ktorá by viedla k mieru. U slovenských europoslancov mu chýbala mravenčia práca a ochota ísť do konfliktu. 

Začnime aktuálnou témou. Minulý týždeň sa v Bruseli uskutočnil pokus zrušiť Konferenciu národných konzervatívcov, len zopár dní predtým Európsky parlament schválil rezolúciu požadujúcu zaradiť „právo na potrat“ do Charty práv EÚ. Nedávno zasa Únia schválila nový migračný pakt a dalo by sa pokračovať ďalej. To všetko ukazuje, že EÚ ide smerom, ktorý desí čoraz viac občanov. Dá sa toto smerovanie ešte zmeniť?

Závisí to od drobnej práce najmä konzervatívnych politikov. Posledných päť rokov bol v EP zjavný ústup konzervatívcov a kresťanov v ochote oponovať, ísť do konfliktu, a to vidieť aj na tom, aké výbory si vybrali naši konzervatívnejší europoslanci. Nešli do výborov, ktoré sú problematické, kde dostanete nálepku, že ste spiatočník či bigotný a radšej si sadli do výboru pre hospodárske záležitostí či do zahraničného výboru. 

Šokoval ma výsledok hlasovania o práve na potrat. Progresívci a liberáli nás tu famózne prečíslili a myslím si, že to je dôsledok našich vlastných chýb, našej vlastnej neaktivity. Ešte nedávno som riešil na vládnej úrovni problematiku náboženskej slobody. Keď som sa pozrel na medzifrakčnú skupinu EP pre náboženskú slobodu, zistil som, že má menej ako desať členov. Ešte v predchádzajúcom volebnom období ich bolo viac ako sto. Bolo síce zvolených menej konzervatívcov, ale nie až tak zásadne menej, aby to padlo na desať percent. 

Otázkou je, ako to zmeniť. 

Konzervatívni poslanci sa málo sieťujú, málo vykonávajú mravenčiu politickú prácu. Vystúpiť v pléne a zahlasovať, je čerešnička na torte. V skutočnosti sa politika robí dlho predtým. Hľadáte spojencov, aby ste blokovali úlety ako právo na potrat či migračný pakt, ktorý prešiel len tesne. Keby bola pri tých pár hlasoch vykonaná skutočne mravenčia práca, tak to mohlo dopadnúť inak.

Väčšina ľudí si však za zmenou politiky predstaví to, že konzervatívci budú mať viac mediálnych výstupov, viac ich bude vidieť a počuť. Ak to stiahneme na váš príklad, možno by tých, ktorí hlasovali za migračný pakt, presvedčil väčší mediálny tlak. 

Musíme si povedať, čo chceme. Buď kričať na sociálnych sieťach a v médiách a dávať hysterické výstupy, alebo robiť reálnu politiku. A tá sa robí v kuloároch. Vaši oponenti nesledujú váš Facebook vo vašom národnom jazyku určený vašim voličom. Proti vám stojí europoslanec z Holandska alebo zo Španielska s uletenými progresívnymi názormi. Nejde o to, kto bude hlučnejší na sociálnych sieťach, ale o to, aby ste našli spojencov na to, aby sme toho druhého mohli zablokovať či prehlasovať. 

Dobrým príkladom je bývalá europoslankyňa Anna Záborská, ktorá toho na Facebooku veľa nemala, lebo na to nemala čas. Buď si robíte selfíčka s každým, koho stretnete na chodbe, alebo pracujete. Jej sa vďaka tvrdej práci a sieti kontaktov podarilo zastaviť mnohé správy o transgenderi či o potratoch. Mimochodom, sú to správy, s ktorými sa nám za posledných päť rokov pretrhlo vrece. Najradikálnejšia agenda sa dá blokovať vo výbore, kde sa dohaduje na kompromisoch a popri tom sa tam dá presadiť časť svojej agendy. Len najprv treba do tých výborov ísť. Dnes napríklad žiadny slovenský europoslanec nesedí vo výbore pre ženské práva a rovnosť mužov a žien. To je kľúčový výbor, kde sa rodia správy ako Matič.

Keď bola Anna Záborská v europarlamente, jeho zloženie bolo výrazne menej progresívne. Navyše Brusel je plný establišmentu, ktorý je ideologicky predpojatý v prospech progresívcov. Preto na hlase konzervatívcov záleží omnoho menej a progresívci už nie sú nútení hľadať kompromis, lebo vedia, že ich aj tak prehlasujú. Z toho sa zdá, že váš prístup by už dnes nemusel byť funkčný.

Treba ísť od hlasovania k hlasovaniu. Ak by sme prijali tento prístup, tak môžeme rezignovať. Nechajme sa zvoliť, poberajme výhody a tvárme sa, že niečo robíme tým, že si budeme fotiť selfíčka. Súhlasím s tým, že EÚ je omnoho progresívnejšia, ale stále tvrdím, že my ako kresťania a konzervatívci, máme svoju úlohu. Bol nám zverený mandát a my musíme tvrdo pracovať. Hľadať spojenectvá trebárs aj s komunistami, keď to bude na prospech veci. 

Voľnú nedeľu vo Francúzsku nepresadili kresťania, ale ľavica. Za podpory a pomoci kresťanov a konzervatívcov. Musíme hľadať spojencov tam, kde by sme v to niekedy možno ani nedúfali. Sú feministky, ktoré nás nemôžu ani cítiť kvôli nášmu postoju v oblasti potratov, no môžu byť našimi spojencami v boji proti prostitúcii a pornografii. Krok za krokom, téma za témou. Nebudeme súhlasiť vo všetkom, ale budeme súhlasiť v niečom.

Poďme na ďalšiu tému. Zdá sa, že na Slovensku voľby do Národnej rady aj voľby prezidenta rozhodla téma vojny na Ukrajine. Vy ste sa na sociálnych sieťach zastali hráčov z KHL, pritom Kresťanská únia (KÚ), aj vy osobne ste podporovali Patrika Dubovského, ktorý v tejto téme zastáva stanovisko hlavného mediálneho prúdu, rovnako ako jednotka vašej kandidátky Milan Krajniak. Aký je teda váš postoj a postoj KÚ k vojne na Ukrajine?

Postoj KÚ aj môj osobný je jednoznačný. Rusko v roku 2022 zaútočilo na Ukrajinu, to je prvá vec. No na druhej strane vojna trvá už príliš dlho a Ukrajina, ale verím, že aj Ruská federácia, sú čoraz vyčerpanejší. Stálo to obrovské množstvo životov. Front sa hýbe pomaly a ak, tak v protiukrajinskom smere. Ja si rovnako ako aj celá KÚ myslíme, že je čas debatovať o tom, ako tú vojnu minimálne pozastaviť. 

Nedúfam v to, že zajtra nastane mier. Ale mohli by sme sa posúvať v smere hľadania praktických riešení tak, aby sme dosiahli aspoň prímerie. A to najmä kvôli obyčajným ľuďom, ktorí tam žijú. Toto nepovažujem za protiukrajinské stanovisko. Ja sám mám na Ukrajine množstvo priateľov, študoval som tam, mám tú krajinu úprimne rád. Preto tvrdím, že musíme smerovať minimálne k prímeriu.

Prečo toto doposiaľ nezaznievalo nahlas z úst predstaviteľov KÚ?

Anna Záborská to v minulom volebnom období nahlas povedala. Citovala pápež Františka, ktorý jednoznačne hovorí, že musíme smerovať k prímeriu, k mieru, už dosť bolo obetí na oboch stranách. Už dosť bolo zabíjania, utrpenie oboch národov je veľké.

Posuňme to teda do praktickej roviny. Ak by bola v EP požiadavka na ďalší balík vojenskej pomoci na Ukrajinu, ako by ste sa zachovali?

Je vždy dôležité vychádzať zo situácie v danom okamihu, vývoj na fronte sa dramaticky mení. Nemám krištáľovú guľu, aby som vedel povedať, ako budem reagovať na návrh, ktorý nemám pred sebou a neviem, aká bude v tom čase situácia. Základom pre hlasovanie by bola snaha o čo najrýchlejšie prímerie. To je cieľ, ktorý máme dosiahnuť. Osobne si nemyslím, že nakupovanie obrovského množstva zbraní prinesie mier. 

Potrebujeme, aby si obe strany v kuloároch sadli a začali rokovať, akým spôsobom je vojnu možné aspoň dočasne zastaviť. Teda, či je možné ju zastaviť v tých líniách, kde momentálne stojí front bez toho, aby sa Ukrajina právne vzdala území, ktoré dnes Rusko okupuje. 

Také prípady už poznáme, Nemecká spolková republika sa za celé povojnové obdobie nevzdala znovuzjednotenia s východným Nemeckom, a teda aj nárokov na tieto územia. My potrebujeme na to vytvoriť atmosféru. To by podmieňovalo aj moje hlasovanie. Potrebujeme jasne povedať, že chceme čo najskôr životaschopný mier, čo neznamená, že chceme víťazstvo Ruskej federácie. Chceme ukončiť utrpenie a nájsť riešenie, ktoré bude čo najdlhodobejšie. 

Aj prímerie medzi Severnou a Južnou Kóreou trvá už sedemdesiat rokov, prímerie medzi Ruskom a Japonskom trvá aj bez mierovej zmluvy ešte dlhšie. Dá sa žiť aj takto, ale treba k tomu nasmerovať všetky sily.

Pokračovanie TU

POVAŽOVAŤ “PRÁVO NA POTRAT” ZA ZÁKLADNÉ ĽUDSKÉ PRÁVO JE ZVRÁTENÉ A NEPRÍPUSTNÉ

Dôrazne odsudzujeme neprípustné zásahy europarlamentu do výlučných kompetencií členských štátov.

Bezprecedentný aktivizmus progresívnych prúdov v Európskom parlamente, ktorý má aktuálne podobu uznesenia, aby sa do Charty základných práv EÚ doplnil článok definujúci tzv. právo na interrupciu, dôrazne odsudzujeme.

Vyzývame slovenských europoslancov, aby sa postavili ZA PRÁVO NA ŽIVOT!

Je proti základným etickým i morálnym princípom bezprecedentne presadzovať „právo na potrat“ a dusiť tak právo na život, ktoré je základným ľudským právom. Právom, bez ktorého neexistujú žiadne iné.

Ak budeme v základných a zásadných otázkach ticho a budeme tolerovať bezbrehé útoky na našu národnú a štátnu identitu, naše princípy a tradície, v krátkom čase nás progresívna mašinéria zomelie. Preto je viac ako dôležité, aby v európskom priestore nadobudol vážnosť hlas, ktorý bráni život od počatia.

Na Slovensku sa narodilo v roku 2023 najmenej detí od roku 1918 – iba 48 600. Po prvýkrát klesol počet detí narodených na Slovensku za rok pod číslo 50 tisíc. Demografická situácia je alarmujúca, Slovensko začalo vymierať.  Vláda Roberta Fica však systematickú podporu rodín vymenila za populistické otvorenie dverí cudzincom.

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny si 5. marca 2024 navrhlo zrušiť úlohu vypracovať Akčný plán na podporu rodiny a demografického vývoja. Termín bol koniec marca 2024. Teda namiesto návrhu konkrétnych riešení na riešenie problému vymierania Slovenska, na riešenie demografickej krízy a návrhu opatrení na podporu rodiny, si navrhlo ministerstvo zrušiť úlohu tento problém riešiť. 

Tá istá vláda ale súčasne ústami premiéra vyhlasuje, že chce uľahčiť príchod na Slovensko 100 tisíc cudzincom, a to zo štátov mimo EÚ. Vláda Roberta Fica teda namiesto riešenia problému vymierania Slovenska, namiesto podpory demografického rastu Slovenska, zvolila podpory masového prílivu imigrantov. Rozšírila krajiny, ktorých občania budú mať zjednodušený prístup na slovenský pracovný trh o Indiu, Indonéziu, Nepál a Filipíny. 

V Európe máme dva prístupy k riešeniu demografickej krízy: maďarský a nemecký. Maďarský prístup znamená masívnu podporu rodín s deťmi. „Kresťanská únia, aj ja osobne, preferujeme tento prístup, pretože je lepší pre Slovensko. Preto sme presadili zvýšenie daňového bonusu na dieťa na trojnásobok, zvýšili sme prídavok na dieťa na dvojnásobok, zaviedli sme platenú 14 dňovú otcovskú dovolenku pri narodení dieťaťa, zaviedli sme zvýšený príspevok pri narodení, tzv. kočíkovné a pri narodení 4 dieťaťa, zaviedli sme rodičovský dôchodok, odštartovali sme projekt rodinných poradní,“ zdôraznil Milan Krajniak.

Druhý prístup je nemecký. Je založený na masovom príleve migrantov. Vláda realizuje práve tento scenár, ktorý Kresťanská únia odmieta.

„My sme okrem konkrétnych opatrení na podporu rodiny rozmýšľali aj o budúcnosti Slovenska. Preto sme v máji 2022 presadili na vláde zriadenie Rady vlády pre rodinu a demografický vývoj. V apríli 2023 sme schválili na vláde Národný strategický rámec na podporu rodiny a demografického vývoja do roku 2030. Na tento strategický rámec mal nadväzovať Akčný plán – teda konkrétne úlohy. Termín mala vláda do konca marca tohto roku. A teraz si úlohu ruší,“ upresnil Michal Považan.

Do budúcnosti máme na výber iba dve možnosti riešenia problému s vymieraním Slovenska a demografickej krízy: Podporu rodín s deťmi alebo masový príliv imigrantov na slovenský pracovný trh. Kresťanskú únia preferuje podporu rodín s deťmi. 

„Vyzývame preto vládu, aby si úlohu riešiť vymieranie Slovenska nerušila, ale aby sa zaviazala ku konkrétnym opatreniam, ktorými chce tento problém riešiť,“ uviedol Richard Vašečka, podpredseda Kresťanskej únie.

Ak by sa účastníci Sviečkovej manifestácie „zdržali hlasovania“, totalita by tu kvitla dodnes.

Skutky, nie slová rozhodujú zásadné veci. Sviečková manifestácia, ktorej výročie si v rámci Dňa zápasu za ľudské práva pripomíname, je toho jasným dôkazom. Mobilizácia tisícok ľudí v tichej modlitbe vo svetle sviečok proti hrubej sile zásadným spôsobom započala definitívny pád komunistickej totality na Slovensku, ku ktorému došlo po Novembri 1989. Nerozprávali, konali a za odvahu mnohí zaplatili životom.

„Posolstvá, ktoré z nej vzišli, sú súčasťou prejavu každého politika, od poslancov po vládnych činiteľov či aktuálne kandidátov na prezidenta. Od slov k činom, aby sme, pre Slovákov zásadnej udalosti, dali status štátneho sviatku, majú však veľmi ďaleko. Pri hlasovaní v parlamente napríklad oba tábory dvojice favoritov na post hlavy štátu našu snahu uzákoniť 25. marec ako štátny sviatok bez voľna, považovali skôr za sviatok ideológie ako za sviatok ľudskosti a úcty k tým, ktorí za našu slobodu zaplatili tú najvyššiu cenu,“ konštatuje Anna Záborská, predsedníčka Kresťanskej únie.

“V Kresťanskej únii sme presvedčení, že Sviečková manifestácia si zaslúži nielen spomienku, ale aj oslavu. Je to jedna z historických udalostí, na ktoré môžeme byť ako slovenský národ právom hrdí. Tento svoj postoj sme jasne deklarovali aj návrhom zákona, aby sa 25. marec stal štátnym sviatkom. Je veľmi smutné a je to veľká škoda, že našu snahu podporilo v hlasovaní len 22 poslancov,” doplnil Richard Vašečka, podpredseda Kresťanskej únie.

Podľa slov Milana Krajniaka, „Sviečková demonštrácia bola najväčšou masovou verejnou akciou za slobodu a ľudské práva na Slovensku počas 40 rokov komunistického režimu. Slovenskí kresťania sa dnes neboja rovnako ako pred 36 rokmi brániť slobodu a vyjadrovať názory, ktoré sú elitám nepohodlné.“

Sviečkovej manifestácii oprávnene patrí prirovnanie hviezdnej udalosti našich dejín. Ľudské práva, náboženské i občianske, vďaka nej po novembrových udalostiach zasvietili naplno.

Kresťanská únia považuje pre oživenie zdravotníctva za kľúčové reformu ambulantného sektora, v rámci ktorej je nevyhnutná zmena financovania ambulancií, úprava kompetencií lekárov a sestier či presunie tvorby ambulantnej siete na VÚC.

„Dostanete viac, keď budete šetriť. Úspešne šetriť. No ak ostatní šetriť nebudú, nedostanete nič“.

Aj takto možno opísať ambiciózny plán ministerky Dolinkovej, pretavený vo vyhláške, navýšiť pre ambulancie financie až do výšky 99 mil. eur.

Pani ministreka Dolinková už zabudla, že len nedávno stála na druhej strane barikády.

Je nepochopiteľné, že jedným dychom sľúbi finančnú injekciu, vďaka ktorej by sa ambulanciám a predovšetkým pacientom lepšie dýchalo, aby vzápätí zatiahla škrtidlo v podobe nezmyselnej podmienky úspešného šetrenia prostriedkov aj v ostatných oblastiach zdravotníctva. Chorý sektor nemožno uzdravovať infekciami.

Z pohľadu celkového oživenia nášho zdravotníctva KÚ považujeme za absolútnu prioritu reformu ambulantného sektora, ktorá zmení financovanie ambulancii, upraví kompetencie lekárov a sestier a tvorbu ambulantnej siete presunie na VÚC.

Zároveň je dôležité zmeniť organizáciu poskytovania zdravotnej starostlivosti v ambulanciách tak, aby jednotlivých lekárov motivovala k združovaniu so zdieľaným manažmentom činností súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti.

Kresťanská únia je proti násiliu v každej forme a proti každému, obzvlášť proti násiliu na ženách. Veríme tomu, že spoločnosť postavená na rešpektovaní ľudskej dôstojnosti musí urobiť všetko pre to, aby bolo násilie v čo najväčšej miere eliminované. Toto je naším východiskom pri hodnotení návrhu smernice, ktorá sa snaží zosúladiť v rámci Európskej únie tresty za najzávažnejšie formy násilia na ženách.

Odmietame návrh tejto smernice z dielne Európskej komisie, ktorým by dostala znenie Istanbulského dohovoru do európskej a teda aj slovenskej legislatívy.

„Nemôžeme súhlasiť s tým, aby Európska únia prostredníctvom tejto smernice obchádzala členské štáty, ktoré odmietli ratifikovať Istanbulský dohovor. Návrh smernice totiž rovnako ako Istanbulský dohovor zavádza právny pojem „rodovo podmieneného násilia“ či princíp kolektívnej viny – ženy sú a priori obete a muži sú a priori páchatelia,“ vysvetľuje Anna Záborská, predsedníčka Kresťanskej únie

V smernici sú navrhované ďalšie opatrenia, ktoré sú zmienené aj v Istanbulskom dohovore, napríklad také, ktoré budú predchádzať „šíreniu škodlivých rodových stereotypov s cieľom odstrániť predstavy o podriadenosti žien alebo stereotypných rolách žien a mužov“.

Návrh rieši aj médiá. Bez ohľadu na charakter a vlastnícku štruktúru by museli vyrábať a vysielať programy „s cieľom bojovať proti stereotypnému zobrazovaniu žien a mužov, sexistickým predstavám o ženách a obviňovaniu obetí v médiách“.

Tieto opatrenia nerešpektujú kultúru jednotlivých členských štátov.

Lekári v špecializačnom štúdiu by mohli vo vzdelávaní pokračovať aj počas materskej a rodičovskej dovolenky. Zmenu nariadenia vlády chce Ministerstvo zdravotníctva (MZ) SR pripraviť v tomto roku, potvrdilo pre TASR.

Cieľom je umožniť účastníkovi vzdelávania rozhodnúť sa, či špecializačné štúdium preruší a nebude pokračovať vo vzdelávaní, alebo špecializačné štúdium nepreruší a vo vzdelávaní pokračuje aj počas materskej a rodičovskej dovolenky, priblížili z komunikačného oddelenia ministerstva.

Na zmenu súčasného nastavenia počas týždňa vyzývala Kresťanská únia (KÚ). Žiadala ministerstvo, aby umožnilo počas materskej alebo rodičovskej dovolenky vykonávať teoretickú časť atestácie a upravilo minimálnu dĺžku trvania špecializačných odborov a rozsah povinnej odbornej praxe. Poukázala na to, že slovenskí študenti odchádzajú za špecializačným štúdiom do Česka, aby si ho spravili jednoduchšie a v kratšej dobe. “Rovnako je nevyhnutné, aby sa zjednodušil systém akreditácie pracovísk pre vykonávanie špecializačného štúdia a sústredil ich do regiónov, čo umožní mladým lekárom vykonávať povinnú prax bez čakania a bez nutnosti cestovania,” dodala predsedníčka KÚ Anna Záborská.

Rezort reagoval, že v súčasnosti pracuje na inováciách lekárskych minimálnych štandardov. Zároveň dodal, že dĺžku špecializačného štúdia nemožno generalizovať konštatovaním, že v Českej republike je kratšia. “Existujú špecializačné odbory, ktoré trvajú v Českej republike kratšie, ale na druhej strane sú aj špecializačné odbory, ktoré trvajú v Českej republike dlhšie,”ozrejmilo MZ.

Zdroj text + foto:TASR

Eurokandidátku sme otvorili novým menám i ostrieľaným konzervatívcom z rôznych strán.

Kresťanská únia kandiduje do eurovolieb ako samostatná strana. Jej predsedníčka, Anna Záborská, popri jednotke Milanovi Krajniakovi a dvojke Michalovi Považanovi, dnes v Žiline predstavila dvanástku ďalších kandidátov. V prvej päťke sa o hlasy voličov uchádza manažérka Lýdia Pilková i dvaja bývalí poslanci NR SR Jozef Lukáč a Radovan Marcinčin.

„Politická scéna sa vyvíja a my sme presvedčení, že kresťanské a konzervatívne sily, pokojné sily sa potrebujú spájať a spolupracovať. Tak sme aj pristupovali aj k zostavovaniu kandidátnej listiny. Oslovili sme politikov, ktorých sme dobre poznali ako kresťanov a konzervatívcov v stranách OĽaNO a Sme rodina a ponúkli im miesto na našej kandidátke. Som veľmi rada, že ponuku prijali a dnes tu stojíme spolu,“ konštatuje Anna Záborská, predsedníčka Kresťanskej únie.

Kandidátka Kresťanskej únie stojí na troch pilieroch: ľuďoch z Kresťanskej únie ako je Michal Považan či bývalí poslanci Ján Szöllös a Radovan Marcinčin; ľuďoch, ktorí boli predtým v Sme rodina ako je Milan Krajniak alebo bývalí poslanci  Eva Hudecová a Jozef Lukáč a do tretice ľuďoch z bývalého OĽaNO – Monika Kavecká a Peter Liba.

Zjednocuje tak osobnosti, ktoré sú vo svojich komunitách rešpektované a známe i širšej verejnosti. Nájdete na nej zástupcov rímskokatolíkov, gréckokatolíkov a ďalších kresťanských cirkví. 

Milan Krajniak s dvojkou Michalom Považanom zdôraznili priority KÚ – suverénne Slovensko ako štát s právom veta v EÚ, obhajoba a presadzovanie kresťanských a konzervatívnych hodnôt, revízia Green Deal-u, aby neškodil vysokými cenami energií slovenským domácnostiam a zbytočnými ideologickými reguláciami slovenským poľnohospodárom a priemyslu. Veria, že vďaka Kresťanskej únii prídu k eurovoľbám aj takí ľudia, ktorí by inak neprišli.

Prioritou štvorice žien na kandidátke KÚ je sociálna oblasť a zdravotníctvo. „V práci pre Slovensko chceme zúročiť manažérske, politické i praktické skúsenosti s cieľom nahlas a otvorene nielen hovoriť ale i navrhovať riešenia v oblastiach, ktorých efektívne fungovanie je nevyhnutné pre život každého občana Slovenska,“ zdôraznila Monika Kavecká, bývala poslankyňa NR SR a zdravotná sestra.

Kandidátnu listinu Kresťanskej únie do eurovolieb tvorí 14 z pôvodne podaných 15-tich kandidátov. Jeden z nich odstúpil z neočakávaných vážnych rodinných dôvodov.

Štrnásť mien tvoria 4 ženy a 10 mužov. Ich vekový priemer je zhodný s vekom lídra kandidátky – 51 rokov. Kandidátka KÚ pokrýva stred, východ i západ Slovenska.

1. Milan Krajniak, konzervatívny autor, manažér, Bratislava
2. Michal Považan, právnik, Banská Bystrica
3. Lýdia Pilková, projektová manažérka, Golianovo
4. Jozef Lukáč, manažér, religionista, Záborské
5. Radovan Marcinčin, učiteľ, Spišská Nová Ves
6. Peter Liba, teológ, projektový manažér, Košice
7. Eva Hudecová, politologička, Nitra
8. Monika Kavecká, diplomovaná zdravotná sestra, Kunerad
9. Ján Szöllös, pastor, Bernolákovo
10. Martin Boltižiar, geograf, ekológ, vedecký pracovník, Nitra
11. Peter Maretta, podnikateľ, Vyšný Kubín
12. Zlatko Baláž, ekonóm, expert na európske záležitosti, Bratislava
13. Juraj Gordan, št. zamestnanec, mládežnícky hokejový funkcionár, Bojnice
14. Helena Hlubocká, expertka v oblasti zdravotnej politiky, Bratislava

Zachovanie práva veta a suverenita Slovenska je pre KÚ prioritou

Jednotkou na kandidátke Kresťanskej únie (KÚ) je bývalý minister práce, sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak. Dôvod, pre ktorý sa rozhodol prijať ponuku KÚ kandidovať do Európskeho parlamentu zhrnul do jednej vety – suverénna a samostatná konzervatívna politika, ktorej podstatou je stáť na vlastných nohách, ísť si svojou cestou, nerobiť podržtašku ani progresívcom ani vláde.

„Do eurovolieb sme sa rozhodli kandidovať samostatne. Chceme otvorene a nahlas presadzovať témy a záujmy Slovenska – suverénne formou i obsahom, autenticky, s rešpektom a úctou k našim partnerom v európskom spoločenstve, ktorého sme súčasťou,“ zdôraznila Anna Záborská, predsedníčka KÚ.

Kľúčovou prioritou Kresťanskej únie je podporovať suverénne Slovensko ako štát s právom veta v EÚ a suverénnu a samostatnú konzervatívnu politiku doma, na Slovensku. Slovenská republika bude, podľa lídra kandidátky, v EÚ vystupovať ako pokojná sila, s dôrazom na pokoj aj silu. To znamená pokojne, suverénne a sebavedome. Ako konštatoval, „doteraz boli konzervatívci a kresťania pokojní, ale nevystupovali ako suverénna a samostatná politická sila. To chceme zmeniť.“

Podľa slov Milana Krajniaka, chcú dať ľuďom na Slovensku pri ich voľbe alternatívu, aby sa nemuseli rozhodovať iba medzi Ficom a jeho spojencami alebo Progresívnym Slovensko jeho spojencami. „Chceme zastupovať v europarlamente aj na Slovensku ľudí, ktorí vyznávajú kresťanské a konzervatívne hodnoty, a ktorí chcú suverénnu a samostatnú konzervatívnu politiku. Budeme chrániť život, kresťanské hodnoty, rodinu, deti pred LGBTIQ+ a transgender ideológiou a brániť Slovensko pred progresívnou ideologickou kolonizáciou.“ dodáva.

Michal Považan, dvojka na kandidátke KÚ, prezentoval pohľad stany na postavenie Slovenska, jeho suverenity, v európskom spoločenstve. „Tieto voľby sú veľmi dôležité. Aj v nich sa rozhodne o tom, či Slovenská republika zostane štátom, alebo sa stane „euroVUC-kou“. Rozhodovať o tom bude europarlament, slovenská vláda, ale aj slovenský prezident, ktorý má podľa ústavy rozhodujúcu právomoc v zahraničnej politike. Ak chce, môže túto ústavnú právomoc delegovať na vládu. Ale kedykoľvek si svoje právomoci môže vziať späť. Ak bude prezidentom Ivan Korčok, potom nám bude 5 rokov hroziť, že v rozhodujúcej chvíli svoje právomoci uplatní, odsúhlasí stratu veta pre Slovensko a stane sa z nás iba provincia, akási euroVUC-ka. Môžeme stratiť právo veta nielen v zahraničnej politike, ale aj v otázkach daní či ľudských práv. Toto jednoducho nemôžeme dopustiť. Preto kandidujeme.“

Kompletnú kandidátku predstaví Kresťanská únia na v najbližších týždňoch.